Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sp/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200296 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: W. F. R. Q., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Vietnamská socialistická republika, t.č. miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Fajnorovou, Liga za ľudské práva, Hurbanovo námestie 5, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia odporcu Ć.p.: PPZ-HCP-BB8-AV-29-14/2012 zo dňa 22.05.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín Č.p.: PPZ-HCP-BB8-AV-29-14/2012 zo dňa 22. mája 2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BB8- AV-29-14/2012 zo dňa 22.5.2012 podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 84 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaistilo dňom 22.5.2012 v čase o 13,50 hod. štátnu príslušníčku Vietnamskej socialistickej republiky W. F. R. Q., na dobu troch mesiacov a menovaná bola umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že navrhovateľka nemala pri sebe platný cestovný doklad, ani platné vízum, ktoré by ju oprávňovalo k pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne, že nemá žiadne finančné prostriedky na vycestovanie. Z tohto dôvodu odporca rozhodol dňa 22.5.2012 rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BB8-AV-29-12/2012, že navrhovateľka sa administratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky. Následne odporca podľa § 84 ods. 1 písm. a), d) zákona o pobyte cudzincov rozhodol, že na zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia navrhovateľku zaistil. Odporca pri zaistení preskúmal aj možnosti podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, teda či nie je možné vykonať administratívne vyhostenie aj tak, že by navrhovateľka zostala na slobode, pričom nezistil, že by boli splnené podmienky na použitie tohto ustanovenia, keďže navrhovateľka nemá žiadne finančné prostriedky a takisto na území Slovenskej republiky sa zdržuje len prechodne s úmyslom dostať sa do Poľska, kde má rodinu. Odporca ďalej poukázal aj na predchádzajúce konanie, v ktorom bola navrhovateľka administratívne vyhostená a zaistená, ktoré však bolo právoplatne ukončené na základe rozhodnutia súdu, č.k. 43Sp/8/2012 zo dňa 2.5.2012, kedy Krajský súd v Trnave rozhodnutie o zaistení zrušil. V tomto konaní navrhovateľka zavádzala orgány polície tým, že sa snažila presvedčiť ich, že nie je plnoletá. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opravný prostriedok, kde namietala skutočnosť, že v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a že postupom odporcu došlo k porušeniu článku 5 ods. 4 a článku 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti so zistenou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia uviedla právna zástupkyňa navrhovateľky, že navrhovateľka dostala príkaz na prepustenie, avšak nikdy nebola reálne prepustená na slobodu, pretože okamžite po prekročení brány ÚPZC Medveďov rovno z miestnej komunikácie bola odporcom predvedená na policajnú stanicu a následne bola opakovane zaistená. Okrem toho odporca rozhodol o administratívnom vyhostení a o zaistení navrhovateľky tak, že znemožnil pri výsluchu prítomnosť právnej zástupkyne navrhovateľky, čím porušil jej ústavné právo garantované článkom 47 ods. 2 Ústavy SR, keďže odporca mal vedomosť, že navrhovateľka je právne zastúpená. Právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej namietala skutočnosť, že napriek tomu, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 43Sp/8/2012 zo dňa 2.5.2012 zrušil predchádzajúce rozhodnutie o zaistení navrhovateľky, neprepustil túto na slobodu a táto bola teda bez príslušného rozhodnutia držaná v zaistení od 2.5.2012 do 21.5.2012. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľky bolo povinnosťou orgánov polície okamžite po zrušení rozhodnutia o zaistení prepustiť túto na slobodu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR č. 3Sžz 3/2012 zo dňa 30.5.2012. Na záver právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že odporca svojim postupom porušil základné zásady správneho konania, podľa ktorých sú správne orgány povinné chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a sú povinné poskytovať účastníkom konania potrebnú pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Z písomného vyjadrenia odporcu súd zistil, že odporca považuje svoje rozhodnutie za správne a zákonné. Vo vyjadrení sa vysporiadal so všetkými námietkami právnej zástupkyne navrhovateľky a preto žiadal svoje rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 12.6.2012 podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. v intenciách zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Podľa § 84 ods. 1 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (1) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak a) policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, b) štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, c) má byť štátny príslušník tretej krajiny podľa medzinárodnej zmluvy 78) vrátený na územie zmluvného štátu, alebo d) štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Podľa § 88 ods. 4 zák.