Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200168 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200168.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: Z. X., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom S., C., O., C. C. XX, X/XXX, Čínska ľudová republika, št. prísl. Čínska ľudová republika, CD č. Y momentálne miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Števulovou, Liga za ľudské práva, Hurbanovo námestie č. 5, Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ- HCP-BA6-AV-52-12/2012 zo dňa 17.03. 2012 t a k t o
r o z h o d o l :
Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č.p. PPZ-HCP-BA6- AV-52-12/2012 zo dňa 17. marca 2012 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.03. 2012 odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov so stanovenou dobou zaistenia do 16.09. 2012 na výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného orgánmi Slovinskej republiky. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na žiadosť navrhovateľa zo dňa 16.11. 2011 o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR účel podnikania, pričom lustráciou v schengenskom informačnom systéme bolo zistené zaevidovanie záznamu vloženému orgánmi Slovinskej republiky o zrušení povolenia na prechodný pobyt v Slovinskej republike z dôvodu jeho zneužitia a o uložení zákazu vstupu na územie schengenského priestoru do 20.02. 2013. Rozhodnutie o zrušení povolenia bolo vydané 24.01. 2012 a právoplatné dňa 21.02. 2012. Navrhovateľ predvedený na OCP PZ za účelom zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Zz. a v rámci vyjadrenia sa k dôvodnosti zaistenia uviedol, že na územie schengenského priestoru pricestoval začiatkom augusta 2011 na základe víza, nemá vedomosť, že jeho pobyt na území Slovinskej republiky bol zrušený. Doba zaistenia stanovená slovenskými orgánmi bola odôvodnená ako priamoúmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu účastníka konania do domovskej krajiny. Správny orgán skonštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení je zaistenie v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je preukázaný nevyhnutný podklad zaistenia - existencia rozhodnutia o vyhostení z územia schengenského priestoru vydaného orgánmi Slovinskej republiky pod č. 214/96/2011/11 , ktorým bol účastníkovi konania určený zákaz vstupu na územie schengenskému priestoru do 20.02. 2013.
Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ cestou splnomocnenej zástupkyne a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zdôraznil, že aj v prípade
zrušenia povolenia na pobyt vydaného v Slovinsku a uloženia zákazu pobytu na území schengenského priestoru bolo povinnosťou správnych orgánov postupom v zmysle § 85 ods. 3 zák.č. 404/2011 Z.z. skúmať, či výkon rozhodnutia je v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom, v nadväznosti na to zvážiť možnosť použitia miernejšieho donucovacieho opatrenia v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov. Nutnosť zaistenia nebola dostatočne odôvodnená, nepostačuje poukázanie na účel zaistenia, treba zdôrazniť, že navrhovateľ vlastní platný cestovný doklad a na Slovensku žijú jeho dve sestry s platným povolením na prechodný pobyt na účel podnikania, je teda predpoklad, že by zabezpečili pobyt navrhovateľa na slobode, kým správny orgán vykoná rozhodnutie o vyhostení. Okrem toho navrhovateľ do času zrušenia povolenia na pobyt v Slovinsku neporušoval predpisy o pobyte v SR a je dôvodné predpokladať, že o zrušení pobytu v Slovinsku nevedel. V odôvodnení absentuje úvaha o účelnosti, nevyhnutnosti a efektívnosti zaistenia, tak isto absentuje úvaha zdôvodňujúca, prečo odporca nepostupoval v zmysle čl. 16 preambuly a čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/Es zo dňa 16.12. 