Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoPom/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012899733 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012899733.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. O., nar. X.X.XXXX a X. O., nar. X.X.XXXX, bytom ako rodičia, t.č. v Q. domove v O., M. potoku XX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: F. práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov - matky: T. O., nar. X.X.XXXX a otca: M. O., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U., A. XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ján Pekár, so sídlom Skalica, Potočná 191/39, o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a O.s.p., na odvolanie oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 23.12.2011 č.k. PPOm/10/2011-28, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil dočasné zverenie oboch maloletých detí do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Q. domova v O., Pri potoku XX, XXX XX O.. Druhým odsekom výroku súd matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred Q. domovu v O.. Rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd právne s použitím ust. § 74 ods. 1, § 75a ods. 1, 2, 3, § 76 ods. 1 písm. a) a ods. 4 O.s.p., ako i § 62 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že v danom prípade bola nielen návrhom podaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., ale i pripojenými listinnými dôkazmi osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy starostlivosti o maloleté deti. Súd pritom skonštatoval, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podložené viacerými správami a záznamami B. školy U., zápisnicou z trestného oznámenia, úradnými záznamami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v O., zo šetrenia pomerov, ale predovšetkým vyjadrením samotných detí za prítomnosti pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici bez prítomnosti rodičov, osvedčujú, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí, ich zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin je vážne ohrozený, ak už nie priamo narušený. I keď neakceptovateľné a nevhodné výchovné spôsoby a prostriedky, ktoré rodičia používajú, smerovali predovšetkým voči maloletému D., maloletá X. ich musela byť tiež prítomná, čo musí negatívne ovplyvňovať jej zdravý psychický a sociálny vývin. S poukazom na to, že deti majú právo na ochranu pred akýmkoľvek telesným, či duševným násilím, zneužívaním i pred zanedbávaním, súd návrh považoval za dôvodný. Stotožnil sa pritom so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrhu v celom rozsahu vyhovel a nariadil dočasné zverenie oboch maloletých detí do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a to do Detského domova v O.. Súd súčasne rozhodol i o povinnosti každého z rodičov platiť výživné v nevyhnutnej miere zariadeniu, do ktorého boli deti dočasne umiestnené, a to vo výške 30% zo sumy životného minima s poukazom na zák. č. 601/2003 Z.z., čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,- Eur mesačne. Zdôraznil pritom, že takto určené výživné predstavuje zákonné minimum, ktorým je povinný každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Proti tomuto rozhodnutiu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie obaja rodičia, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolatelia uviedli, že s rozhodnutím súdu v žiadnom prípade nesúhlasia, keďže bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Trvali na tom, že použité podklady nezodpovedali skutočnému stavu veci. Poukázali na to, že deti každý deň v detskom domove navštevujú a ich chovanie a každodenné prejavy voči nim svedčia o nesprávnosti postupu súdu. K obom deťom majú veľmi dobrý citový vzťah a je nepochybné, že aj deti majú dobrý citový vzťah k nim. Maloletá X. ako žiačka prvého ročníka H. v U. dosahuje vynikajúce výsledky a podľa učiteľky je vzorom pre všetkých žiakov. Maloletý D. mal určité zdravotné problémy - pomočoval sa, matka priznala, že dieťa vo februári 2011 udrela remeňom po zadnej časti tela a nie po iných častiach tela, za čo sa doteraz hanbí, ale odvtedy nikdy maloletého remeňom neudrela, rovnako ako ani otec. Pokiaľ malo dieťa modriny, súviselo to so