Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/170/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012899579 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012899579.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcov: 1. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 2. Y. E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, 3. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX a 4. H. E., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, všetkých zastúpených JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1. Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, 2. Credit Clearing Center, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 35 839 651, zastúpenému JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom, Miletičova 21, Bratislava a 3. Genaro Investments Limited, 229 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, IČO: HE138109, zastúpenému splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, o neplatnosť dohody, o odvolaní žalovanej 3. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C/106/1997 - 509 zo dňa 8. júla 2008, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97, je neplatná v časti, v ktorej L. E. a manželka Y. E. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. Q., LV č. XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná plocha, č.s. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk, m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a . Odvolanie žalovaného 3. proti rozsudku súdu prvého stupňa vo zvyšnej vyhovujúcej časti o d m i e t a . O trovách konania odvolací súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v časti, v ktorej G. E. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992 k nehnuteľnosti k.ú. Q., LV č. XXX, parc. č. 1019 - dom, dvor, zastavaná plocha č.s. XX o výmere 723 m2, parc. č. 1018/2 - orná pôda o výmere 2715 m2 a parc. č. 1018/3 - zastavaná plocha o výmere 399 m2 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869.000,- Sk, a v ktorej L. E. a manželka Y. E. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. Q., LV č. XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná plocha, č.s. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk, žalobu žalobkyne 4. zamietol, konanie proti žalovanému 1. zastavil a žalovaným 2. a 3. uložil zaplatiť trovy konania žalobcov JUDr. Tiborovi Sanákovi v sume 383.256,50 Sk do 3 dní. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 37, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že sporná notárska zápisnica je absolútne neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť a podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi videl súd v tom, že žalobcovia skutočne neboli správne informovaní pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, pričom ak by boli zo strany pracovníkov sporiteľne správne informovaní, zápisnicu by nikdy nepodpísali. Podľa ich vyjadrenia, ak by dostali do rúk spornú zápisnicu, boli by si ju prečítali, poradili by sa s právnikom, čo im umožnené nebolo. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na kladnom doriešení predmetnej veci v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko výrok rozsudku vo veci odstraňuje ich neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Súd žalobu žalobkyne 4. zamietol ako nedôvodnú, nakoľko táto nebola účastníčkou predmetných zmlúv. Konanie voči žalovanému 1. súd zastavil z dôvodu, že tento nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nebol pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďže pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2004 postúpená na žalovaného 3., preto súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. proti nemu zastavil. Vzhľadom na výsledok konania súd uložil žalovaným 2. a 3. podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 3., ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, pričom v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhla pripustiť dovolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že záver súdu nie je správny a nezakladá sa na správnom vyhodnotení dôkazov predložených spornými stranami. Súd považoval notársku zápisnicu za neplatnú pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že považoval za pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že podpísali iba čistý list, na ktorom boli uvedené ich mená, a ktorý mal predstavovať notárku zápisnicu, pričom túto podľa ich tvrdení nikdy nedostali celú a z čítania zápisnice nezachytili, že sa jedná o zápisnicu s exekučným titulom a neporozumeli jej. Súd dané tvrdenie považoval za hodnoverné napriek tomu, že pred súdom nebol vykonaný jediný dôkaz a ani žalobcami neboli predložené dôkazy, ktoré by uvedené tvrdenie preukázali. Súd taktiež považoval notársku zápisnicu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že podľa záverov súdu bolo povinnosťou pracovníkov Slovenskej sporiteľne seriózne vysvetliť situáciu žalobcom, poukázať na riziká, aké pre nich vyplývajú v prípade, že notársku zápisnicu podpíšu a Ing. W. splácať úver nebude. Podľa žalovanej však súd opätovne v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe akých úvah a vykonaných dôkazov okrem samotného tvrdenia žalobcov usúdil, že žalobcovia podpísali notársku zápisnicu neinformovaní o jej obsahu, a že pracovníci Slovenskej sporiteľne žalobcov úmyselne dezinformovali, čím mala byť notárska zápisnica neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Zastávala názor, že počas dokazovania neboli pred súdom vykonané žiadne dôkazy, ktoré by účelové tvrdenia žalobcov podporovali. Poukázala na to, že hoci žalovaní preukázateľne vysvetlili zámer spísania notárskej zápisnice žalobcom a navyše ich upozornili na možnosť prejednať tieto skutočnosti s advokátom, žalobcovia nevyužili možnosť právneho zastúpenia pri podpise notárskej zápisnice. Zastávala názor, že spísanie notárskej zápisnice nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ide o zákonom upravené a povolené využitie prostriedku na zabezpečenie pohľadávky. Pokiaľ sa súd zaoberal neplatnosťou notárskej zápisnice podľa § 49a Občianskeho zákonníka, v odôvodnení neuviedol, či pokladal alebo nepokladal notársku zápisnicu za neplatnú pre uvedenie žalobcov do omylu, alebo prečo sa touto časťou žaloby žalobcov na začatie konania nezaoberal. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že pokiaľ by boli správne informovaní pracovníkmi sporiteľne, nikdy by predmetnú zápisnicu nepodpísali, pretože bola výlučne zameraná proti nim a svojimi dôsledkami ich existenčne ohrozovala. Sporná notárska zápisnica je neplatná aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu postupu notára pri spisovaní a podpisovaní notárskej zápisnice, pričom oni skutočne podpisovali len jeden hárok čistého papiera, na ktorom boli uvedené ich mená a nič viac. Neplatnosť notárskej zápisnice v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť videli aj v tom, že v tejto boli nesprávne uvedené výmery a parcelné čísla. Podľa ich názoru súd prvého stupňa vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, zabezpečil veľké množstvo dôkazov, vypočul veľa svedkov a zistil skutkový stav, ktorý mu umožnil prijať správny právny záver. Poukázali tiež na to, že na žalovaného 1. bola postúpená pohľadávka v Slovenskej sporiteľne, a.s., Mestskej pobočky Trnava, vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy, zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva, zaťažujúca iba žalobcov 1. a 2. Mali za to, že žalovaná 1. mohla postúpiť pohľadávku tvoriacu predmet konania na žalovanú 3. len v tom rozsahu, v akom ju sama získala od Slovenskej sporiteľne, a.s., teda len v rozsahu úverovej zmluvy č. 78-857207-7 zo dňa 20.10.1992. Pokiaľ teda podáva žalovaná 3. odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, tak sa jej odvolanie môže týkať len časti výroku rozsudku týkajúcej sa žalobcov 1. a 2. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 10Co/246/2009 - 575 zo dňa 12.01.2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a žalobcom 1. - 4. uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2. náhradu trov konania vo výške 208,27 eur a žalovanej 3. náhradu trov konania vo výške 383,66 eur k rukám ich advokátov do 3 dní. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že žalobcovia odvodzovali neplatnosť predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 občianskeho zákonníka), jednak z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a jednak z dôvodu, že právne úkony boli urobené v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na to vyslovil názor, podľa ktorého z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetné dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva a nepochybne z nich vyplýva, že predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané na predmetných listoch vlastníctva, a teda obsah právneho úkonu možno považovať za nepochybný. Rovnako nepodloženými boli i tvrdenia žalobcov, že predmetom záloh neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záložných zmlúv nepochybne vyplýva, že predmetom zálohu boli aj predmetné rodinné domy. Pokiaľ žalobcovia rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, že zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, a že túto zápisnicu podpísali tým spôsobom, že podpisovali len čistý list papiera, a teda nemali možnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť, tieto uvedené tvrdenia žalobcovia nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia možno považovať za nepodložené najmä s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval. Zo strany žalobcov neboli produkované ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by títo konali v omyle a tento omyl bol žalovanými vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Odvolací súd vyslovil možnosť súhlasu s názorom žalovaných, že uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom peňažných ústavov. Z týchto dôvodov s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov a nepreukázanie žiadnych dôvodov neplatnosti uzatvorených dohôd, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zmietol. O povinnosti žalobcov nehradiť úspešným žalovaným 2. a 3. trovy konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V závere dôvodov rozhodnutia dal do pozornosti prvostupňovému súdu, že tento doposiaľ nerozhodol o náhrade trov konania žalovanej 1., voči ktorej bolo konanie právoplatne zastavené a súčasne uložil súdu prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. opraviť označenie obchodného mena žalovanej 3. v záhlaví rozsudku. Na základe v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalobcov Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č.k. 4Cdo/89/2010 - 616 zo dňa 22.03.2012 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 12.01.2010 sp. zn. 10Co/246/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplynulo, že odvolací súd pochybil, pokiaľ na odvolanie iba žalovanej 3. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že v tejto časti žalobu zamietol, pričom jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď bezdôvodne zmenil aj tú časť prvostupňového rozsudku týkajúcu sa žalobcu 3., ktorá odvolaním dotknutá nebola. V súčasnosti žalovanej 1. bola pôvodnou žalovanou (Slovenskou sporiteľňou a.s.) postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. 