č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, preto že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinností ustanovených zákonom c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak sú oprávnení domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej spáchanie trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby alebo duševne chorých alkoholikov, narkomanov alebo tulákov f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie alebo osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. (4) Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. Podľa článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa pojednávania konaného dňa 12.6.2012 nezúčastnila, písomne sa ospravedlnila a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Poverený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 8.6.2012, v ktorom sa vyjadril k námietkam, ktoré vzniesla právna zástupkyňa navrhovateľky. Poukázal na to, že tieto námietky navrhovateľky smerovali k pôvodnému konaniu, ktoré bolo dňa 21.5.2012 právoplatne skončené. V tomto prípade však ide už o nové konanie, o čom bola navrhovateľka poučená podľa § 18, pričom bola predvedená, nakoľko bolo potrebné objasniť určité skutočnosti ohľadne jej veku ako aj neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Pokiaľ ide o samotné námietky navrhovateľky, súd dospel k nasledovnému záveru: Je nesporne preukázané, že navrhovateľka bola zadržaná ešte dňa 4.4.2012, pričom následne rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín bola administratívne vyhostená a následne na zabezpečenie administratívneho vyhostenia bola rozhodnutím OCP PZ Trenčín č.p. PPZ-HCP-BB8-AV-27-024/2012 zo dňa 5.4.2012 zaistená. Toto rozhodnutie o zaistení bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 43Sp/8/2012 zo dňa 2.5.2012 z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia pokiaľ ide o zistený vek navrhovateľky a tiež potreby zaistenia navrhovateľky v súvislosti s efektívnosťou a účelnosťou zaistenia, reálnosťou vyhostiteľnosti navrhovateľky ako aj nedostatočného odôvodnenia dĺžky zaistenia, ktorá bola v danom prípade určená na maximálnu dobu povolenú zákonom o pobyte cudzincov. Je nepochybne preukázané, že po doručení rozsudku odporca vydal príkaz na prepustenie navrhovateľky zo zaistenia a prepustenie realizoval tak, že navrhovateľka opustila priestory ÚPZC Medveďov, pričom po opustení týchto priestorov bola opätovne predvedená, vypočutá, bolo rozhodnuté o jej administratívnom vyhostení a zaistení. Súd v konaní odporcu nezistil žiadnu nezákonnosť, pretože tak z vyjadrenia navrhovateľky, resp. jej právnej zástupkyne, ako aj z vyjadrenia samotného odporcu je nesporné, že navrhovateľka na základe príkazu o prepustení na slobodu opustila priestory utečeneckého tábora a k jej opätovnému predvedeniu došlo zo slobody a to z komunikácie pred ÚPZC Medveďov. V danom prípade je rozhodujúci moment prepustenia ten, že navrhovateľka sa v čase predvedenia nenachádzala v priestoroch utečeneckého tábora, ale pred ním. To, že odporca opätovne predviedol navrhovateľku na výsluch zdôvodnil tým, že v predchádzajúcom konaní navrhovateľka uvádzala, že nie je plnoletá, a na vyriešenie tohto bola táto predvedená za účelom vysvetlenia, pričom bolo súčasne potrebné ozrejmiť, z akého dôvodu sa na území SR zdržiava bez platného cestovného dokladu. Súd považuje takýto postup odporcu za zákonný a štandardný, ktorý je využívaný aj orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s väzbou obvinených osôb. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že počas nového predvedenia a výsluchu nebola zabezpečená prítomnosť jej právnej zástupkyne dospel súd k záveru, že navrhovateľka bola riadne poučená podľa § 77 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z.. Toto poučenie sa nachádza na č.l. 10 v administratívnom spise. Toto poučenie bolo tlmočníkom z jazyka vietnamského pretlmočené a navrhovateľka podpísala toto poučenie. Z tohto poučenia bolo navrhovateľke zrejmé, že sa môže dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom. Zo zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 22.5.2012 v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení, navrhovateľka neuviedla, že by si navrhovateľka zvolila nejakého právneho zástupcu. Takisto túto možnosť nevyužila ani v konaní o zaistení, kde do zápisnice uviedla, že sa nechce k veci viac vyjadrovať. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky, že v danom prípade vedel odporca o tom, že navrhovateľka podpísala plnomocenstvo právnej zástupkyne ešte 4.5.2012, teda odporca vedel, že navrhovateľka má právneho zástupcu, v tomto smere si súd osvojil názor odporcu, ktorý tvrdil vo svojom vyjadrení, že predchádzajúce plnomocenstvo sa vzťahovalo len na konanie týkajúce sa predchádzajúceho zaistenia. Právoplatným skončením tohto konania zaniklo aj plnomocenstvo právnej zástupkyni navrhovateľky. V novom konaní si navrhovateľka mohla zvoliť na základe nového plnomocenstva právneho zástupcu, čo aj spravila, keď udelila plnomocenstvo JUDr. Fajnorovej dňa 23.5.2012, teda až deň po rozhodnutí o zaistení. Súd preto považoval námietku právnej zástupkyne navrhovateľky týkajúcej sa porušenia práva navrhovateľky na obhajobu za nedôvodnú. Čo sa týka námietky, že navrhovateľka bola neoprávnene držaná v zaistení potom ako bolo zrušené rozhodnutie odporcu o predchádzajúcom zaistení, súd dospel k záveru, že táto námietka nie je námietkou smerujúcou k napadnutému rozhodnutiu. Nezákonné zaistenie v čase od 2.5.2012 do 21.5.2012 súd v tomto konaní nemôže skúmať, pretože sa týka postupu cudzineckej polície ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia a tento postup odporcu súvisí s predchádzajúcim konaním o zaistení navrhovateľky. V tomto smere súd dospel k záveru, že k prevereniu zákonnosti zaistenia v období od 2.5.2012 do 21.5.2012 nie je oprávnený sa vyjadrovať, navrhovateľka môže využiť iný spôsob nápravy a to sťažnosťou na príslušné orgány polície, príp. prokuratúry. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na to, aby bola navrhovateľka zaistená, pretože sa zdržiava na území SR bez platných cestovných dokladov, bez platného víza, bez finančných prostriedkov, ktoré by jej umožnili návrat do materskej krajiny. Keďže bola navrhovateľka administratívne vyhostená, rozhodol odporca, že zabezpečí v rámci svojej právomoci výkon administratívneho vyhostenia a pre účely tohto bola zaistená, aby mohla byť k dispozícii orgánom cudzineckej polície pre potreby administratívneho vyhostenia. Nevyhnutnosť zaistenia je daná najmä tým, že navrhovateľka nemá na území SR známy pobyt, kde by bola dostihnuteľná pre potreby cudzineckej polície. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľka, ktorá nebola procesne úspešná nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.