2008 tzv. Návratovej smernice. Rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené, čo sa týka nutnosti a dôvodnosti zaistenia, ako aj nepreskúmateľné ohľadne dĺžky doby zaistenia. Navrhovateľ vlastní platný cestovný pas, preto nie je zrejmé, prečo bolo nutné stanoviť dobu zaistenia až do 16.09. 2012.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu skonštatoval, že rozhodnutie bolo plne v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 85 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V prílohe k vyjadreniu poukázal na obsahy zápisníc v konaní, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ povolenie na pobyt udelené v Slovinsku zneužil, nikdy tam nepracoval, ani sa neprihlásil na pobyt. Nahradenia zaistenia miernejšími formami nie je na mieste vzhľadom na to, že navrhovateľ sa opakovane snažil zneužiť komunitárnu úpravu pobytu osôb z tretích štátov na území schengenského priestoru. Ust. § 89 ods. 1 písm. a)b) nebolo dôvodné použiť, nakoľko toto sa v zmysle § 85 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vzťahuje iba na konanie vo veci administratívneho vyhostenia. Poukaz na nedostatočné odôvodnenie dôvodnosti a dĺžky doby zaistenia považuje za irelevantný vzhľadom na ust. § 85 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Zdôraznil, že v celom konaní nebolo spochybnené rozhodnutie o uložení zákazu pobytu na území schengenského priestoru.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zdôraznila nedostatočnosť odôvodnenia, v ktorom absentuje zdôvodnenie účelnosti a nevyhnutnosti obmedzenia osobnej slobody. Pripomenula, že v konaní povolenia na prechodný pobyt navrhovateľ musel preukazovať finančné zabezpečenie a ubytovanie na účely podnikania aj na účely zdržiavania sa na území SR. Keďže navrhovateľ bol na území Slovenska od novembra 2011, nemusel sa dozvedieť o zrušenie jeho povolenia na pobyt v Slovinsku a nie je teda preukázaný jeho úmysel zavádzať svojim konaním v súvislosti so žiadosťou a príchodom na Slovensko slovenské štátne orgány. Nijako z toho nevyplýva, že by sa jednalo o osobu, ktorá by mohla byť na úteku alebo sa vyhýbala výkonu rozhodnutia príslušných iných orgánov členského štátu. Zdôraznila, že na postavenie navrhovateľa sa vzťahuje nielen zákon o pobyte cudzincov, ale aj Návratová smernica článok 15 ods. 1, je preto nedôvodný poukaz na neodôvodnenosť nemožnosti aplikácie ust. § 89 ods. 1 písm. a) b) o použití iných prostriedkov nahrádzajúcich obmedzenie osobnej slobody. Bolo povinnosťou odporcu skúmať možnosť výkonu rozhodnutia slovinských orgánov za slobody navrhovateľa. Tak isto trvala na nedostatočnom odôvodnení doby zaistenia zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ je držiteľom platného cestovného dokladu, nie je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, aké úkony, v akom časovom úseku považuje odporca za potrebné vykonať a prečo je potrebné predpokladať dobu zaistenia až v rozsahu šiestich mesiacov. Čestné vyhlásenie zo dňa 03.04. 2012 predložené na pojednávaní nebolo vyhotovené na účely konania o povolení na prechodný pobyt, preto nemusí spĺňať kritéria § 122 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., bolo vyhotovené a predložené súdu v občianskom súdnom konaní ako dôkaz osvedčujúci ochotu sestry navrhovateľa zabezpečiť mu ubytovanie. K poukazu na poskytnutie lehoty na vycestovanie slovinskými orgánmi po vydaní rozhodnutia len pripomenula, že žiadosť o prechodný pobyt na území SR bola daná 16.11. 2011, teda predtým, ako bolo dňa 24.01. 2012 vydané rozhodnutie slovinských orgánov o zrušení predtým vydaného povolenia na prechodný pobyt, rovnako predtým, ako bola 15.03. 2012 doručená prvá odpoveď z Národnej ústredne SIRENE. Čo sa týka poukazov na možné nedostatky plnej moci udelenej navrhovateľom na zastupovanie v konaní o súdnom prieskume rozhodnutia o zaistení mala za
to, že naň sa vzťahujú ustanovenia O.s.p. a nie je dôvodné a väčšinou ani objektívne možné vyžadovať overenie podpisu osoby, ktorá udelila plnomocenstvo.
