Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200476 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200476.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Etiópia, t.č. miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpený opatrovníkom: JUDr. X. A., Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície PZ SR Bratislava, Hrobákova č. 44, 852 42 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BA6-AV-112-13/2012 zo dňa 10.09. 2012 t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6- AV-112-13/2012 zo dňa 10. septembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 10.09. 2012 a umiestnil ho v ÚPZC Medveďov s dobou zaistenia do 05.02. 2013. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na skutočnosť, že po vykonaní kontroly navrhovateľa hliadkou Oddelenie služobnej kynológie Odboru Poriadkovej polície KR PZ Bratislava nebolo možné zistiť jeho totožnosť. Po predvedení na príslušné oddelenie PZ SR bolo zistené, že na území SR sa zdržuje neoprávnene, nakoľko dňa 10.09. 2012 bolo vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie SR. S odvolaním na objektívnu nemožnosť aplikácie § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a s poukazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12. 2008 (ďalej len Návratová smernica) bolo skonštatované, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení je zaistenie účastníka v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ľudských práv a slobôd. Základom pre začatie konania o reálnom vyhostení je preukázaná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Odvolaním došlým súdu dňa 21.09. 2012 sa JUDr. X. A. označená ako zástupkyňa navrhovateľa domáhala preskúmania rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa zo dňa 10.09. 2012. Vo svojom odvolaní uviedla, že pri návšteve ÚPZC za účelom poskytovania právneho poradenstva zistila, že navrhovateľ bol zaistený a umiestnený v ÚPZC dňa 10.09. 2012, pričom nebol schopný dostaviť sa na konzultáciu. Od spoluzaistených cudzincov sa dozvedela skutočnosti, ktoré boli spôsobilé spochybniť to, že navrhovateľ je v riadnej psychickej a fyzickej kondícii, nakoľko vôbec nekomunikuje, neprijíma stravu, leží a zrejme potrebuje psychologickú pomoc. Na základe toho kontaktovala Slovenskú humanitnú radu a klinická psychologička Mgr. U. X. vypracovala dňa 19.09. 2012 psychologický posudok. Podľa výsledkov diagnostického pohovoru navrhovateľ identifikovaný č. XXX/XX je stiahnutý, plačlivý, bez očného kontaktu, s prejavmi tenzie a úzkosti. Vďaka predchádzajúcemu kontaktu s menovaným v minulosti v ÚPZC Medveďov môže konštatovať výrazné zmeny v prejave, telesnej kondícii a habituse. Klient len sporo prijíma potravu a kontakt s ľuďmi mu spôsobuje úzkosť, rovnako je zreteľný i úbytok na hmotnosti klienta. Pôsobí extrémne vyčerpane a depresívne. Napriek tomu, že samotné ladenie klienta v minulosti bolo introvertné, súčasný stav je pre neho ohrozujúci a môže spôsobiť telesný, či psychický kolaps klienta. Podľa záveru by klient mal byť vyšetrený a hospitalizovaný na základe možnej rozvíjajúcej sa psychiatrickej diagnózy. Označená zástupkyňa s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľa už zastupovala na základe udelenej plnej moci v konaniach o zaistení pred Krajským súdom v Trnave (č.k. 44 Sp/88/2011 a 38 Sp/4/2012), ako aj v konaní o vyhostení má za to, že vzhľadom na súčasný psychický stav navrhovateľ nie je v stave právne relevantne sa rozhodovať a posúdiť následky svojho konania, resp. nečinnosti a apatie vrátane následkov nepodania opravného prostriedku proti rozhodnutiu v zákonnej 15-dňovej lehote. Keďže príslušné orgány, ktoré ho zbavili osobnej slobody závažne