KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava29. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/16/2012 z 29. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 29. októbra 2012, sp. zn. 9Co/16/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2108218841.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108218841
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108218841.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Ing. X.
A., bytom Y., Q. X, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Cakom, Trnava, Štefana Moyzesa 25, proti
odporcovi: ENTEC, s.r.o., so sídlom Jaslovské Bohunice, Bohunice 336, IČO: 36 245 356, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
36C/132/2008-322 zo dňa 28. septembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa
17.12.2007 v znení dodatku zo dňa 12.03.2008, ktorú uzatvoril odporca s M. J. ako predávajúcim, ktorou
bola odporcom v 2. rade odkúpená nehnuteľnosť - byt č. XX na X. poschodí v bytovom dome súp. č.
XXX a podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 77/1248 v k.ú. G., zapísaná na LV č.
XXX na Správe katastra Trnava je voči Ing. X. A. právne neúčinná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1338,13 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov,
svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami §
42a a § 42b ods. 2 Obč. zák., § 120 ods. 1 O.s.p. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil, že M. J.
bola uložená rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 20Cbs 44/2004 zo dňa 21.06.2005 povinnosť
zaplatiť náhradu trov súdneho konania vo výške 49.459,- Sk na účet zastupujúceho advokáta do troch
dní. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.08.2005 a vykonateľnosť 05.09.2005. Povinný M. J.
ku dňu podania návrhu navrhovateľovi neuhradil len časť tejto pohľadávky. Súd prvého stupňa ako
predbežnú vyriešil otázku, či v čase urobenia právneho úkonu, ktorý sa odporuje, bol M. J. dlžníkom
navrhovateľa. M. J. poukazoval na skutočnosť, že dlžníkom navrhovateľa nebol, keďže pohľadávka
zanikla započítaním. Proti pohľadávke navrhovateľa započítal pohľadávky v hodnote 570.000,- Sk, ktoré
boli postúpené do spoločnosti Gubi, s.r.o. na M. J. dňa 08.09.2004. Súd prvého stupňa túto otázku
uzatvoril tak, že pohľadávku uzavrel tak, že pohľadávka spoločnosti Gubi, s.r.o. nie je započítateľnou
vzájomnou pohľadávkou M. J.. Dlžník navrhovateľa M. J. previedol kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2007
a jej dodatkom č. 1 nehnuteľnosť - byt nachádzajúci sa v Z. G. v k.ú. G. na odporcu. Tým, že



J. svoju povinnosť splniť dlh, uložený súdom, v lehote na dobrovoľné plnenie nesplnil, snažil sa
ukrátiť súdom priznané pohľadávky veriteľa - navrhovateľa. Kúpnu zmluvu na strane predávajúceho
aj na strane kupujúceho uzatvárala totožná fyzická osoba - M. J.. Z tohto úkonu je nepochybná a
preukázaná vedomosť kupujúceho o úmysle ukrátiť veriteľa. Súd prvého stupňa mal jednoznačne zistený
a preukázaný tento skutkový stav. Navrhovateľovi ako úspešnému priznal plnú náhradu trov konania
v sume 1.338,13 eur, za zaplatený súdny poplatok 99,58 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1.238,55 eur (čo je 13 hlavných úkonov právnej služby po 71,37 eur, DPH, náhrada hotových
výdavkov a režijný paušál.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca sám i prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne.

Odporca vo svojom odvolaní považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny. Súd prvého
stupňa vychádzal z nesprávne právne posúdenej veci, preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa
jeho názoru neboli splnené podmienky podľa O.s.p., preto

konanie nemalo vôbec začať. Navrhovateľ stratil aktívnu vecnú legitimáciu, súd prvého stupňa sa
nedostatočne zaujímal listinným dôkazom o zápočte vzájomných pohľadávok, nezaoberal sa ani
ostatnými dôkazmi v potrebnom rozsahu. Odporca ďalej potom v odôvodnení odvolania poukazuje
na právne úkony, urobené navrhovateľom za spoločnosť Gubi, s.r.o., namieta nesprávnosť postupu
súdu prvého stupňa. Nemožno taktiež tvrdiť, že ide o plne procesne úspešného navrhovateľa, pretože
návrh voči odporcovi v 1. rade bol zamietnutý. Tvrdenie navrhovateľa o úmyselné poškodenie dlžníkom
vyvracia tým, že dlžník navrhovateľa sa nezbavil majetku a už vôbec nie úmyselne, nakoľko hodnota
majetku dlžníka sa vôbec neznížila, práve naopak získal nadštandardnú cenu za nehnuteľnosť v
danom čase a priestore, pričom sa len zmenila štruktúra jeho aktív na peňažnú hotovosť. Navrhoval,
aby odvolací súd vykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie opaku klamlivého a zavádzajúceho
tvrdenia navrhovateľa o neexistencii jeho záväzkov voči odporcovi svedectvom tretích strán. Alternatívne
navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil tomuto súdu na doplnenie
dokazovania, alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a zaviazal
navrhovateľa k náhrade trov konania a právneho zastúpenia odporcovi.