Poverený zástupca odporcu rozhodnutie považuje za zákonné a dostatočne odôvodnené. Rozhodnutie bolo vydané na výkon rozhodnutia slovinských orgánov o zákaze pobytu navrhovateľa na území schengenského priestoru. K povereniu na zastupovanie v súdnom konaní pre JUDr. Števulovú uviedol, že pre jeho posudzovanie je zásadná otázka, či sa súvisiace úkony spravujú zákonom o pobyte cudzincov (§ 126 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), v zmysle ktorého musia byť overené podpisy na plnej moci alebo podľa O.s.p., kedy postačuje aj plná moc v takej forme, ako bola predložená a súdom oboznámená z č.l. 25 súdneho spisu. Účel zaistenia bol dostatočne odôvodnený tak v odôvodnení rozhodnutia, ako aj v ich vyjadrení. Zdôraznil, že na navrhovateľa sa vzťahuje nielen článok 15 Návratovej smernice, na ktorý poukazuje zástupkyňa navrhovateľa, ale aj článok 7 ods. 4, v zmysle ktorého v prípade zamietnutia žiadosti ako neodôvodnenej, resp. podvodnej, členské štáty môžu upustiť od poskytnutie lehoty na dobrovoľný odchod, alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako 7 dní. Z činnosti správneho orgánu je mu známa skutočnosť ( § 34 Správneho poriadku), že v prípade navrhovateľa sa jednalo o podvodnú žiadosť. V konaní je jednoznačne preukázané, že po vydaní rozhodnutia slovinských orgánov bola navrhovateľovi daná možnosť vycestovať bez obmedzenia jeho osobnej slobody, čo vyplýva z toho, že po vydaní rozhodnutia sa mohol nachádzať na území SR. Keby slovinské orgány vykonali rozhodnutie o vyhostení do Čínskej ľudovej republiky, nemuseli by v ďalšom konaní rozhodovať slovenské orgány. Čo sa týka predloženého čestného vyhlásenia z jeho obsahu nevyplýva, ani nie je jednoznačne preukázané, že by sestra navrhovateľa objektívne mala možnosť poskytnúť ubytovanie v zmysle § 122 zák. č. 404/2011 Z.z., ktorý stanovuje požiadavky na preukázanie možnosti zabezpečenia ubytovania. Z dostupných informácií, ktoré dostali slovenské orgány (správy z NÚ SIRENE) rozhodnutie vydané v Slovinsku o povolení na prechodný pobyt boli zrušené z dôvodu, že navrhovateľ nikdy nepracoval na území Slovinska, ani tu nebol prihlásený na pobyt, čínska reštaurácia, ktorá bola predmetom podnikania, nikdy neexistovala. Vzhľadom na to je možné, že konanie o zrušenie povolenia na pobyt vedené pred slovinskými orgánmi začalo už predtým, ako navrhovateľ požiadal o povolenie na prechodný pobyt na Slovensku dňa 16.11. 2011. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 85 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov sa na výkon rozhodnutia o vyhostení podľa ods. 1 vzťahujú ust. § 84 ods. 2-4, čiže zákon výslovne stanovuje, ktoré ustanovenia sú aplikovateľné na výkon rozhodnutia postupom v zmysle § 85.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že v rámci konania o udelenie povolenia na prechodný pobyt navrhovateľa na území SR na účely podnikania bolo zistené, že orgánmi Slovinskej republiky bolo z dôvodu zneužitia zrušené jeho povolenie na pobyt vydané pod č. XXXXX XXXX za účelom výkonu práce/zamestnania a bol mu uložený zákaz pobytu na území schengenského priestoru do 20.02. 2013. V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 17.03. 2012 navrhovateľ potvrdil, že do Slovinska pricestoval začiatkom augusta roku 2011 za účelom sa rozvíjať, vízum nedostal, doklady pre neho vybavovali iné osoby, po príchode asi jeden mesiac cestoval po okolitých krajinách, potom nastúpil do kuchyne v reštaurácii v meste Ľjubljana, kde pracoval ako pomocný kuchár pár dní, pretože v tom čase tam prebiehala rekonštrukcia, potom v októbri 2011 pricestoval na Slovensko. Tu sa chce venovať reštauračnej činnosti, v čom mu mala pomôcť jeho sestra žijúca na Slovensku. Nevie o tom, že mu bol uložený zákaz pobytu do 20.02. 2013, uviedol, že hoci porušil zákony SR, učinil tak z neznalosti a dúfa, že mu odpustia. Následne bolo vydané rozhodnutie o zaistení.
Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 250l ods.1 O.s.p.
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250m ods. 1 O.s.p.
Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Podľa § 88 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
(1) Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny
a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak
1. existuje riziko jeho úteku, alebo
2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia,
b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
c) na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) alebo
d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.
(2) Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá povolený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
(3) Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu 3) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
(4) Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.
Podľa § 85 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
(1) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej len "vydávajúci štát"), ak
a) bol štátny príslušník tretej krajiny v tomto štáte odsúdený na trest odňatia slobody najmenej na jeden rok,
b) existuje dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny v tomto štáte spáchal, pokúsil sa spáchať alebo sa pripravoval na spáchanie zločinu, 83) alebo
c) štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.
(2) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 je policajný útvar povinný požiadať o vyjadrenie vydávajúci štát a členský štát, v ktorom má štátny príslušník tretej krajiny povolený pobyt.
(3) Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 policajný útvar preskúma, či je výkon rozhodnutia podľa odseku 1 v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.
(4) Policajný útvar výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 oznámi vydávajúcemu štátu.