pochybili tým, že s ním konali a konajú bez ustanovenia opatrovníka, v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov podala opravný prostriedok v jeho mene s tým, že súčasne žiadala, aby súd navrhovateľovi ustanovil v konaní opatrovníka, ktorý ďalej za navrhovateľa rozhodne o ďalších procesných úkonoch vrátane prípadnej následnej konvalidácie podania opravného prostriedku. Žiadala, aby súd zohľadnil, že navrhovateľ vzhľadom na svoj súčasný psychický stav a podvýživu nemôže samostatne konať a ani tak nemohol konať v čase zaistenia, a správny orgán mu neustanovil opatrovníka. Keďže navrhovateľ, ktorý s odporcom nekomunikoval, zjavne nebol schopný porozumieť priebehu konania a zrejme si ani neprevzal rozhodnutie o zaistení a odporcu, mu neustanovil opatrovníka, ide o svojvoľné pozbavenie osobnej slobody. Poukázala na článok 15 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12. 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Návratová smernica) v zmysle ktorého došlo k situácii, kedy má súd povinnosť súdne preskúmať zákonnosť rozhodnutia o zaistení navrhovateľa aj bez návrhu, teda ex offo. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu odvolania a predloženého psychologického spisu vyplynula možnosť, že zaistenie navrhovateľa nebolo vykonané s náležitou starostlivosťou smerujúcou k zabezpečeniu možnosti realizácie všetkých procesných práv účastníka správneho konania súd uznesením č.k. 38 Sp/31/2012-8 zo dňa 21.09. 2012 ustanovil JUDr. X. A. za opatrovníčku navrhovateľa v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zdôraznil význam skutočnosti, že existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, poukázal na platnú právnu úpravu zaistenia v zákone o pobyte cudzincov, odôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia a zdôraznil obsah článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/115/ES. Spochybnil dôvodnosť ustanovenia opatrovníčky vzhľadom na to, že súčasná opatrovníčka, ktorá podávala odvolanie a návrh na ustanovenie opatrovníka nemá odborné vzdelanie z oblasti psychiatrie. Podľa telefonického preverovania dňa 25.09. 2012 „službukonajúci policajt ÚPZC Medveďov uviedol, že navrhovateľ sa má dobre, prijíma stravu, komunikuje s okolím a taktiež začal mať základné hygienické návyky ako napr. sprcha, toaleta atď.“ Uvedené preukazuje, že jeho súčasný stav je v poriadku a jeho neochota s kýmkoľvek spolupracovať je účelová. Navrhovateľ má v ÚPZC zabezpečené všetky náležité potreby, na základe vyšetrenia u psychiatra MUDr. F. vykonaného dňa 25.09. 2012 bol vypracovaný lekársky posudok, na základe ktorého bude navrhovateľ v najbližších dňoch hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, kde bude detailnejšie skúmaný jeho zdravotný stav. Pripomenul, že počas pobytu na slobode žil navrhovateľ bezdomoveckým spôsobom života vo veľmi zlých podmienkach a vzhľadom na to by nebolo možné vykonať jeho vyhostenie zo slobody. V konečnom dôsledku v ÚPZC Medveďov je postarané o jeho základné životné potreby. Po správoplatnení rozhodnutia o ustanovení opatrovníka na základe potvrdzujúceho rozhodnutia NSSR č. 10 SZa/8/2012 zo dňa 10.10. 2012 bolo na prejednanie veci nariadené pojednávanie. Ustanovená opatrovníčka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že podľa jej informácií bol navrhovateľ 19.10. 