78-857207-7 z 20.10.1992), zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov 1. a 2. a následne iba táto jedna pohľadávka bola žalovanou 1. postúpená žalovanej 3. Vzhľadom na to bolo treba dať za pravdu dovolateľom, že pokiaľ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba žalovaná 3., tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, z ktorej žalobcovia 1. a 2. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva z 20.10.1992 a v žiadnom prípade sa nemohlo vzťahovať aj na časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené žalobe žalobcu 3. Na strane žalovaných totiž nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, keď každá zo žalovaných 2. a 3. postúpením nadobudla samostatnú pohľadávku vyplývajúcu z dvoch samostatných úverových zmlúv, z ktorých každá jedna bola zabezpečená samostatnou zmluvou o zriadení záložného práva - jednou týkajúcou sa majetku žalobcov 1., 2. a druhou týkajúcou sa majetku žalobcu 3. Dovolací súd tiež zrušil rozsudok odvolacieho súdu v časti trov konania, vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť, ktorá vyplývala z neujasnenosti okruhu účastníkov odvolacieho konania v spojení s rozsahom, v akom bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) čiastočne zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 3. je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne nie je v napadnutej časti vecne správny a čiastočne odvolanie žalovanej 3. je treba považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/106/97 je určenie, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v časti, v ktorej G. E. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992 k nehnuteľnosti k.ú. Q., LV č. XXX, parc. č. 1019 - dom, dvor, zastavaná plocha č.s. XX o výmere 723 m2, parc. č. 1018/2 - orná pôda o výmere 2715 m2 a parc. č. 1018/3 - zastavaná plocha o výmere 399 m2 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869.000,- Sk, a v ktorej L. E. a manželka Y. E. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. Q., LV č. XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná plocha, s.č. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd žalobe žalobcov 1. až 3. vyhovel, žalobu žalobkyne 4. zamietol, konanie proti žalovanej 1. zastavil a žalovaným 2. a 3. uložil zaplatiť náhradu trov konania žalobcom. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, Mestská pobočka Trnava (v tomto spore pôvodne označená žalovaná) uzatvorila s Ing. G.B. dve úverové zmluvy. Prvou úverovou zmluvou č. 78-857153-1 zo dňa 17.07.1992 bol Ing. G.B. poskytnutý úver v sume 1.600.000,- Kčs, na zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa 17.07.1992 zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve G. E. (žalobcu 3. - zmluva registrovaná na Štátnom notárstve v Trnave pod č. R III 1843/92 zo dňa 20.08.1992) podľa návrhu zo 17.07.1992 na nehnuteľnosti parc. č. 1019, 1018/2 a 1018/3, k.ú. Q., LV č. XXX, v prospech sporiteľne vo výške 869.000,- Kčs. Druhou úverovou zmluvou č. 78-857207-7 zo dňa 20.10.1992 bol Ing. G.B. poskytnutý úver v sume 1.800.000,- Kčs, na zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa 20.10.1992 zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve L. E. a manželky Y. E. (žalobcov 1., 2. - zmluva registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave pod č. R III. 2977/92 zo dňa 01.12.1992) podľa návrhu z 20.10.1992 na nehnuteľnosti parc. č. 326/1 a 326/10, k.ú. F., LV č. XXX, v prospech sporiteľne vo výške 923.930,- Kčs. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.12.1999 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 78-857207-7 z 20.10.1992 postupníkovi Slovenskej konsolidačnej, a.s. (v súčasnosti označenej žalovanej 1.) Súd prvého stupňa uznesením z 05.11.2002 č.k. 14C/106/1997 - 199 pripustil zmenu účastníkov na strane žalovaného tak, že na miesto Slovenskej sporiteľne, a.s. vstúpila do konania Slovenská konsolidačná, a.s. (napriek tomu, že Slovenskej konsolidačnej, a.s. bola postúpená iba jedna z dvoch pohľadávok). Následne súd prvého stupňa uznesením z 27.01.2004 č.k. 14C/106/1997 - 232 rozhodol o pripustení pristúpenia Slovenskej sporiteľne, a.s. do konania ako žalovanej 2. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 05.09.2002 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila (druhú) pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 78-857153-1 zo 17.07.1992 postupníkovi Credit Clearing Center, a.s. (v súčasnosti označenej žalovanej 2.). Slovenská konsolidačná, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.12.2004 postúpila predmetnú (vyššie uvedenú) pohľadávku postupníkovi GENARO INVESTMENTS LIMITED. Súd prvého stupňa uznesením z 24.03.2006 č.k. 14C/106/1997 - 400 pripustil vstup do konania GENARO INVESTMENTS LIMITED ako žalovanej 3. Napokon súd prvého stupňa uznesením z 06.05.2008 č.k. 14C/106/1997 - 493 pripustil zmenu účastníkov tak, že z konania vystupuje žalovaná 2. Slovenská sporiteľňa, a.s. a na jej miesto vstupuje Credit Clearing Center, a.s. Z uvedeného je tak zrejmé, že t.č. žalovanej 1. bola pôvodnou žalovanou (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. 78-8572077 z 20.10.1992), zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov 1., 2. a následne iba táto jedna pohľadávka bola žalovanou 1. postúpená žalovanej 3. Vzhľadom na to treba dať za pravdu dovolateľom, že pokiaľ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba žalovaná 3., tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej žalobcovia 1., 2. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záložného práva z 20.10.1992. Z obsahu podaného odvolania žalovanej 3. vyplynulo, že táto podaným odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v celej jeho vyhovujúcej časti. Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Na podanie odvolania je subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 201 O.s.p.), nie však každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 1 O.s.p.) a taktiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá i menej významná ujma na jeho právach. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto odvolanie žalovanej 3. mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej žalobcovia 1. a 2. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva z 20.10.1992 a nemohlo sa vzťahovať aj na časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené žalobe žalobcu 3., nakoľko výrokom rozsudku v tejto časti nebola žalovaná 3. žiadnym spôsobom dotknutá. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie žalovanej 3. v tejto časti odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou bez toho, aby sa zaoberal rozsudkom súdu prvého stupňa v tejto časti z hľadiska jeho vecnej správnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené je potom predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97, je neplatná v časti, v ktorej L. E. a manželka Y. E. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. Q., LV č. XXX, parc. č. 361/1 - zastavaná plocha, č.s. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk, ako aj trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 1. a 2. a žalovanou 3. (nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť vo vyhovujúcej časti, v časti určenia neplatnosti dohody povinnej a oprávnenej osoby v časti, v ktorej G. E. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992, zamietajúcej časti voči žalobkyni 4. a v zastavujúcej časti voči žalovanému 1. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 17.07.1992 bola medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, Mestskou pobočkou v Trnave a Ing. G.B. uzatvorená úverová zmluva č. 78-857153-1, na základe ktorej bol Ing. G.B. poskytnutý úver v sume 1.600.000,- Sk. Dňa 20.10.1992 bola medzi rovnakými účastníkmi uzatvorená úverová zmluva č. 78-857207-7, na základe ktorej bol Ing. G.B. poskytnutý úver v sume 1.800.000,- Sk. Dňa 17.07.1992 uzatvoril žalobca 3. s veriteľom z úverovej zmluvy č. 78-857153-1 zmluvu o zriadení záložné práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. Q., parc. č. 1019 vo výmere 723 m2 - rodinný dom postavený na tejto parcele s. č. XX, parc. č. 1018/2 - orná pôda vo výmere 2715 m2 a parc. č. 1018/3 - zastavané plochy o výmere 299 m2. Dňa 20.10.1992 uzatvorili žalobcovia 1. a 2. s veriteľom z úverovej zmluvy č. 78-857207-7 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Q., zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. 326/1 - zastavaná plocha o výmere 355 m2 a rodinný dom s. č. XXX a parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník z úverových zmlúv sa dobre poznal so žalobcami, nakoľko títo boli v pracovnom, resp. obchodnom vzťahu. Dňa 20.02.1997 bola na Notárskom úrade v Chtelnici notárom JUDr. Miloslavom Gregorom pod sp. zn. N 24/97, NZ 13/97 notárskou zápisnicou osvedčená dohoda povinnej a oprávnenej osoby a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 pod sp. zn. 38/97, NZ 25/97, v ktorej žalobca 3. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869.000,- Sk a žalobcovia 1. a 2. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk. Žalobcovia odvodzovali neplatnosť predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), jednak z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a jednak z dôvodu, že právne úkony boli urobené v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka). Podľa § 37 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Niektoré nedostatky, ktoré sa v právnom úkone objavia, nemusia mať za následok jeho neplatnosť. Zákon toleruje chyby v písaní alebo počítaní v prípade, ak napriek týmto chybám je jeho význam nepochybný. Chyby v písaní a počítaní nevyvolávajú neplatnosť právneho úkonu za predpokladu, že význam (obsah) prejavu vôle je nepochybný. Predpokladá to, že k chybám došlo iba pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu, spravidla nepozornosťou, bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez spôsobenia omylu. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetné dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva a nepochybne z nich vyplýva, že predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané na predmetných listoch vlastníctva, a teda obsah právneho úkonu možno považovať za nepochybný. Rovnako nepodloženými boli i tvrdenia žalobcov, že predmetom zálohu neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záložných zmlúv nepochybne vyplýva, že predmetom zálohu boli i predmetné rodinné domy. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, nie je dovolený. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov v občiansko-právnych vzťahoch). Žalobcovia rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, že zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu. Uviedli tiež, že notársku zápisnicu podpísali tým spôsobom, že podpisovali len čistý list papiera, a teda nemali možnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť. Uvedené tvrdenia však žalobcovia nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia možno považovať za nepodložené najmä s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Zo strany žalobcov neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by títo konali v omyle, a tento omyl bol žalovanými vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Možno súhlasiť s názorom žalovaných, že uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom peňažných ústavov. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov a nepreukázania žiadnych dôvodov neplatnosti uzatvorených dohôd, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia neplatnosti dohody povinnej a oprávnenej osoby v časti, v ktorej Kamil Stanko a manželka Eva Stanková súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.