Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108224819 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108224819.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky : JUDr. Andrey Dudášovej a sudcov JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci plnoletého dieťaťa: G. M., nar. XX.XX.XXXX, E., I. X, dieťa rodičov: P. M., nar. XX.XX.XXXX, E., J. A. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Nám. SNP 2 a B. E., nar. XX.XX.XXXX, E., I. X, zastúpená advokátkou: Mgr. Barbora Šruteková, Trnava, Hlavná 44, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P 219/2008-547 zo dňa 03. augusta 2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P 219/2008-611 zo dňa 09. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í v časti zvýšenia výživného a dlhu na zročnom výživnom tak, že zvyšuje výživné otca na G. zo sumy 2.000,- Sk na 150,- eur mesačne od 24.11.2008, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej G. a dlh na zročnom výživnom od 24.11.2008 do 23.04.2012 v sume 3.447,92 eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 96,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava spis. zn. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004 v časti výšky výživného a platobného miesta. P o t v r d z u j e sa výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í v časti zvýšenia výživného a dlhu na zročnom výživnom tak, že zvyšuje výživné otca na G. zo sumy 2.000,- Sk na 150,- eur mesačne od 24.11.2008, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej G. a dlh na zročnom výživnom od 24.11.2008 do 23.04.2012 v sume 3.447,92 eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 96,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava spis. zn. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004 v časti výšky výživného a platobného miesta. P o t v r d z u j e sa výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť platiť maloletej výživné od 24. novembra 2008 v sume 150,- eur mesačne, zročné výživné za obdobie od 24. novembra 2008 do 31. júla 2011 v sume 2.695,02 eur povolil súd otcovi zaplatiť v splátkach po 75,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zároveň vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004 v časti o výživnom. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 78, 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že súd vychádzal z toho, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004, ktorým rozsudkom bola maloletá zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 2.000,- Sk mesačne. V čase rozhodovania súdu malo dieťa 10 a pol roka, matka nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť a otec mal vyživovaciu povinnosť k dcére A.. Súd vychádzal z príjmu matky 3.800,- Sk a otca 4.252,- Sk. Súd mal preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa v tom, že od ostatnej úpravy výživného uplynulo 7 rokov. Matka sa opätovne vydala a pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť, manžel jej odovzdáva 500,- eur na vedenie domácnosti a matka bola v čase rozhodnutia súdu nezamestnaná, snažila sa nájsť zamestnanie. Otec maloletej sa oženil, pribudli mu ďalšie 2 vyživovacie povinnosti a otcovi so starostlivosťou o ďalšie maloleté deti pomáhajú rodičia. Skutočná výška príjmov resp. finančných rezerv otca sa v tomto konaní nepodarila preukázať a to vzhľadom na bohaté podnikateľské aktivity otca v minulosti a niektoré fakty, ktoré vyhlásil v konaní sám otec podporujú názor, že otec má aj iné príjmy, než aké je ochotný priznať. Súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že od podania návrhu matky v tejto veci do doby rozhodnutia súdu, sa finančné pomery na strane otca postupne zhoršovali pričom súd považoval správanie otca za účelové. Súd vychádzal zo zistenia, že v čase podania návrhu žil otec s druhou manželkou v podnájme, pričom uviedol v trestnej veci pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, že má výdavky a to 13.000,- Sk na nájom, 2.000,- Sk na energie a na bežný život 8.000,-Sk. Tvrdil, že pracuje brigádnicky a jeho príjem je 8.000,- Sk, v zime len 4.000,- Sk. Z tohto príjmu ešte otec prispieval sumou 2.000,- Sk na dcéru A. a sumou 2.000,- Sk na dcéru G., pričom podľa možnosti mu pomáhajú jeho rodičia. Odmietol uviesť z osobných dôvodov svojich spolupracovníkov, ktorí by mohli jeho výpoveď potvrdiť. Čo sa týka vlastníctva veci väčšej hodnoty uviedol, že nevlastní auto, ale používa vozidlo Fiat Punto, ktoré patrí jeho otcovi a na úrade práce nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nakoľko je konateľom v dvoch spoločnostiach. Vo svojej výpovedi v máji 2009 uviedol, že býva u svojich rodičov, je zamestnaný vo firme R.I.S. v Ruskej federácii, kde pracuje ako manažér s príjmom 1.000,- eur mesačne, pričom však vo vyjadrení v tejto veci k návrhu matky uviedol, že pracuje vo firme svojho otca Bytodom Súmračná s.r.o. a jeho hrubý mesačný príjem je 295,50 eur, pracovný pomer v tejto spoločnosti otec ukončil dohodou ku dňu 31.12.2009. V mesiaci júl 2009 bol otec maloletej na zájazde v Turecku. Na základe skutočností, že otec bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, dňa 15.11.2010 nastúpil výkon trestu odňatia slobody z ktorého bol prepustený 29.06.2011. Otec žije so svojou manželkou a so svojimi deťmi v rodinnom dome svojich rodičov, je nezamestnaný, na úrade práce nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pretože figuruje ako konateľ a spoločník v niektorých spoločnostiach. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že otec je vedený ako spoločník v obchodnej spoločnosti MI-TRADE s.r.o., spoločnosti Bardelli Ferramenta s.r.o. a je jediným spoločníkom i štatutárom spoločnosti NIKER s.r.o. Otec ohľadom účasti v týchto spoločnostiach tvrdil, že spoločnosti nevykazujú žiaden zisk, pričom sám nepodnikol žiadne kroky, aby v spoločnostiach nefiguroval ako spoločník resp. konateľ. Táto situácia otcovi znemožňuje, aby sa zaevidoval na úrade práce. V priebehu konania otec tvrdil, že vykonáva činnosť ako konateľ spoločnosti R.I.S. s.r.o., túto činnosť však vykonáva bez nároku na finančnú odmenu pričom takéto správanie otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči 4 maloletým deťom súd nemôže akceptovať. Rovnako súd nie je presvedčený o tom, že mzda otca v spoločnosti Bytodom Súmračná bola reálne taká ako otec tvrdí, nakoľko je v rozpore s logikou, aby otec zamestnával syna za minimálnu mzdu, keď v skutočnosti mu všemožne pomáha poskytovaním bývania, auta na užívanie a finančných prostriedkov na bežný život. Ďalej súd vychádzal aj z úvahy o tom, že v rozvodovom konaní bola otcovi určená vyživovacia povinnosť 2.000,- Sk, hoci jeho preukázaný plat bol 4.252,- Sk a v čase rozhodovania súdu o rozvode už mal otec aj druhú vyživovaciu povinnosť a s matkou druhého dieťaťa uzavrel dohodu, že na dieťa bude platiť 2.000,- Sk, pričom po rozvode otec prispieval až aj nad rámec súdom určeného výživného. Súd sa zaoberal aj tvrdením otca o tom, že nemá finančné prostriedky na plnenie svojich vyživovacích povinností, súd však subsumoval jeho správanie pod § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď otec uviedol, že v spoločnosti R.I.S. s.r.o. vykonával funkciu konateľa bez finančného ohodnotenia, čiže vzdal sa svojho zárobku, vzdal sa aj zamestnania, keďže vo firme svojho otca ukončil pracovný pomer dohodou. Svojim konaní, že figuruje ako spoločník resp. štatutár v neprosperujúcich spoločnostiach zamedzil tomu, aby bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pokiaľ otec tvrdí, že všetky spoločnosti v ktorých vystupoval sú nefunkčné, bral otec na seba neprimerane majetkové riziká. Súd nemohol prihliadať na to, že otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť z dôvodu výkonu trestu odňatia trestu slobody, že ak by prihliadol na túto skutočnosť, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi. Súd zároveň zobral zreteľ aj na to, že otec má 4 deti, ktoré by mali byť zo strany otca rovnako zabezpečené. Starostlivosť o dve najmladšie deti pomáhajú otcovi zvládať jeho rodičia, výživné na dcéru nar. 14.03.2001 je určené súdnym rozhodnutím. Súd určil výživné od podania návrhu, vypočítal zročné výživné vo výške 2.695,02 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa doplnil výrok rozhodnutia tak, že návrh otca na zníženie výživného sa zamieta, s poukazom na ust. § 166 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne a to v časti určenej výšky zvýšeného výživného a vyčíslenej výšky zročného výživného. Domáhala sa, aby odvolací súd v týchto častiach rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že otcovi určí povinnosť platiť maloletej výživné od 24.11.2008 v sume 250,- eur mesačne a vyčísli zročné výživné, ktoré otcovi povolí splácať v splátkach, čím sa zmení predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Matka poukázala na to, že súhlasí so zvýšením výživného tak, ako k týmto záverom dospel aj súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, avšak sumu 150,- eur na takmer dospelú dcéru považuje za nepostačujúcu. Súd zaujal správny názor pri rozhodovaní zameraný na účelovosť konania otca ohľadom znižovania jeho príjmov vlastným pričinením, jeho podnikateľské aktivity v minulosti ako aj súčasný stav a tiež ohľadne väzieb otca s jeho rodinou. Otec doposiaľ v konaní nepreukázal, že by sa reálne snažil nájsť si zamestnanie, resp. že by sa nejakým spôsobom snažil dosiahnuť zisk a tak mohol aj náležitým spôsobom zabezpečiť po materiálnej stránke všetky svoje maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Matka poukázala na to, že ak posledný otcom deklarovaný pracovný pomer skončil dohodou, otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku a tiež na seba v rámci podnikania berie neprimerané majetkové riziká. Matka zároveň poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.12.2010 č.k. 10CoP 41/2010, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom na dcéru A. M. výživným vo výške 123,- eur mesačne, s ktorým rozhodnutím sa matka stotožňuje. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec maloletej prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predovšetkým vytýkal súdu prvého stupňa odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je všeobecné, pretože ak súd uvádzal, že otec sa oženil neuviedol kedy a s kým, pribudli mu 2 vyživovacie povinnosti, súd neuviedol na aké deti a od kedy a reálne ich ani nezohľadnil vo vzťahu k príjmom otca a k celkovým možnostiam. U matky maloletej len stručne konštatoval, že sa vydala, neuviedol za koho a kedy, a že matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť, súd opäť neuviedol na koho a od kedy. Súd sa uspokojil s neovereným vyhlásením matky, že jej manžel v rodine hospodári a uvádza, že jej odovzdáva 500 eur na vedenie domácnosti. Vytýkal súdu viaceré pochybenia, predovšetkým súd prvého stupňa nerozhodol o celom návrhu matky, pretože matka sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 2.000,- Sk na sumu 15.000,- Sk spätne od 01.09.2008 a súd nerozhodol o časti návrhu matky za obdobie od 01.09.2008 do 24.11.2008. Súd zároveň nerozhodol o celom predmete konania, nakoľko nerozhodol o návrhu otca na zníženie výživného. Súd pochybil pokiaľ nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré musí zohľadniť pri určení výšky výživného, aby bola vyživovacia povinnosť na jedno dieťa v pomere k vyživovacím povinnostiam na ostatné deti. Zároveň súd nezohľadnil reálnu výšku príjmu v spornom období s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a reálnu situáciu otca. Súd nezohľadnil ani počet vyživovacích povinností v spornom období, uzavretie manželstva otca s W. M. 23.09.2008, narodenie E. a Z. XX.XX.XXXX a nezobral do úvahy, že manželka má z prvého manželstva 2 deti, maloletú G. a maloletého O., ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Súd rovnako nedôvodne nezobral do úvahy ani výpoveď manželky otca pred súdom, ktorá uviedla, že je na materskej dovolenke a v ich domácnosti žijú aj jej deti z prvého manželstva, že všetko financuje sama a poberá rodičovský príspevok. Súd nepremietol do výšky výživného ani skutočnosť, že otec bol od 15.11.2010 do 29.06.2011 vo výkone trestu pre trestnú vec zanedbania povinnej výživy, ale nie vo vzťahu zanedbania povinnej výživy tohto dieťaťa, ale v inej trestnej veci. Za dôležité považoval tú skutočnosť, že Okresná prokuratúra v Trnave zastavila trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k maloletej G. z dôvodu, že údajný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Poukázal na to, že maloletá si žije v blahobyte, tak ako jej matka, ktorá nie je donútená z ekonomických dôvodov pracovať, ale ich spoločným cieľom je zničiť jeho súčasné manželstvo a dostávať otca sústavne do výkonu trestu. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva na základe akých skutočností ustálil výšku výživného 150,- eur mesačne. V tejto súvislosti súd konštatoval, že skutočnú výšku príjmov resp. finančných rezerv otca sa v konaní nepodarilo preukázať aj z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože absenciu dôkazov v rámci preukazovania príjmov súd nahradil domnienkami a dohadmi. Nie je pravdou, že v spoločnosti R.I.S. otec vykonáva funkciu konateľa bez finančného ohodnotenia na základe jeho rozhodnutia teda dobrovoľne a vedome. Dôvodom je, že táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a preto otcovi nevznikol nárok na odmenu. Súd prvého stupňa mal byť v tomto smere dôslednejší a vykonať potrebné dokazovanie na príslušnom daňovom úrade. Po skončení pracovného pomeru v spoločnosti Bytodom Súmračná s.r.o., bol otec nezamestnaný a sústavne si prácu hľadal. Vytýkal súdu prvého stupňa pochybenie pokiaľ pri určení výšky výživného nepostupoval dôsledne a neurčil výšku výživného s prihliadnutím na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, teda s ohľadom na výšku jeho reálneho príjmu v jednotlivých obdobiach. Súd pochybil pokiaľ nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval vykonať vo svojom podaní z 11.02.2010 a 25.05.2011. Zároveň súd ani nezdôvodnil prečo tieto navrhované dôkazy nevykonal. Súd si neoveril tvrdenia uvádzané matkou, že jej manžel jej dáva 500,- eur mesačne a to napriek tomu, že má pozastavenú živnosť. Súd si neoveril tvrdenie matky, že nevlastní žiadnu vec väčšej hodnoty a že ona ani jej manžel nevlastnia motorové vozidlo a na leasing má manžel matky motorové vozidlo Toyota RAV, pričom matka neuviedla z čoho je tento leasing splácaný. Takisto si súd neoveril, že manžel matky užíva motorové vozidlo BMW X 5. Zároveň otec poukázal aj na majetkové pomery matky a jej manžela spočívajúce vo vlastníctve bytu č. XX na 10 podloží vo vchode č. X v bytovom dome, súp. č. XXX na parc. č. 5874. Za správne považuje len to, že súd nepojal vklady na základnom imaní obchodných spoločností ako základ ovplyvňujúci výšku výživného. Zároveň súd nemal preukázané, že by mu z obchodných spoločností bol vyplatený nejaký podiel na zisku. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti, nakoľko od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane dieťaťa, ktoré je staršie, fyzicky vyspelejšie, navštevuje vyšší stupeň vzdelávania a obom rodičom pribudli vyživovacie povinnosti, toho času je matka nezamestnaná, poberá prídavky na dve deti. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na svojom odvolaní. Uviedla, že výkon trestu odňatia slobody nemá ani nemal vplyv na povinnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť. Otcom navrhované rozsiahle dokazovanie nie je vo veci potrebné. Vo vzťahu k požadovanej výške výživného uviedla, že túto výšku v priebehu konania upravila na 250,- eur. Zohľadňovať reálnu výšku príjmu otca nie je možné, nakoľko tento opakovane zavádzal. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal svoj skutočný záujem zamestnať sa a dosahovať vyšší zárobok. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že argumentácia matky rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.12.2010 č.k. 10CoP 41/2010 je nedôvodná, pretože chyba uvedeného rozhodnutia spočíva v tom, že pre ustálenie výšky príjmu ako aj majetkových pomerov súd vychádza z majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach a zároveň v tom, že bol nesprávne stanovený pomer rozdelenia sumy 552,02 eur. Ustálenie pomerov súdom považuje otec za diskriminačné, znevýhodňuje deti, niektoré zvýhodňuje a nemá oporu v Zákone o rodine. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 písm. a) O.s.p.) a po doplnení dokazovania oboznámením sa s potvrdením o príjme manželky otca W. M., potvrdením o evidencii matky ako uchádzačky o zamestnanie, zmluvou o finančnej výpomoci zo dňa 07.03.2012, zmluvou o pôžičke zo dňa 16.04.2008, nájomnou zmluvou zo dňa 13.01.2012, dokladmi o kúpe notebooku a príslušenstva, dokladmi o zaplatení poplatku v súvislosti s prihláškami plnoletého dieťaťa na vysoké školy, vodičským oprávnením dieťaťa dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky a otca dieťaťa. Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. 21P 219/2008 bol návrh matky na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia v časti výživného, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného na 250,- eur mesačne a otec v priebehu konania uplatnil návrh na zníženie výživného na maloletú G.. Z potvrdenia o príjme manželky otca W. M. za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 vyplýva čistý príjem za rok 1.124,27 eur vyplatených Sociálnou poisťovňou a v období od 01.01.2012 do 31.03.2012 vyplýva čistý príjem za uvedené obdobie 1.431,31 eur. Z predloženej zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 07.03.2012 uzavretej medzi otcom dieťaťa a O. I. vyplýva požičaná suma 500,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal splácať v splátkach 51,67 eur od 01.03.2012. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.04.2012 vyplýva, že matka dieťaťa je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 25.07.2011 a predchádzajúca evidencia bola od 12.10.2009 do 19.04.2011. Matka predložila zmluvu o pôžičke uzavretú 16.04.2008 medzi jej manželom a P. E. ako veriteľmi a Mgr. V. U. ako dlžníkom predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúročnej pôžičky 515.000,- Sk, ktorú sa zaviazala splácať v splátkach po 5.000,- Sk mesačne. Z predloženej nájomnej zmluvy matkou zo dňa 13.01.2012 vyplýva, že jej manžel prenajíma spoločnosti HOPI SK jednoizbový byt č. X na druhom podlaží bytového domu, súp. č. XXXX na A. F. od 01.03.2012, nájomné je dohodnuté vo výške 550,- eur. Matka zároveň preukázala dokladmi o tom, že kúpila 21.11.2011 Sony Vayo notebook v hodnote 498,- eur a tlačiareň 09.03.2012 v hodnote 43,90 eur. G. je držiteľkou vodičského preukazu. V súvislosti s prihláškami na vysokú školu zaplatila 22.02.2012 Trnavskej univerzite 38,- eur, 45,- eur, Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v marci 2012, 2 x po 40,- eur. Nakoľko v priebehu konania G. nadobudla plnoletosť - XX.XX.XXXX, stala sa účastníčkou tohto konania a preto súd vychádzal z jej vyjadrenia, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného na 250,- eur mesačne od 24.11.2008. Z výpovede plnoletej G. pred odvolacím súdom vyplýva, že v súčasnosti študuje v maturitnom ročníku gymnázia, náklady na oblečenie na stužkovú slávnosť, šaty, topánky, kaderník spolu predstavovali 150,- eur. Podala si prihlášky na vysoké školy, pripravuje sa na prijímacie pohovory, kúpila si učebné materiály 4 knihy, jedna stála 5,- eur. Získala vodičské oprávnenie v novembri 2011, kurz stál 380,- eur a 33,- eur zaplatila za kolky. Z výpovede matky dieťaťa vyplýva, že manžel má pozastavenú podnikateľskú činnosť, žije z úspor, ktoré mal keď vstupoval do manželstva a z príjmu za prenájom jednoizbového bytu a z toho, že mu je splácaná pôžička. Poukázala na to, že otec si neplní výživné podľa rozhodnutia súdu. Z výpovede otca dieťaťa pred odvolacím súdom vyplýva, že na základe dohody o vykonaní práce uzavretej v roku 2012 vykonáva prácu u M. I., na dobu určitú ako pomocný robotník, odmena je 120,- eur za určitý počet hodín. Na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz výsluchom manželky W. M. za účelom objasnenia finančnej situácie v ich rodine. Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP 41/2010-542 zo dňa 14. decembra 2010, ktorým súd rozhodoval v konaní vo veci starostlivosti o maloletú A. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je dcérou otca a v tomto konaní bolo určené otcovi výživné od 21. februára 2008 do 23. októbra 2008 vo výške 184,- eur mesačne od 24. októbra 2008 naďalej v sume 123,- eur mesačne a zročné výživné v sume 4.573,36 eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach po 27,- eur mesačne. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že súd nepovažoval za akceptovateľné dôvody opustenia otcom zamestnanie spoločnosti Bytodom Súmračná s.r.o. Bratislava, Drieňová 37, zaručujúceho mu čo viac než rok po začatí konania, relatívne stabilný príjem a aj istotu predstavovanú pracovným pomerom na dobu neurčitú, čo aj o realite deklarovaného príjmu 295,50 eur mesačne by bolo možno zrejme pochybovať, nakoľko u takéhoto zamestnávateľa šlo o obchodnú spoločnosť patriacu ako jednému zo spoločníkov otcovi otca, ktorý je súčasne aj konateľom. Neboli preukázané dôvody, pre ktoré by bolo preukázané ukončenie takéhoto pracovného pomeru otcom dohodou, čiže nie jednostranne zo strany zamestnávateľa. Okrem toho súd konštatoval majetkové zúčastnenie otca vo viacerých obchodných spoločnostiach, ktoré podľa otca nevyvíjajú žiadnu činnosť a sú absolútne neziskové, dokonca stratové. Súd vychádzal z toho, že otec bol jediným spoločníkom i konateľom spoločnosti Niker s.r.o. Nitra, Bratislavská 21/1, so splateným vkladom spoločníka 200.000,-Sk, jedným zo spoločníkov ďalších troch spoločností GIM Trnavské sladovne spol. s.r.o. Trnava, Sladovnícka 15, M.I. TRADE s.r.o. Michalovce, Plynárenská 3 a Bardelli Ferramenta s.r.o. Ivanka pri Dunaji a so splatenými vkladmi v týchto spoločnostiach. Suma miesto 86.000,-Sk, 20.000,-Sk a 90.000,-Sk a tiež jeden zo spoločníkov spoločnosti Biotechnologická spoločnosť, s.r.o. Bratislava, Palárikova 31, s čiastočne splateným vkladom sumou 45.000 Sk. Majetková účasť v týchto spoločnostiach bola prinajmenšom 541.000,-Sk/17.957,91 eur. Ak by sa takáto suma rozdelila na 36 mesiacov a k výsledku pripočítala časť príjmu otca dosahovaného v zamestnaní opustenom ním z vlastnej viny zníženého o 20%, čo vyjadruje rozdiel medzi tzv. hrubou a čistou mzdou a odpočítanie i ďalších odvodov a použiteľného na výživné, konštantej judikatúry súdu v rozsahu 20 až 25% príjmu rodiča, hypotetická suma schopnosti možnosti a pomerov výživou povinného otca na výživné by predstavovala výsledok matematickej operácie, čiže rozpätie 546,11 až 557,93 eur (17.957,91 : 36 + 295,50 x 0,8 x 0,2, resp. 0.25 = 498,83 + 47,28 až 59,1). Na sume predstavujúcej stret takéhoto rozpätia, čiže 552,02 eur sa od začatia konania mali podieľať dve deti - G. a A. a v ďalšom období ďalšie dve deti z terajšieho manželstva - E. a Z.. Súd teda dospel k záveru, že od začatia konania až do dňa predchádzajúceho narodením sa ďalších dvoch detí, bolo určené výživné v rozsahu 184,- eur mesačne (1/3 z 552,02 eur po zaokrúhlení) a v ďalšom období sumou 123,- eur mesačne (552,02 : 3 x 2 = 368,01 z čoho 1/3 je 122,67 eur). Zároveň súd aj podotkol, že nástup otca do výkonu trestu odňatia slobody, išlo o dôvod pričítateľný práve jemu. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov a že žiadne skutočnosti, ktoré by boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v časti určenia resp. zvýšenia výživného stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho ukazuje. K správnym záverom súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle ods. 3 citového ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Z citového ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, po prípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Súd prvého stupňa vychádzal zo správneho zistenia, že ostatná úprava výšky výživného bola v rozvodovom konaní rodičov dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn. 18C 190/01-70 zo dňa 31.05.2004, kedy súd manželstvo rozviedol, a maloletú G. zveril matke a otcovi určil výživné 2.000,-Sk. Matka v tomto čase pracovala s príjmom 4.000,-Sk, otec vykonával podnikateľskú činnosť, mal príjem 4.244,-Sk a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k A. M., nar. XX.XX.XXXX. Návrh na začatie konania v tejto veci bol podaný 24.11.2008. Matka pracovala u B. A. od 02.02.2000 do 11.10.2009, pracovný pomer bol ukončený dohodou, na materskej dovolenke bola od 27.08.2006. Od 12.10.2009 je matka evidovaná na úrade práce. Dňa 17.06.2006 matka uzavrela manželstvo s P. E., nar. XX.XX.XXXX a dňa 11.10.2006 jej pribudla vyživovacia povinnosť k E. E.. Manžel matky je živnostník s pozastavenou živnostenskou činnosťou. Nikola v priebehu tohto konania nadobudla plnoletosť, je študentkou Gymnázia Jána Hollého v Trnave, výdavky boli v konaní preukázané správou zo školy, predstavujú ZRPŠ 16,60 eur, knihy cudzie jazyky 16,60 eur + 16,60 eur, TV 66,40 Eur, kultúrne podujatia 16,60 eur, exkurzie 330,- eur, stužková 5,- eur mesačne a strava 20,- eur mesačne. Zmena pomerov nastala i u otca, ktorý uzavrel manželstvo s W. L. U. - 29.03.2008, ktorá v čase uzavretia manželstva mala dve deti - O. L., nar. XX.XX.X., G. L., nar. XX.XX.XXXX. Otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti XX.XX.XXXX sa narodili z manželstva dvojičky Z. M. a E. M.. Otec bol v priebehu tohto konania vo výkone trestu odňatia slobody - Hrnčiarovce nad Parnou od 15.11.2010 do 29.06.2011, odkiaľ bol podmienečne prepustený. Terajšie podnikateľské aktivity otca sú spoločnosti R.I.S. s.r.o., MI-TRADE s.r.o. a BARDELLI FERRAMENTA s.r.o, v súčasnosti vykonáva činnosť na základe dohody o vykonaní práce základe takto zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného v roku 2004 došlo k zmenám pomerov na strane maloletého dieťaťa ako aj rodičov, pretože dieťa je staršie, končí gymnázium, výdavky sú neporovnateľne vyššie ako boli v čase rozvodového konania pred ôsmymi rokmi. Na strane matky nastal zmena v tom, že sa vydala, pribudla vyživovacia povinnosť, znížil sa jej príjem, na strane otca nastala zmena v tom, že sa oženil, pribudli mu dve vyživovacie povinnosti a naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť. Odvolací súd v predmetnej veci musel vychádzať z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 10CoP 41/2010 zo dňa 14.12.2010, v ktorom konaní na ďalšie dieťa otca A. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je o 8 rokov mladšia ako G., bolo určené výživné do narodenia E. a Z. vo výške 184,- eur mesačne a následne vo výške 123,- eur. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru o tom, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a to v časti zvýšenia výživného, ako aj v časti dlhu na zročnom výživnom podľa ustanovenia § 220 O.s.p., pretože súd prvého stupňa rozhodol výrokom o určení výživného a bolo potrebné tento výrok preformulovať, aby z neho bolo zrejmé, že išlo o konanie o zmenu výšky predchádzajúceho rozhodnutia. Postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie ako aj povolenie splátok patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zveruje zákon do jeho voľnej úvahy, pretože podľa ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružne flexibilným. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. Vzhľadom na uplynutie času od rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd zistil aktuálnu výšku nedoplatku na zročnom výživnom a vychádzal z nasledovného. Zo zhodných tvrdení rodičov vyplýva, že otec od rozhodnutia súdu prvého stupňa neplatí zvýšené výživné. Za obdobie od 24.11.2008 - podania návrhu do 23.04.2012 - rozhodnutia odvolacieho súdu mal zaplatiť otec na výživnom celkovo 6.185,- eur, teda pomernú časť výživného v novembri 2008 - 35,- eur a následne po 150,- eur mesačne a platil podľa predchádzajúceho rozhodnutia 66,38 eur mesačne a to pomernú časť výživného v novembri 2011 - 15,49 eur a nasledovne po 66,38 eur, teda 2.737,08 eur. Rozdiel medzi predpísaným výživným a zaplateným výživným je 3.447,92 eur, pričom zaplatenie zročného výživného v splátkach súd povolil otcovi po 96,- eur mesačne tak, aby dlžné výživné bolo zaplatené do 3 rokov. K návrhu otca na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní výsluchom jeho manželky W. M. odvolací súd uvádza, že tento návrh na doplnenie dokazovania na pojednávaní bol zamietnutý z dôvodu, že takéto dokazovanie nepovažoval za potrebné vzhľadom na to, že príjmy do rodiny v rozhodnom období mal súd preukázané a manželka otca bola pred súdom prvého stupňa vypočutá. K odvolacím argumentom otca o tom, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania vo vzťahu k uplatnenému návrhu na zníženie výživného otcom, odvolací súd poukazuje na vydanie dopĺňacieho rozsudku, nedostatok postupu súdu prvého stupňa bol odstránený, pričom osobitným výrokom nebolo potrebné rozhodovať o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného od 01.09.2008 do 24.11.2008, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu. Na námietku, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo možné prihliadnuť, pretože túto situáciu si otec zapríčinil sám. K argumentu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu týkajúceho sa pomerom matky odvolací súd udáva, že v odvolacom konaní bol tento nedostatok zhojený, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 10CoP 41/2010 a jeho odôvodnenie, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie súdu v tejto veci. K odvolacím argumentom matky dieťaťa je potrebné uviesť, že G. nadobudla plnoletosť a je nepochybné, že jej odôvodnené potreby presahujú rámec výživného, ktoré bolo možné otcovi zvýšiť. Podľa Zákona o rodine odôvodnené potreby dieťaťa sú limitované možnosťami a schopnosťami otca, ktoré v konaní sa súd snažil určitým spôsobom objektivizovať. Zárobkové, majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti nedávajú podklad, aby súd mohol zvýšiť výživné v takom rozsahu ako žiadala matka, teda na 250,- eur mesačne. O práve na náhradu trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možno začať aj konanie bez návrhu, pretože Nikola sa stala plnoletou až v priebehu tohto konania. Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.