2012 vrátený z Pinelovej nemocnice Pezinok do ÚPZC Medveďov, kde je t. č. umiestnený na ošetrovni. Je oddelený od ostatných cudzincov, došlo k zlepšeniu v jeho zdravotnom stave v tom, že prijíma potravu. Nekomunikuje, je apatický, má problémy s dodržiavaním hygienických návykov. Napriek jej telefonickým žiadostiam jej neboli poskytnuté kópie dokumentácie týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa z ÚPZC Medveďov, s odôvodnením, že oni nie sú správny orgán. Nepodarilo sa jej spojiť s primárom príslušného oddelenie psychiatrickej nemocnice Pezinok, aby si mohla fotokópie lekárskych správ vyžiadať. Odvolanie považuje za podané dôvodne, čo je zrejmé aj vzhľadom na priebeh pobytu navrhovateľa ÚPZC a jeho následnú hospitalizáciu je zrejmé, že došlo k pochybeniu správnemu orgánu tým, že mu nebol správne ustanovený opatrovník. Už pod počiatku správneho konania podľa jej názoru navrhovateľ nebol schopný konať samostatne, a je neakceptovateľné zovšeobecňujúce tvrdenie odporcu, že ak navrhovateľ nekomunikoval s policajnými orgánmi robil to účelovo, aby zmaril predpokladané vyhostenie z územia SR. Aj z predloženej správy klinickej psychologičky, okolností ďalšieho umiestnenia psychiatrickej nemocnici, aj z foto dokumentácie založenej v administratívnom spise logicky vyplýva predpoklad, že nebol schopný účinne chrániť svoje práva v svojom konaní. Odporcovi malo byť zrejmé, že sa jedná o osobu, pre ktorú bolo potrebné ustanoviť pred správnym orgánom opatrovníka a bolo v jeho kompetencii opatrovníka ustanoviť. Postup, aký bol prijatý z jeho strany bol v rozpore so zákonom a jeho dôsledkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na tieto pochybenia nie je dôvodné sa zaoberať skúmaním ďalších dôvodov zákonnosti, či nezákonnosti rozhodnutia s poukazom na platnú právnu úpravu. Primárnym právom a záujmom každého účastníka správneho konania je právo na realizáciu svojich oprávnení účastníka vyplývajúce z ustanovení správneho poriadku, čo v danom prípade navrhovateľovi umožnené nebolo. Predpokladá, že ak by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené v ďalšom správnom konaní by navrhovateľovi mal byť ustanovený opatrovník, ktorý by mal mať možnosť oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom navrhovateľa vrátane lekárskych správ osvedčujúcich v jeho zdravotnom stave a až v takomto riadnom konaní malo byť vydané prípadné ďalšie rozhodnutie vo veci zaistenia. Poverený zástupca odporcu k zdravotnému stavu navrhovateľa uviedol, že má približne také informácie ako uviedla ustanovená opatrovníčka, ani jemu sa nepodarilo spojiť s riaditeľom z ÚPZC Medveďov, aby získal viac informácií. Vie uviesť iba to, že po umiestnení v ÚPZC Medveďov sa zlepšil navrhovateľov zdravotný stav, neverbálne začal komunikovať, prípadne reagoval na prítomnosť iných cudzincov a zlepšili sa jeho hygienické návyky. Pred jeho umiestnením v ÚPZC Medveďov so správnymi orgánmi navrhovateľ nekomunikoval, komunikovať prestal úplne, to však neviedlo za daných okolností k predpokladu, že by sa jednalo o osobu, ktorá by si neuvedomovala priebeh konania. Zaistenie navrhovateľa je nevyhnuté, nakoľko za situácie, v akej sa navrhovateľ nachádza nie je možné jeho vyhostenie zo slobody. K prednesu ustanovenej opatrovníčky uviedol, že príslušníci OCP PZ pri komunikácii s navrhovateľom považovali skutočnosť, že odmieta komunikovať za účelový postup v úmysle zmariť predpokladané vyhostenie. Nejavil sa im ako osoba nespôsobilá uvedomiť si obsah a dôsledky úkonov týkajúcich sa zabezpečovanie jeho vyjadrení. Poukázal dokonca na to, že podľa zápisnice o vyjadrení účastníka týkajúcej sa podozrenia z nelegálneho pobytu na území SR na prvé dve otázky odpovedal, až na ďalšie odmietal odpovedať. V zápisniciach pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a zaistení na obe položené otázky odpovedal iba nie. Trval na tom, že nebolo možné aplikovať ust. § 89 ods. 1 písm. a)b) zákona o pobyte cudzincov. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. Čo sa týka prípustnosti odvolania a potreby konvalidácie dôsledkov jeho podania v tom čase neoprávnenou osobou súd uvádza, že považuje za preukázané, že odvolanie bolo podané včas, skutočnosť ustanovenia opatrovníka, ktorý sa stotožňuje s podaným odvolaním vylučuje existenciu procesnej prekážky prejednania veci. V tejto súvislosti treba zdôrazniť význam ust. Čl. 15 ods. 3 Návratovej smernice, ktorá je v prílohe č. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. výslovne uvedená medzi preberanými právne záväznými aktami EÚ. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Podľa článku 15 Návratovej smernice 1. Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 2. Zaistenie nariaďujú správne alebo súdne orgány. Zaistenie sa nariaďuje písomne s uvedením skutkových a právnych dôvodov. Ak zaistenie nariadili správne orgány, členské štáty: a) buď zabezpečia rýchle súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia, o ktorom sa rozhodne v čo najkratšom čase od začiatku zaistenia, b) alebo poskytnú dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právo podať návrh na začatie konania, v rámci ktorého sa zákonnosť zaistenia preverí postupom rýchleho súdneho preskúmania, o ktorom sa rozhodne v čo najkratšom čase od začiatku príslušného konania. V takomto prípade členské štáty bezodkladne informujú štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti podania návrhu na začatie takéhoto konania. Ak sa zistí, že zaistenie nie je zákonné, dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bude bezodkladne prepustený. 3. V každom prípade sa zaistenie preskúma v primeraných lehotách buď na žiadosť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo ex offo. V prípade predĺženia lehoty zaistenia na preskúmanie dohliada súdny orgán. Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 15 Správneho poriadku Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 16 Správneho poriadku (1) Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka. (2) Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu. Podľa záznamu Oddelenia služobnej kynológie Odboru poriadkovej polície KR PZ Bratislava zo dňa 09.09. 2012 si navrhovateľa všimli v čase o 21,40 hod. na Dostojevského rade v Bratislave, pričom keď ich zbadal, odvrátil zrak a zrýchlil krok. Na opätovné zavolanie, aby sa zastavil, zareagoval a uposlúchol výzvu, nepodarilo sa však zistiť jeho totožnosť, nakoľko nemal u seba žiaden doklad. Osoba zjavne cudzinec s nimi nedokázala komunikovať v žiadnom im známom jazyku, ani iným hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, preto bola predvedená na príslušné oddelenie PZ SR. V rámci konania o zaisťovaní a vyhostení cudzinca bol navrhovateľ orgánmi cudzineckej polície opakovane vypočúvaný za prítomnosti ustanoveného tlmočníka. V zápisnici zo dňa 10.09. 2012 vo veci vyjadrenia k podozreniu neoprávneného pobytu na území SR odpovedal iba na otázku, či rozumie prekladu a súhlasí s tlmočením a či má splnomocnenú osobu, ktorú by chcel prizvať. Na ostatné otázky napriek opakovanému prečítaniu a pretlmočeniu odmietol odpovedať. Pri predložení podkladov rozhodnutia uviedol, že nemá záujem vyjadriť sa k podkladom, ani navrhnúť ich doplnenie. V konaní nie je spochybnené, že navrhovateľ bol podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-AV-112-9/2012 zo dňa 10.09. 2012 a zároveň mu bol určený zákaz vstupu na územie SR na 5 rokov. Základným dôvodom, pre ktorý opatrovníčka žiadala preskúmanie a zrušenie napadnutého rozhodnutia bola pochybnosť o skutočnosti, či navrhovateľ vzhľadom na svoj zdravotný stav bol v čase vedenia správneho konania spôsobilý chápať priebeh správneho konania a uvedomovať si jeho dôsledky a zároveň chrániť svoje práva účastníka konania. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z obsahu dôkazov predložených opatrovníčkou (psychologický posudok zo dňa 19.09. 2012) vyplývajú vážne pochybnosti o jeho procesnej spôsobilosti. Z fotodokumentácie obsiahnutej v pripojenom spise, obsahu psychologického posudku ako aj okolností, za akých prebiehal pobyt navrhovateľa v ÚPZC Medveďov po jeho zaistení dňa 10.09. 2012, vrátane hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici na základe vyšetrenia psychiatrom vykonaného po podaní odvolania, je zásadným spôsobom spochybnené, že by navrhovateľ bol v priebehu ostatného konania o zaistení v takom fyzickom a duševnom stave, ktorý by mu umožňoval uvedomiť si dôsledky skutočnosti, že prebieha konanie o zaistení, dôsledky svojho správania a zároveň mu umožňoval účinne brániť svoje procesné práva. Jeho aktuálny zdravotný stav nadväzujúci na zdravotný stav v čase konania o zaistení bol koniec koncov dôvodom na ustanovenie opatrovníka aj v súdnom konaní. V odvolacom konaní, v ktorom bola preskúmavaná zákonnosť a dôvodnosť ustanovenia opatrovníka na súdne konanie Najvyšší súd SR skonštatoval, že Krajský súd v Trnave rozhodol o ustanovení opatrovníčky správne, nemajúc pochybnosti o tom, že navrhovateľ nemôže v súčasnosti samostatne konať pred súdom pre jeho zoslabnutosť a celkový nepriaznivý psychický stav, čo nespochybnil ani odporca. Takýto stav je porovnateľný so stavom duševnej poruchy, minimálne však so stavom neschopnosti zrozumiteľne sa vyjadrovať. K stavu navrhovateľa v priebehu konania o zaistení krajský súd uvádza, že napriek tvrdeniam odporcu, o dobrom zdravotnom stave, že jeho prípadné zdravotné problémy neboli evidentné a nekomunikáciu v správnom konaní považovali za účelový postup, takýto záver nemá logické opodstatnenie. Aj z obsahu písomného vyjadrenia k odvolaniu je zrejmé, že oproti predchádzajúcim pobytom ÚPZC sa prejavovali v správaní navrhovateľa odchylky, bolo (ako prejav zlepšenia) potvrdené, že prijíma potravu, komunikuje s okolím a začal mať základné hygienické návyky. V konečnom dôsledku takémuto záveru napovedá aj skutočnosť, že po vyšetrení u psychiatra, zabezpečenom zo strany ÚPZC Medveďov bolo rozhodnuté o hospitalizácii navrhovateľa v psychiatrickej nemocnici. Na pojednávaní poverený zástupca odporcu uviedol, že po absolvovaní pobytu v psychiatrickej nemocnici sa navrhovateľ vrátil do ÚPZC Medveďov v zlepšenom zdravotnom stave, okrem iného začal neverbálne komunikovať, reaguje na prítomnosť iných cudzincov, zlepšili sa jeho hygienické návyky, čo je pokrok oproti predchádzajúcemu stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je veľmi vysoká pravdepodobnosť pochybenia odporcu pri vedení ostatného konania o zaistení navrhovateľa, keď dôsledne a s dostatočnou starostlivosťou nevyhodnotili okolnosti nasvedčujúce tomu (v konečnom dôsledku vedúce k hospitalizácii v psychiatrickej nemocnici), že navrhovateľ nie je schopný si uvedomiť dôsledky vedenia konania o zaistení a svojho správania. Súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom sa v prvom rade bude povinný vysporiadať s otázkou zdravotného stavu navrhovateľa, jeho procesnej spôsobilosti, prípadnej dôvodnosti ustanovenia opatrovníka a až potom ako bude mať preukázané splnenie zákonných predpokladov pre riadne vedenie konania, v ktorom bude garantovaná ochrana práv účastníka konania, prípadne vydá nové rozhodnutie vo veci zaistenia, v ktorom bude jeho povinnosťou riadne sa vysporiadať so všetkými zákonnými požiadavkami a predpokladmi pre prípustnosť obmedzenia osobnej slobody cestou zaistenia účastníka. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko jemu žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.