(5) Ak policajný útvar vykoná rozhodnutie o vyhostení vydávajúceho štátu, ministerstvo vnútra požiada vydávajúci štát o uhradenie vzniknutých nákladov.
(6) Na výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 sa vzťahuje § 84 ods. 2 až 4.
(7) Ak iný členský štát vykonáva rozhodnutie o vyhostení, policajný útvar na žiadosť takého štátu poskytne informácie a dokumenty o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie. Ak iný členský štát začne vykonávať rozhodnutie o vyhostení, také rozhodnutie nemožno zmeniť alebo zrušiť.
(8) Ak rozhodnutie o vyhostení vykoná iný členský štát, ministerstvo vnútra uhradí tomuto štátu vzniknuté náklady.
Podľa § 89 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
(1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.
(2) O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
Podľa čl. 15ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12. 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Návratová smernica)
Zaistenie
Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:
a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.
Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
Podľa čl. 7 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12. 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Návratová smernica)
Dobrovoľný odchod
Ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené vo včas podanom odvolaní a doplnené na pojednávaní nie sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.
V tomto konkrétnom prípade odporca vydával rozhodnutie o zaistení za účelom realizácie vyhostenia na základe rozhodnutia orgánu iného členského štátu. V priebehu celého konania nebola spochybnená zákonnosť, ani existencia rozhodnutia slovinských orgánov, navrhovateľ namietal iba to, že rozhodnutie o zrušení povolenia na pobyt a o zákaze vstupu mu nebolo doručené. V tejto súvislosti má súd za to, že navrhovateľ sa nemôže zbaviť povinnosti dodržiavať právne predpisy štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, nakoľko ako cudzinec žijúci na území iného štátu bol povinný zabezpečiť, aby bolo orgánom príslušného štátu umožnené s ním komunikovať, teda aj bez problémov realizovať prípadné doručovanie písomností. Tu treba zdôrazniť, že sa nejednalo o osamoteného cudzinca žijúceho v inom štáte bez akýchkoľvek kontaktov, je evidentné, že s vybavením povolenia, organizovaním pobytu v Slovinsku ako aj s cestou na Slovensko mu pomáhali iné osoby, za ich pomoci si teda mohol a mal zabezpečiť aj doručovanie a preberanie písomností na adresu známu slovinským orgánom.
K zákonnosti rozhodnutia v nadväznosti na neodôvodnenie neaplikovania ust. § 89 ods. 1 písm. a)b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom odporcu o tom, že toto ustanovenie je aplikovateľné iba na prípady rozhodovania o zaistení na účely administratívneho vyhostenia v zmysle § 84 ods. 1,2 , nie na prípady vyhostenia na účely § 85 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Tak isto súd považuje za zrejmé, že ust. § 85 predstavujúce lex specialis k § 84 je úpravou kompatibilnou s komunitárnym právom, konkrétne s článkom 7 ods. 4 Návratovej smernice. Vzhľadom na vyššie uvedenú nemožnosť aplikácie ust. § 89 ods. 1 písm. a)b) je irelevantný poukaz na nezvažovanie a nevyhodnotenie možnosti, že sestry navrhovateľa žijúce na území SR by mu prípadne boli ochotné a schopné zabezpečiť prostriedky a možnosti na pobyt na slobode až do doby realizácie vyhostenia.
Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia dĺžky zaistenia, ktorá sa javí neprimeraná vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vlastní platný cestovný pas, je treba priznať, že stanovená dĺžka zodpovedajúca maximálnej dobe zaistenia nie je síce odôvodnená, ale na druhej strane, keďže odporca poukázal na § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, nie je dôvodné predpokladať predlžovanie doby zaistenia zo strany slovenských orgánov, tento dôvod teda nepostačuje na zrušenie rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie.
Len pre úplnosť súd uvádza, že nevidí dôvod na spochybňovanie aplikovateľnosti ustanovení O.s.p. na posudzovanie platnosti plnej moci ustanovenej zástupkyne na zastupovanie v súdnom konaní. Argumenty o nedostatočnosti odôvodnenia vzhľadom na skutočnosť, že v prípade navrhovateľa sa nejedná o osobu, ktorá by mohla byť na úteku alebo sa vyhýbala výkonu rozhodnutia iného štátu sú irelevantné, nakoľko v jeho prípade sa nevykonávalo zaistenie na realizáciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného slovenskými orgánmi v zmysle § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ale je vykonávané zaistenie v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, preto tieto skutočnosti nie je potrebné vyhodnocovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.