sánkovaním, prípadne z dôvodu, že spadol pri hre. Odvolatelia poukázali na to, že samotná maloletá X. potvrdila, že maloletého D. nebijú, keď neposlúcha ho postavia ku chladničke. Úradný záznam spísaný pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v O. pani X. A., ktorú považujú za zaujatú, zo dňa 21.12.2011, označili za absolútne zavádzajúci a údaje v ňom za nepravdivé. Pokiaľ sa v správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. hovorí, že maloletý D. neužíva detskú izbu, ide o zavádzajúce tvrdenie. D. v tejto izbe spáva, aj sa v nej hráva. Keďže je ale živé dieťa, pohybuje sa z miesta na miesto. Rodičia priznali, že sa stalo, že maloletý D. spal i v predsieni, ktorá je ale permanentne vyhrievaná kachľami a matrac je uložený priamo pri nich. Nie je preto reálne, aby mu bola zima. Nie je pravdou, že D. musel prať vonku na dvore svoju plachtu. Plachtu prala matka a D. mohol pri týchto prácach „pomáhať“, tak, ako to odporučili v nefrologickej ambulancii. Ak sa stalo, že D. bol pri tom nahý, bolo to v lete, keď bolo horúco. Odvolatelia popreli i tvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., že maloletý D. dostal remeňom dňa 22.12.2011, keď otcovi iba pomáhal nosiť drobné polienka a nikto ho pri tom nezbil. Rodičia záverom uviedli, že o deti sa jednoznačne dokážu riadne postarať a v žiadnom prípade z ich strany nedošlo k ich týraniu. Je zrejmé, že maloletá X. značne psychicky trpí tým, že je umiestnená v detskom domove. Záverom sa odvolali na správu DD O., ktorú ale k odvolaniu nepripojili. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu rodičov maloletých sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu rodičov maloletých nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Keďže prvostupňový súd početnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie resp. osvedčovanie potrebné na posúdenie splnenia predpokladov pre nariadenie daného predbežného opatrenia, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a zároveň vec vo všetkých napadnutých častiach i správne právne posúdil, odvolací súd s použitím § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje už len na skonštatovanie vecnej správnosti dôvodov napadnutého uznesenia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s početnými listinnými dôkazmi v ňom založenými, najmä správou Materskej školy U. zo dňa 23.12.2011, záznamom psychológičky J. B.. Y. O. zo dňa 18.2.2011, správou o pozorovaní maloletého D. triednou učiteľkou zo dňa 21.12.2011, zápismi triednej učiteľky zo dňa 20.12.2011, 28.4.2011, 17.2.2011, ako i zápisnicou zo dňa 17.2.2011, zápisnicou o trestnom oznámení dňa 23.12.2011, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. zo dňa 21.12.2011 ako i zo dňa 23.12.2011, bolo pre potreby predbežného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené, že zdravie i priaznivý vývoj oboch maloletých je v doterajšom prostredí u rodičov vážne ohrozený; a u maloletého D. psychické zdravie a jeho priaznivý vývoj sú dokonca zrejme už i narušené. Podľa nepochybne osvedčeného rodičia, najmä matka, pričom otec jej správanie akceptuje a ospravedlňuje, sa opakovane a zrejme dlhodobo správajú voči maloletému D., neprípustným spôsobom, používajú neprimerané krajne nevhodné a neakceptovateľné výchovné prostriedky a postupy hraničiace s týraním, ktorých svedkom je i maloletá X.. V dôsledku toho je zdravie a priaznivý vývoj oboch maloletých vážne ohrozený a u maloletého D. zrejme už i narušený. Napriek protiargumentom uvádzaným rodičmi v podanom odvolaní, neschopným zvrátiť osvedčené, ani odvolací súd nepochybuje o tom, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 75a O.s.p., aby boli obe maloleté deti neodkladne dočasne odňaté rodičom a zverené do starostlivosti detského domova. Bolo by totiž v príkrom rozpore so záujmami oboch maloletých, aby za danosti takých závažných podozrení, naďalej až do konečného osvetlenia okolností daného prípadu, boli v starostlivosti svojich rodičov, ktorá ich podľa osvedčeného vážne ohrozuje. Prvostupňový súd rozhodol správne i o povinnosti rodičov platiť na deti umiestnené v detskom domove minimálne výživné. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správne, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.