Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/282/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2100899983 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2100899983.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Slanina, so sídlom Trnava, Bradlanská 2, proti odporcovi: K. S., nar. X.X.XXXX, bytom J., G. XX, o zaplatenie 1.550,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.6.2009 č.k. 18C/280/2000-559, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.550,04 Eur so 17,5% úrokom z omeškania ročne od 22.9.2000 až do zaplatenia a trovy konania v sume 862,18 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie v časti vzájomného návrhu odporcu ohľadne sumy 1.787,89 Eur zastavil a vo zvyšku súd vzájomný návrh odporcu zamietol. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 451 ods. 1 a 2, 456, 459 § 100, § 107 ods.1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil v podstate tým, že vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďami účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi, najmä prehľadom o nákupe materiálu za roky 1996 až 1999 a pokladničnými dokladmi mal za preukázané, že odporca materiál v žalovanej výške v sume 46.696,50 Sk zakúpil z prostriedkov fondu generálnych opráv a však tento materiál nepoužil pre potreby družstevného bytového domu na ul. G. č. XX-XX v J. a zrejme ho používal na vlastnú potrebu. Bolo preto jednoznačne preukázané, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa v žalovanej výške a preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, súd mal za preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ sa o bezdôvodnom obohatení odporcu dozvedel až po schôdzi nájomcov konanej dňa 12.2.2000 a keďže žalobu na súd podal dňa 22.9.2000, s poukazom na § 100 a 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaná pohľadávka nie je premlčaná. S poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd potom k istine priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania od podania žaloby teda od 22.9.2000 až do zaplatenia, vo výške 17,5%. V časti protinávrhu odporcu, ktorým sa domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia sumy 1.787,89 Eur, v ktorej bol vzájomný návrh čiastočne späťvzatý, súd konanie s použitím § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vo zvyšku protinávrhu ohľadne sumy 460,- Sk a 1.864,- Sk t.j. 77,14 Eur, súd vzájomný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko obe sumy predstavujú súdny poplatok. Prvý za vklad do súdneho depozitu, ktorý sa netýka daného konania, a na ktorého zaplatenie bol odporca vyzvaný súdom a suma 1.864,- Sk predstavuje súdny poplatok, ktorý zaplatil navrhovateľ v tomto konaní za podaný návrh a na zaplatenie, ktorého bol odporca zaviazaný ako neúspešný účastník. V konaní úspešnému navrhovateľovi súd s použitím § 142 ods. 1 O.s.p priznal náhradu trov konania v sume 1.864,- Sk za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 16.304,- Sk, pričom veľmi stručne a formálne vymenoval úkony, za ktoré odmenu priznal, bez ich datovania, a bez toho aby na túto časť rozhodnutia aplikoval akékoľvek ustanovenie právnej normy. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja účastníci, odporca voči meritórnej časti a navrhovateľ voči časti o náhrade trov konania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, výlučne proti priznanej výške trov konania v prospech navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že úspešnému navrhovateľovi prizná voči odporcovi náhradu trov konania vo vyčíslenej výške 1.242,72 Eur podľa pripojenej špecifikácie. Odporca vo svojom odvolaní, ktorým napadol preskúmavaný rozsudok v celom rozsahu žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil (zrejme zmenil) a vydal nasledovné rozhodnutie: „1. Návrh žaloby o zaplatenie 46.696,50 Sk so 17,5% úrokom z omeškania od 22.9.2000 odvolací súd v celom rozsahu zamieta, z dôvodov nepreukázania bezdôvodného obohatenia a tiež z dôvodu premlčateľnosti práva. 2. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 15.625,- Sk so 17,6% ročným úrokom odo dňa 25.8.1999 až do zaplatenia. 3. Navrhovateľovi súd určuje povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy sumu 46.696,50 Sk a zároveň zaplatiť odporcovi 17,6% ročný úrok z omeškania odo dňa 21.1.2002 až do zaplatenia. 4. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi všetky trovy konania, ktoré ku dňu podania odvolania sú 290,11 Eur plus trovy konania vzniknuté po podaní odvolania a to všetko do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.“ Odporca nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že súd neakceptoval jeho tvrdenia a dôkazy, ktorými bolo preukázané spotrebovanie, opotrebovanie, zabudovanie zakúpeného materiálu po odsúhlasení na členských schôdzach. Súd uprednostnil pred zápisnicami z členských schôdzí nepravdivé a krivé svedectvá a výpovede. Poukázal na to, že tovar bol pri dlhodobej použiteľnosti na 90% opotrebovaný alebo bol na danom dome zabudovaný alebo spotrebovaný. Rozsudok bol teda vydaný na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporcu sa nezakladá na pravde tvrdenie prvostupňového súdu, že časť zo zakúpeného materiálu bola použitá pri údržbe domu a zvyšok v hodnote 62.321,50 Sk použitý nebol. Poukázal pri tom na zápisnice z členských schôdzí samosprávy konaných v dňoch 2.9.1999, 17.5.1998, 18.8.1997, z ktorých vyplýva, že členská schôdza odsúhlasila čerpanie prostriedkov v FFÚaI za uplynulé obdobie a nemala proti nemu námietky. Materiál musel uskladňovať na chalupe, kde bol odcudzený. Namietal, že na výzvu súdu zdokladoval účel použitia položkovite ku každej položke zoznamu žalovaných vecí. Súd ale jeho dôkazy ignoroval. Naďalej uplatňuje premlčanie žalovanej pohľadávky. Keďže navrhovateľ sa o nákupoch dozvedel v jednotlivých rokoch nie ako nesprávne uvádza prvostupňový súd dňa 12.2.2000, podpismi na dokladoch, pritom tieto nákupy schvaľoval. Ak mal navrhovateľ podozrenie, že odporca riadne nehospodári s finančnými prostriedkami nájomníkov, mal okamžite zabezpečiť zvolanie mimoriadnej členskej schôdze. Podľa odporcu navrhovateľ sa mu chce úmyselne pomstiť za jeho oprávnené reklamácie a sťažnosti za protizákonné účtovanie služieb spojených s užívaním bytu a iné nedostatky, ktoré sú predmetom viacročných neukončených súdnych sporov vedených na Okresnom súde v Trnave. Okrem toho navrhovateľ uplatnil zmenu návrhu jeho rozšírením o úrok z omeškania až podaním zo dňa 7.10.2002. Poukázal tiež na to, že vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2007 si uplatňoval svoje práva proti navrhovateľovi. Súd v predmetnom rozsudku podrobnejšie nekonkretizuje v odôvodnení príčinu neuznania vzájomného návrhu, ktorým si uplatnil uložiť povinnosť navrhovateľovi súhlasiť s vydaním úschovy. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označil odvolanie ako v celom rozsahu neopodstatnené, pričom v zmysle ním podaného odvolania navrhovateľovi žiadna náhrada trov konania neprislúcha. Navrhovateľ ho úmyselne šikanuje neoprávnenými trovami konania vo viacerých súdnych sporoch. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti merita potvrdil, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 78,56 Eur za jeden úkon právnej služby. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vec správny a právne odôvodnený. Prvostupňový súd pritom postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a po doplnení dokazovania, a po skúmaní námietky premlčania vylúčil dôvodnosť tejto námietky s tým, že nárok navrhovateľa bol uplatnený včas. Tvrdenia odporcu o jeho krivom obvinení nájomcami bytov nie sú dôvodné ani ničím podložené. Čas, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia bola až členská schôdza dňa 12.2.2000. Zdôraznil, že odporca nakupoval značnú časť náradia, ktoré nebolo a ani nemohlo byť použité na dome, keď s týmto náradím žiadny z nájomcov na dome nerobil a ani odporcu nikto z nich na dome robiť nevidel. Pokiaľ sa odporca v petite podaného odvolania v bode 3 domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že bude zároveň okrem iného navrhovateľovi uložená povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy sumy 46.696,50 Eur a zároveň zaplatiť 17,6% úrok z omeškania z tejto sumy od 21.11.2002 až do zaplatenia, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.12.2009 č.k. 24Co/20/2009-159, ktorým bol zmenený predchádzajúci rozsudok OS Trnava zo dňa 29.9.2008 č.k. 19C/101/2006-84 s právoplatnosťou ku dňu 26.1.2010 bola už Bytovému družstvu so sídlom v Trnave súdom uložená povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy vo veci OS Trnava č.k. Nsa5/2002 a to peňazí v sume 1.550,04 Eur (46.696,50 Sk) odporcovi ako zložiteľovi. Vo zvyšku, v časti ktorou bol zamietnutý návrh v tomto konaní odporcu na náhradu škody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnená náhrada škody sa pritom rovnala výške 17,6% úroku z omeškania zo sumy 46.696,50 Sk (z predmetu úschovy) od 21.11.2002 až do zaplatenia. V tejto časti o náhradu škody ešte v dôsledku podaného odvolanie nebolo súdmi právoplatne rozhodnuté. Je teda nesporné, že v časti, ktorou sa odporca v bode 3 petitu domáhal uloženia povinnosti odporcu navrhovateľovi v uvedenom rozsahu už prebehlo resp. prebieha iné konanie, čo tvorí v časti o uloženie povinnosti, súhlasiť s vydaním predmetu úschovy prekážku právoplatne rozhodnutej veci - res iudicatae v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. a v časti o zaplatenie úroku z omeškania, je daná prekážka začatého konania - litispendencie v zmysle § 83 O.s.p. Odhliadnuc od toho, podľa § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenia § 92 ods. 1 až 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia. Ustanovenie § 97 O.s.p. pritom upravuje vzájomný návrh odporcu a § 98 započítanie. Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že v odvolacom konaní nie je možné, aby si odporca uplatnil svoje práva voči navrhovateľovi, či už vzájomným návrhom alebo započítaním. Uplatnením nároku pod bodom 3 petitu odvolania, odporca fakticky rozširuje svoj vzájomný návrh. V zmysle cit. § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenie § 97 a § 98, ktorým zákon umožňuje odporcovi jednak uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom, a jednak uplatniť voči navrhovateľovi svoju pohľadávku na započítanie, v odvolacom konaní ale neplatia. V odvolacom konaní teda už nie je možné zo strany odporcu uplatňovať vzájomný návrh, teda ani jeho rozšírenie a ani svoju pohľadávku na započítanie. Odvolací súd preto na bod 3 petitu odvolania odporcu nemohol prihliadnuť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobnou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odporca v časti vo veci samej použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je dôvodné vo veci samej potvrdiť a v časti o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa podanou žalobou od odporcu domáhal zaplatenia 46.696,50 Sk z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že odporca, ktorý bol v období od 13.11.1995 do 12.2.2000 predsedom členskej samosprávy na družstevnom bytovom dome v J. na G. XX - XX so súhlasom členskej samosprávy a správy bytového družstva, zakúpil materiál DHIM a HIM, z ktorého len časť použil pri údržbe domu a zbytok v hodnote 62.321,50 Sk na tento účel nepoužil a preto ho bol povinný vrátiť. Na výzvu navrhovateľa dodatočne z tejto sumy vrátil veci v hodnote 15.625,- Sk. Podaním zo dňa 7.10.2002 doručeným prvostupňovému súdu toho istého dňa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil návrh tak, že ho rozšíril o úrok z omeškania a domáhal sa od odporcu zaplatenia sumy 46.696,50 Sk so 17,5% úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu t.j. od 22.9.2000 až do zaplatenia ako i náhrady trov konania. Uznesením na pojednávaní dňa 7.10.2002 prvostupňový súd túto zmenu návrhu pripustil. Navrhovateľ si pritom konkrétne uplatňoval náhradu za nasledovný tovar zakúpený a výdavky vynaložené v uvedených rokoch za uvedené ceny: Rok 1996 1. visiaci zámok 101,- Sk 2. visiaci zámok 93,- 3. visiaci zámok 101,90 4. kuželka 41,- 5. farba 108,50 