V zákonnej lehote podala odvolanie v mene odporcu i jeho právna zástupkyňa. Ukrátenie uspokojenia
veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v
celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka. Nestačí iba dokázať, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí preukázať, že sa zmenšil do
takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Prvostupňový súd sa
pri rozhodovaní nezaoberal základnou otázkou, či boli splnené všetky predpoklady odporovateľnosti
právneho úkonu. Z predloženej kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa navrhovateľ domáha, je zrejmé, že
nehnuteľnosť bola prevedená na odporcu odplatne za kúpnu cenu 66.387,84 eur. Navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že jeho pohľadávka je nevymožiteľná. Súd prvého stupňa neskúmal ani ďalšiu podmienku
odporovateľnosti právneho úkonu, ktorou je úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dôkazné bremeno
v tomto prípade je na navrhovateľovi. Skutočnosť, že dlžník mal vedomosť o existencii vzájomných
pohľadávok medzi veriteľom a žalobcom, ktoré sú spôsobilé na započítanie a že pohľadávka veriteľa
zanikla jednostranným započítaním poukazuje na to, že nemohol mať tým, že previedol nehnuteľnosť v
jeho výlučnom vlastníctve, úmysel ukrátiť svojho veriteľa, keď predpokladal, že jeho pohľadávka zanikla.
Súd prvého stupňa ďalej nemal preukázanú existenciu jednotlivých pohľadávok, ktoré mal odporca voči
navrhovateľovi, v tejto časti súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Odporca namietal aj
výšku trov konania priznanú súdom prvého stupňa. Pre výpočet tarifnej odmeny za

úkony právnej služby navrhovateľ vychádzal z výšky vymáhanej pohľadávky. V danom prípade ide o
určovaciu žalobu, jeden úkon právnej služby mal byť vypočítaný podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. ako 1/13 výpočtového základu. Odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol, odporcovi priznal trovy konania titulom súdneho poplatku a



trovy právneho zastúpenia vo výške 154,58 eur za dva úkony právnej služby a 2x režijný paušál, 20%
DPH.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že úmysel M. J. odporcu ukrátiť navrhovateľa
jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 17.12.2007 po podaní žiadosti
o vydanie poverenia a začatí exekúcie. Navrhoval vyžiadať kompletné účtovníctvo odporcu v prípade,
ak by sa odvolací súd chcel dôkazmi odporcu zaoberať. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou -
účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal na pojednávaní nariadenom podľa ustan. § 214 ods. 1 O.s.p., na ktorom vypočul účastníkov
konania a ich zástupcov, a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
vo veci samej vecne správny, v časti náhrady trov konania je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Svoje
rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe.

Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je
pohľadávka, ktorá má kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je
vykonateľná podľa iných procesných predpisov.

Pre aplikáciu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným preukázateľný a objektívne daný
dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto úkonu
nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia
odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel
za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 18. decembra 2002, sp.zn. 5 Cdo 142/02).

Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti.

Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 2 OZ).

V preskúmavanom prípade navrhovateľ ako veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka - M. J., ktorý
previedol nehnuteľnosť predmetnou kúpnou zmluvou na odporcu. Navrhovateľ preukázal, že má
vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi, judikovanú rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 20Cbs
44/2004 zo dňa 21.06.2005, a to povinnosť zaplatiť náhradu trov súdneho konania vo výške 49.459,-
Sk na účet zastupujúceho advokáta do troch dní, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.08.2005 a
vykonateľnosť 05.09.2005. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v tomto prípade je preukázaný, keďže išlo
o prevod nehnuteľnosti medzi dlžníkom a odporcom - právnickou osobou, ktorej je dlžník konateľom.
V konaní sa preukázalo zmenšenie majetku dlžníka, ktorý za kúpnu cenu prevedenej nehnuteľnosti
nezískal iné investície alebo majetok v hodnote prevedenej nehnuteľnosti.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne
správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V časti náhrady trov konania na súde prvého stupňa odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa ustan. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov konania - tarifnej odmeny právneho zástupcu navrhovateľa -
vychádzal z hodnoty prevedenej nehnuteľnosti. Tento postup nie je správny. V preskúmavanom prípade
ide v podstate o obdobu určovacej žaloby, kedy je potrebné tarifnú odmenu vypočítať podľa § 11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 výpočtového základu.

V novom rozhodnutí o trovách konania na súde prvého stupňa rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 36C/132/2008

    zrušené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2108218841)

  1. 29. 10. 2012Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/16/2012 z 29. 10. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 28. 10. 2013Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/33/2013 z 28. 10. 2013

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam