Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105219626 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2105219626.4 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: P. D., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. X, Y. W. XXXXX, Nemecko, zast. JUDr. Jozefom Cakom, advokátom, Štefana Moyzesa 25, Trnava a U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O. XXX/XX, W., o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, o návrhu otca na zrušenie výživného, o podnete matky na zvýšenie výživného a návrhu matky na zastavenie konania, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. apríla 2012, č. k. 3P/85/ 2008 - 581, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh matky na zastavenie konania o návrhu na zákaz styku otca s maloletým A.. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že na Okresný súd Trnava bol dňa 6.9.2005 doručený návrh matky na zakázanie styku otca s maloletým A.. V merite veci bolo rozsudkom zo dňa 14.9.2007, č.k. 36P/129/2005-245 rozhodnuté, uvedený rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 2.6.2008, č.k. 36P/129/05-312 preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Piešťany, na ktorom bolo toto konanie následne vedené pod sp.zn. 3P/85/2008. Otec dieťaťa dňa 9.12.2009 doručil návrh na zrušenie mu výživného, matka v rámci vyjadrenia k návrhu dala podnet na zvýšenie výživného, pričom tieto dve konania sa spočiatku viedli pod sp. zn. 11P/19/2009, avšak boli spojené uznesením zo dňa 30.6.2010 na spoločné konanie s konaním o návrhu matky na zákaz styku otca s dieťaťom s tým, že následne boli konania vedené pod sp. zn. 3P/85/2008. Na pojednávaní dňa 3.4.2012 doručil právny zástupca matky návrh na zastavenie konania z dôvodu, že maloleté dieťa žije a má obvyklý i trvalý pobyt v Nemecku, keďže pod sp. zn. 3P/85/2008 je vedený návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom i návrh rodičov ohľadne výšky výživného súd si vyhodnotil, že návrh na zastavenie konania sa týka všetkých týchto návrhov. Starý otec maloletého ako svedok vypovedal na pojednávaní dňa 3.4.2012 k obvyklému pobytu dieťaťa v Nemecku, pričom z jeho vyjadrenia mal preukázané, že matka sa s dieťaťom odsťahovala do Nemecka, keď mal A. necelé 3 roky, t.j. najneskôr do 19.4.2006. Taktiež mal súd preukázané, že sa s dieťaťom odsťahovala až po podaní si návrhu na zákaz styku otca s dieťaťom. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 7 ods. 1, § 103, § 104 ods. 1, 2 O.s.p., podľa § 1, § 23 ods. 2, § 24 ods. 1 - 3, § 42 ods. 1, 2, § 53, § 54 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko sa jedná v predmetnom konaní o konanie s cudzím prvkom, nakoľko maloletý má v súčasnosti trvalý obvyklý pobyt na území iného štátu Európskej únie, súd aplikoval i ustanovenia Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 2201/2003 z 27.11.2003, Úradného vestníka Európskej únie o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, a to konkrétne kapitolu 1. čl. 1 ods. 1 písm. b/, kapitolu 2, odd. 2 čl. 8 bod 1. a kapitolu 2 odd. 3 článku 17 bod 1. Z uvedených ustanovení mal súd za to, že právomoc súdu členského štátu sa posudzuje podľa obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania, t.j. právomoc na konanie majú orgány toho členského štátu, v ktorom má dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt. V danom prípade mal súd svedeckou výpoveďou otca matky maloletého preukázané, že v čase podávania si návrhu na zákaz styku otca s dieťaťom bývala matka s dieťaťom ešte na území Slovenskej republiky, teda v čase podania tohto návrhu malo dieťa obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, preto súd návrh matky na zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci tunajšieho súdu zamietol. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletého. Poukázala v ňom na ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p., § 1, § 23 ods. 2, § 24 ods. 1, 3, § 42, § 53 a § 54 zákona č. 97/63 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom, § 103 a 104. Uviedla, že nakoľko ide o konanie s cudzím prvkom, súd pri rozhodovaní mal aplikovať tieto uvedené ustanovenia. Súd vo svojom odôvodnení uvádza ustanovenia Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Tento vykonávací predpis má nižšiu právnu silu a nemôže pri vykonávaní zákona nariadením prekročiť medze zákona a upraviť spoločenské vzťahy nad rámec zákona. Vychádzajúc z danej právnej úpravy a s ohľadom na jestvujúci stav navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým A. zastavil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať podstatný úspech. Predmetom konania v prejednávanej veci je požiadavka matky maloletého dieťaťa na zákaz styku otca s dieťaťom a zvýšenie výživného a požiadavka otca na zrušenie výživného, pričom maloleté dieťa má v súčasnosti obvyklý pobyt v Nemecku. Z obsahu spisu vyplynulo, a to konkrétne zo svedeckej výpovede starého otca maloletého, že matka sa s maloletým dieťaťom odsťahovala do Nemecka keď mal maloletý A. necelé 3 roky, teda najneskôr 19.4.2006. Tiež mal preukázané, že sa s dieťaťom odsťahovala do Nemecka až po podaní si návrhu na zákaz styku otca s dieťaťom. Uvedenú skutočnosť matka maloletého nepoprela, v odvolaní ju nespochybnila. Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská, nariadenie má všeobecnú platnosť a je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Podľa čl. 8 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 tzv. Brusel II. súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania (inak podľa bodu 2 tohto článku s výnimkou podľa čl. 9, 10 a 12, z ktorých sa však žiadna na prejednávanú vec nevzťahuje). Podľa čl. 13 bod 1 nariadenia o súdnej právomoci, ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa, právomoc nemožno založiť podľa článku 12 (dohoda o súdnej právomoci), právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Správnym bol preto postup súdu prvého stupňa, ktorý potom, ako matka maloletého namietla právomoc súdu a navrhla konanie zastaviť dospel k záveru, že nie je zastavenie konania dôvodné. S prihliadnutím k tomu, že v čase začatia konania v prejednávanej veci maloletý sa nachádzal na území Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť vyplynula z dokazovania a proti ktorej skutočnosti účastníci nenamietali, je preto daná vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému P. podľa nariadenia o súdnej právomoci právomoc súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ teda súd prvého stupňa zamietol návrh na zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.