6. tesnenie 127,60 7. farba, štetec 572,- 8. baterka + náplne 225,- 9. farba olejová 115,- 10. farba + riedidlo 114,- -------- 2.428,- Sk Rok 1997 1. batéria Varta 640,- Sk 2. batéria Varta 84,- 3. koleno + tesnenie 308,- 4. vodovodná batéria 1.835,- 5. doplatky pošty 56,- 6. vsuvka 60,- 7. prípr. nadstavec 200,- 8. šrobenie 100,- 9. poštové ceniny 640,- 10. čerpadlo Hyson 1.910,- 11. regulátor tlaku plynu 1.600,- 12. náhradný valec 293,30 13. kolkové známky 200,- 14. email na vane 210,- 15. TZ 817/1x 120 2.358,- 16. maliarsky valček 98,- 17. tesnenie + násady 448,- --------- 11.040,30 Rok 1998 1. súprava MOP 31,- 2. súprava MOP 120,- 3. zámok schránkový 79,- 4. klampiarska súprava 375,- 5. ventil guľový 304,- 6. zvršok (na vodovod) 82,- 7. gumené rukavice 29,50 8. kalgon 89,- 9. rocksor (železo) 454,70 10. batéria Varta 50,- 11. pajkovací cín 72,50 12. nožnice 472,- 13. extemp červený 235,- 14. plavák medenný + konzola 420,- 15. násady 182,- 16. hadica 5/4 300,- 17. sekáč 400,- 18. descaler 3.200,- 19. vypínač 75,- 20. vrták 20/150 720,- 21. gum. rukavice + ventil guľatý 120,- 22. náradie 95,- 23. štít ochranný 225,- 24. vŕtačka ručná 150,- 25. elektrická batéria 1.180,- 26. prachovka 99,- 27. ventil guľový 373,- 28. stierka na okná 86,- 29. ventil guľový 284,- 30. záclonová tyč 72,- 31. farba syntetická + MOP 523,- 32. žiarovky 45,- 33. lepidlo 144,- 34. riedidlo 66,- 35. farba + štetec 244,50 36. tmel 479,50 37. odhrňovač + skrutkovač 434,- 38. bubon do rezačky 135,- 39. lopata 120,- 40. sekáč na ľad 130,- 41. násada do lopaty 71,- 42. lepidlo 206,- 43. tmel 106,- 44. lepidlo 29,50 45. batérie - monočlánky 36,- 46. batérie - monočlánky 138,- 47. gumené kladivo 154,- 48. motyčka s vidličkami 90,- 49. kopírovanie 85,- 50. ventil guľový 100,- 51. tmel SIl 150,- 52. gumené rukavice 29,- 53. valček fiaflor 360,- 54. kosa + petrolejová lampa 380,- 55. vypínač 20,- 56. sklo 308,- 57. gumené rukavice 29,50 58. visiaci zámok 145,- 59. petlica 24,- 60. náhradná hlava + redukcia 1.290,- 61. Vrták 16/750 1.650,- 62. skrutkovacia sada 1.090,- 63. Expanzomat 920,- 64. poistný ventil 293,- 65. lampa 458,- 66. kladivo PBH 200 RE (príklepová vrtačka) 6.990,- 67. vrták 280,- 68. vrták 255,- 69. vrták 170,- 70. vrták 150,- 71. vrták 130,- 72. vrták 179,- -------- 29.012,20 Rok 1999 1. cement biely 55,50 2. zlatá farba 34,- 3. Inventon (vrtačka) + el. prísl. 6.811,- 4. kukla zváračská 450,- 5. zváračské rukavice 99,- 6. zvarovací materiál 92,- 7. elektródy 513,50 8. zámok na seterén + materiál 525,- 9. batéria NAB V - 669 640,- 10. KHS 2 - 5 AA 1.975,- 11. gumoasvalt 368,- 12. batéria 180,- 13. lepidlo 32,- 14. uholník 153,- 15. výsečník 142,- 16. Descaler 4.140,- 17. vypínač 299,- 18. vypínač 59,- 19. gumoasfalt 184,- 20. MOP 390,- 21. rebrík 2.699,- -------- 19.841,- Spolu v sume 62.321,50 Sk. Keďže odporca pred podaním návrhu na súd zaplatil navrhovateľovi sumu 15.625,- Sk, čo predstavuje úhradu za položky z roku 1999 č.3, 10, 16 a 21, navrhovateľ sumu za tieto položky v žalobe neuplatňoval. V konaní bolo vykonanými dôkazmi preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že odporca v rokoch 1996 až 1999 za finančné prostriedky navrhovateľa zakúpil predmetné veci - materiál - tovar, resp. zaplatil uvedené čiastky vo forme poplatkov, čo je možné bezpochyby preukázať faktúrami resp. dokladmi, ktoré má navrhovateľ k dispozícii. Rovnako bolo medzi účastníkmi nesporným, že navrhovateľ predmetné veci nevrátil, ani navrhovateľovi nezaplatil sumy na ne vynaložené (s výnimkou položiek 3, 10, 16 a 21 z roku 1999). V zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V zmysle § 458 Občianskeho zákonníka sa pritom musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch , musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Navrhovateľ tvrdí, že odporca veci uvedené v zozname pripojenom k žalobe (vyššie uvedené) nepoužil a mnohé z nich ani nemal dôvod použiť pri údržbe resp. oprave predmetného bytového domu. Odporca naopak tvrdí, že všetky veci, materiál a výdavky uvedené v zozname na údržbu a opravu bytového domu použil a fakticky aj spotreboval. Veci, ktoré neboli celkom spotrebované uschovával na svojej chalupe (s odôvodnením, že Ing. A. mu odmietol dať k dispozícii príručný sklad bloku), avšak na chalupe vznikol požiar od elektrického skratu a následne mu boli uschované veci bližšie nekonkretizované ukradnuté. Ako už odvolací súd uzavrel vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí 18C/280/2000-468 z 31.1.2005, znehodnotenie vecí požiarom, resp. odcudzenie vecí nachádzajúcich sa na chate odporcu je bez relevancie a nezbavuje odporcu povinnosti tieto veci navrhovateľovi vrátiť, resp. poskytnúť mu za ne finančnú náhradu. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V občianskom súdnom konaní každý účastník má nielen povinnosť tvrdenia, ale i povinnosť poskytnúť na svoje tvrdenia dôkazy (§ 120 O.s.p.). Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia pritom spočíva na tom účastníkovi, ktorý určitú skutočnosť tvrdí a ktorý z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky v konaní. Ak teda odporca tvrdí, že predmetné nepochybne zakúpené veci pri údržbe bytového domu spotreboval, jeho stíha dôkazné bremeno toto svoje tvrdenie i preukázať. Odporca sa k jednotlivým položkám vyjadril čiastočne vo svojich výpovediach na pojednávaniach, avšak vyčerpávajúco vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.1.2007 (č.l. 284 a nasl. spisu). Na tieto tvrdenia odporcu reagoval navrhovateľ prostredníctvom vlastníkov bytu v predmetných bytových domoch i ich vyjadrením v zápisnici z členskej schôdze zo dňa 18.1.2007 (č.l. 409 a nasl. spisu). Vlastníci bytov vo svojom vyjadrení rezolútne popreli použitie ktoréhokoľvek tovaru uvedeného v zozname navrhovateľa pripojenému k žalobe odporcom v predmetnom bytovom dome. Vo všeobecnosti tvrdili, že z predmetných vecí nik z nájomníkov (resp. vlastníkov) v dome použité, resp. zabudované žiadne nevidel, prípadne vynaložené sumy na rôzne poštové poplatky resp. dôvodnosť ich použitia odporca nepreukázal. Rovnaké jednotné stanovisko zaujali aj prvostupňovým súdom opakovane vypočutí svedkovia A. K., Ing. P. A., J. F., C. F. a O. I.. Odporca pritom žiadne dokazovanie na preukázanie svojich opačných tvrdení nenavrhol. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že odporca neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázať, že predmetný zakúpený tovar spotreboval pri opravách a údržbe predmetného domu, resp. že ho zabudoval a poplatky vynaložil na účel údržby bytového domu. Mnohé z týchto vecí dlhodobej spotreby pritom ani nemohli byť v priebehu približne štyroch rokov správy predmetného bytového domu ani spotrebované. Jedná sa napríklad o visiace zámky, batérie, vodovodné batérie, čerpadlo, regulátor tlaku plynu, klampiarsku súpravu, nožnice, hadica, sekáč, teskaler, elektrickú batériu, lopatu, sekáč na ľad, motyčku, gumené kladivo, kosu, petrolejovú lampu, náhradnú hlavu a redukciu, expanzomat, vrtáky, lampa, kladivá, zváračskú kuklu, zváračské rukavice a ďalšie. Keďže teda v zmysle vyššie uvedeného v konaní nebolo preukázané, že odporca vymenované veci a úhrady použil a používal na údržbu predmetného domu, v dôsledku čoho ich nemohol pri tejto údržbe ani opotrebovať ani spotrebovať, ponechaním si týchto vecí resp. ich nevrátením navrhovateľovi po ukončení funkcie predsedu členskej samosprávy v predmetnom bytovom dome, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Toto obohatenie je potom odporca povinný vydať navrhovateľovi na úkor ktorého ho získal. Listinnými dôkazmi v prvostupňovom konaní bolo preukázané, že čerpanie všetkých finančných prostriedkov vynaložených odporcom, za obdobie od 13.11.1995 odkedy odporca prevzal funkciu predsedu členskej samosprávy, bolo vždy na členských schôdzach v bloku č. XX a XX na G. ulici v J. schválené bez námietok - pripomienok. Svedčia o tom zápisnice z členských schôdzí dňa 28.5.2006, 14.8.1997, 16.8.1998, 16.4.1999 i 2.9.1999. Z toho vyplýva záver, že odporca na zakúpenie daných vecí mal právny dôvod a že k jeho bezdôvodnému obohateniu neprišlo už samotným zakúpením daných vecí resp. vynaložením finančných prostriedkov, ale až nevrátením týchto vecí po ukončení funkcie, z ktorej mu vyplývalo oprávnenie tieto veci nakupovať a držať. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, teda vzniklo až vtedy, keď v deň nasledujúci po ukončení funkcie predsedu členskej samosprávy, nevrátil zakúpené veci navrhovateľovi. S poukazom na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danom prípade, keďže odporca tvrdí, že žiadna z daných vecí už neexistuje, nie je možné bezdôvodné obohatenie vydať v naturálnej podobe, preto je odporca povinný poskytnúť zaň peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady pritom musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania (napr. R1/1979). Čas získania daného bezdôvodného obohatenia odporcom, ako je uvedené vyššie, je čas ukončenia funkcie predsedu členskej samosprávy ku dňu 12.2.2000. Ak nasledujúci deň predmetné veci navrhovateľovi nevydal, vzniklo tým na strane odporcu bezdôvodné obohatenie. Keďže ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané a odporcom nebolo vyvrátené, že odporca žiadnu z vecí vymenovaných v zozname pri vykonávaní svojej funkcie predsedu členskej samosprávy v predmetnom bytovom dome nepoužil, nemohlo tým dôjsť ani k ich opotrebeniu v prospech navrhovateľa. Preto bolo dôvodným a zodpovedajúcim spravodlivému usporiadaniu vzťahu, pri výške peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie vychádzať z nadobúdacej ceny každej z týchto vecí a zo zaplatenej výšky poplatkov (poštové ceniny, kolkové známky...). Z vyššie uvedeného potom logicky vyplýva, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa mohol navrhovateľ dozvedieť až po ukončení funkcie odporcu. Keďže oprávneným z bezdôvodného obohatenia v danom prípade je právnická osoba, za okamih kedy sa právnická osoba dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potom potrebné považovať okamih, kedy sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela osoba oprávnená nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za túto právnickú osobu uplatňovať. Všeobecne nepochybne platí, že takou osobou je štatutárny orgán danej právnickej osoby. Keďže na strane navrhovateľa ide o právnickú osobu - obchodnú spoločnosť vo forme družstva, v zmysle § 243 Obchodného zákonníka jej štatutárnym orgánom je predstavenstvo a v zmysle § 239 Obchodného zákonníka jej najvyšším orgánom je členská schôdza. Z toho potom vyplýva, že štatutárny orgán oprávnený nárok na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia uplatniť sa o vzniku bezdôvodného obohatenia mohol dozvedieť najskôr až dňa 12.2.2000, po odvolaní odporcu z funkcie členskou schôdzou. Preto ak navrhovateľ žalobou na súde uplatnil daný nárok v istine doručením návrhu dňa 22.9.2000, došlo k uplatneniu jeho nároku pred uplynutím zákonnej subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty v zmysle citovaného § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nárok v rozsahu uplatnenom žalobou preto nie je premlčaný, ako to správne uzavrel i prvostupňový súd. Námietka premlčania nároku vznesená odporcom v istine preto neobstojí. Ako bolo skonštatované vyššie úrok z omeškania z uplatnenej istiny si navrhovateľ uplatnil až v priebehu konania zmenou - rozšírením návrhu, ktorá bola doručená prvostupňovému súdu dňa 7.10.2002, ktorú zmenu prvostupňový súd v ten istý deň uznesením i pripustil. V zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch... Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že na úroky sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia lehota. Pokiaľ si teda navrhovateľ nárok na úroky z omeškania uplatnil na súde dňa 7.9.2002, boli by premlčané úroky až za obdobie spred 3 rokov spätne, teda pred 7.9.1999. Keďže navrhovateľ si žalobou uplatňuje úroky odo dňa 22.9.2000, ani tento jeho nárok nie je premlčaný. V priebehu prvostupňového konania si odporca opätovne uplatnil svoje práva voči navrhovateľovi podaním, ktoré nazval vzájomným návrhom (č.l. 284 a nasl. spisu), kde sa domáhal jednak zaplatenia sumy 15.625,- Sk s príslušenstvom, ktorá sa týkala sumy, ktorú bol odporca podľa jeho tvrdenia donútený navrhovateľovi vrátiť, čím mu vznikla škoda. K tomu sa domáhal zaplatenia i 17,6% úroku z omeškania z danej sumy za obdobie od 15.8.1999 do 1.1.2007 vyčísleného v sume 20.166,- Sk. Okrem toho sa domáhal zaplatenia sumy 33.696,- Sk ako 17,6% ročného úroku z omeškania za obdobie od 21.11.2002 do 1.1.2007 zo sumy 46.696,50 Sk, ktorú zaplatil dňa 14.11.2002 v prospech navrhovateľa do súdneho depozitu, rovnako z titulu škody, ďalej tiež 4.460,- Sk ako súdny poplatok za vklad do súdneho depozitu a 1.864,- Sk ako súdny poplatok za odvolanie zo dňa 27.6.2005. Keďže odporca si vzájomným návrhom uplatnil vyššiu sumu než akú uplatnil voči nemu žalobou navrhovateľ, nebolo možné tento jeho vzájomný návrh doručený prvostupňovému súdu dňa 11.1.2007, s poukazom na § 98 veta druhá O.s.p. posudzovať iba ako obranu proti návrhu, ale bolo potrebné toto jeho podanie považovať za vzájomný návrh. V priebehu konania na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 10.6.2009 odporca zobral svoj vzájomný návrh v časti o zaplatenie 20.166, -Sk (17,6% úrok z omeškania zo sumy 15.625,- Sk od 15.8.1999 do 1.1.2007) a v časti 33.696,- Sk (17,6% úrok z omeškania za obdobie od 21.11.2002 do 1.1.2007 zo sumy 46.696,50 Sk vloženej do súdneho depozitu) späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Zotrval ale na svojom vzájomnom návrhu v častiach o zaplatenie 15.625,- Sk s príslušenstvom, ktorou pred začatím tohto konania odporca navrhovateľovi zaplatil, na sume 460,- Sk (súdny poplatok za vklad do depozitu) a 1.864,- Sk (súdny poplatok za odvolanie v tomto konaní). Z dôvodu čiastočného späťvzatia odporcom, ktoré je zachytené v zápisnici z pojednávania súdu, prvostupňový súd potom správne s použitím § 96 O.s.p. konanie v tejto časti vzájomného návrhu zastavil. Bolo preto dôvodným aby odvolací súd v tejto časti ohľadne sumy 1.787,89 Eur napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ prvostupňový súd vo zvyšku vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol i podľa odvolacieho súdu postupoval správne. Pod bodmi 4 a 5 vzájomného návrhu sa odporca domáhal od navrhovateľa zaplatenia sumy 460,- Sk, ktorú zaplatil ako súdny poplatok za vklad do súdneho depozitu a sumy 1.864,- Sk, ktorú zaplatil ako súdny poplatok za odvolanie v danom konaní. V zmysle § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka od dlžníka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností v uvedených v zákone. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Občiansky zákonník rozoznáva 4 vymenované dôvody vzniku záväzkov. V danom prípade, ale nebolo ničím preukázané a napokon odporca to ani netvrdil, že by nárok na zaplatenie sumy 15.625,-Sk, ktorú on predtým zaplatil navrhovateľovi z titulu náhrady za časť nevrátených vecí zakúpených v čase výkonu funkcie predsedu bytovej samosprávy, ani sumy 460,-Sk a 1.864,- Sk, ktoré odporca zaplatil ako súdne poplatky, boli vznikli ako záväzok navrhovateľa z niektorého zo zákonom prípustných dôvodov. Nárok na zaplatenie týchto súm nevznikol odporcovi voči navrhovateľovi ani na základe žiadneho právneho úkonu, ani na základe zodpovednosti za škodu, ani z titulu bezdôvodného obohatenia a ani zo žiadnej inej skutočnosti uvedenej v zákone. Pokiaľ ide o sumu 15.625,- Sk, ktorú odporca zaplatil navrhovateľovi z titulu nevrátenia časti predmetov, ktoré počas výkonu funkcie predsedu samosprávy zakúpil a po ukončení funkcie nevrátil, odporca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že by na strane navrhovateľa, čo sa týka tejto sumy, vzniklo bezdôvodné obohatenie alebo na strane odporcu škoda v danej výške, prípadne iná pohľadávka voči navrhovateľovi. Na zaplatenie tejto sumy teda navrhovateľ nemá žiaden právny dôvod, a preto bolo dôvodným v tejto časti jeho vzájomný návrh ako nedôvodný a bezprávny zamietnuť. Pokiaľ ide o zaplatenie súdnych poplatkov, ktorých sa odporca domáhal od navrhovateľa v rámci vzájomného návrhu, ani v tomto prípade nebol nielen preukázaný, ale ani tvrdený žiadny právny titul na základe, ktorého by takáto pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi vznikla. Zaplatené súdne poplatky patria v zmysle § 137 O.s.p. medzi trovy konania. Náhrada trov konania je pritom osobitným inštitútom procesného práva upravená v § 142 a nasledujúcich O.s.p., o ktorej súd rozhoduje po splnení zákonom stanovených podmienok. Keďže teda náhrada zaplateného súdneho poplatku ako trov konania je výslovne upravená v špeciálnych ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich občianske súdne konanie, je potom vylúčené aby sa uplatňovala mimo tohto konania (pri sume 460,- Sk), alebo v rámci vzájomného návrhu v tomto konaní (pri sume 1.864,- Sk). Ani táto časť vzájomného návrhu odporcu preto neobstojí. Bolo dôvodným jeho protinávrh i v tejto časti zamietnuť. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, teda v časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.550,04 Eur s príslušenstvom, v časti, ktorou bolo konanie v časti vzájomného návrhu v sume 1.787,89 Eur zastavené i v časti, ktorou bol vo zvyšku vzájomný návrh odporcu zamietnutý, ako vo výroku vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Preskúmavaný rozsudok ale nebolo možné potvrdiť v časti, ktorou súd rozhodol o náhrade trov konania: Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa si podaním zo dňa 11.6.2009 doručeným prvostupňovému súd dňa 12.6.2009 teda včas, v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p.), uplatnil náhradu trov konania podľa špecifikácie v celkovom rozsahu 302,99 Eur. Prvostupňový súd mu ale preskúmavaným rozsudkom priznal náhradu trov konania v sume vyššej, celkovo 862,18 Eur, hoci i v časti o náhrade trov konania platí zásada, že súd nemôže prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť im viac než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Prvostupňový súd ale tento svoj postup v preskúmavanom rozsudku nijako neodôvodnil. Z odôvodnenia tejto časti rozsudku ani nevyplýva, akú sumu náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil, a preto nie je možné ani zistiť, či súd akceptoval i predchádzajúce uplatnenia náhrady trov právnym zástupcom navrhovateľa a z čoho teda vychádzal. Z odôvodnenia nie je možné vôbec zistiť, či súd priznal náhradu trov konania na právnom zastúpení navrhovateľovi v plnom uplatnenom rozsahu, prípadne či niektorú časť uplatnenej náhrady nepriznal a ak áno, z akých dôvodov. Okrem týchto pochybení prvostupňový súd v odôvodnení tejto časti rozsudku neuviedol na základe akých ustanovení, ktorej právnej normy priznal trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, teda ani ktorú resp. ktoré vyhlášky o odmenách advokátov za právne služby na danú vec aplikoval. A to napriek tomu, že predmetné konanie prebieha takmer 10 rokov pričom v priebehu tohto obdobia sa menili nielen vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov, ale i tarifné odmeny za úkony právnej služby, rovnako ako i výška režijného paušálu. Prvostupňový súd v odôvodnení neuvádza ani kedy, k akému dátumu boli jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté a režijné paušály priznané. Z tohto dôvodu je táto časť rozsudku prvostupňového súdu nepreskúmateľná. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v časti o náhrade trov konania s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia časti o náhrade trov konania s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie v tejto časti nevyhnuté a relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho neodôvodnením rozhodnutia v súlade s procesným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k porušeniu procesných práv účastníkov a k odňatiu im možností konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, opätovne vyhodnotiť rozsah náhrady trov konania navrhovateľa a opätovne o náhrade trov konania rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné, odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.