Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/82/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108224819 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2108224819.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci plnoletého dieťaťa: G. M., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: P. M., nar. XX.XX.XXXX, E., J. A. 31, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Námestie SNP 2, a B. E., nar. XX.XX.XXXX, E., I. 5, zastúpená advokátkou: Mgr. Barbora Šruteková, Trnava, Hlavná 44, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 21P 219/2008-558 zo dňa 08. augusta 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal zníženia vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004 tak, že od 15.11.2010 do 30.06.2011 zo sumy 66,- eur na 9,- eur mesačne, od 01.07.2011 na 26,- eur mesačne. Vydanie predbežného opatrenia súd prvého stupňa posúdil ako nedôvodné vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav vo veci samej s tým, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol odôvodnený tým, že v čase od 15.11.2010 do 29.06.2011 bol otec vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy a podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd odôvodnil ako snahu otca a jeho právneho zástupcu o oddialenia rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec dieťaťa, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otec považuje za nesprávne a pochybenie vidí v tom, že podstata návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdu unikla. Dôvodil, že vynaložil veľké úsilie, aby súd presvedčil o tom, že akékoľvek zvyšovanie výživného v jeho súčasnej situácii znamená poškodzovanie záujmov všetkých maloletých detí pre reálnu hrozbu, že bude môcť na všetky 4 deti platiť z výkonu trestu približne iba 9,- eur mesačne, vzhľadom na bežiace trestné stíhanie pre nezanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona. Predbežným opatrením sleduje, aby dostal výšku výživného do súladu s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, teda do reálnej podoby, ktorá by zabezpečovala, aby v období od nástupu do výkonu trestu - od 15.11.2010 sa primerane výživné znížilo približne na výšku, ktorú platil z výkonu trestu a po prepustení z výkonu trestu na výšku zodpovedajúcu v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Takýmto rozhodnutím sa potom vytvoria reálne predpoklady na to, aby otec mohol na svoje deti platiť výživné primerane a pomerne vzhľadom k svojmu reálnemu príjmu a aby sa zabránilo situácii, že kvôli sústavným pobytom vo výkone trestu vznikne absurdná a neriešiteľná situácia a vzniknú veľké rozdiely vo výške výživného, ktoré otec nebude schopný platiť. Kolízny opatrovník (zastupujúci v tom čase ešte maloleté dieťa) vyjadrenie k odvolaniu nepodal. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozhodnutie za správne, navrhuje ho potvrdiť. Poukázala na to, že otec sa do svojej situácie dostal vlastným zavinením a túto vinu nie je možné zohľadňovať a na ňu prihliadať. Otec vedel o tom, že proti nemu je vedené trestné stíhanie, mohol svoj dlh na výživnom zaplatiť a trestné stíhanie by bolo zastavené. Matka sa dopočula o tom, že otec si privyrába, teda nie je bez príjmu ako sám udáva. Zníženie výživného predbežným opatrením a to dokonca spätne je úplne nedôvodné a v rozpore s celkovou ideou Zákona o rodine o ochrane chránených záujmov maloletých detí. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné. Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej. V zmysle § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Z citovaného ust. § 74 O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenia sú opatrenia dočasné, ktorými súd upravuje pomery účastníkov, nie faktické musia mať základ v hmotnom práve. Cieľom predbežného oparenia je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Nejde o konečnú úpravu a možno ich nariadiť len pokiaľ nie sú dané predpoklady pre rozhodnutie vo veci samej. Je ich možné nariadiť pred začatím konania vo veci samej, aj po začatí konania v už prebiehajúcom konaní. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, je osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z návrhu matky doručeného Okresnému súdu Trnava dňa 24.11.2008 vyplýva, že matka uplatnila nárok na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. V priebehu konania otec žiadal, aby súd výživné znížil. Na pojednávaní dňa 27.07.2011 otec uplatnil návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal znížiť výživné. Tento návrh podal aj v písomnej forme a domáhal sa zníženia výživného predbežným opatrením otcovi na maloletú G. od 15.11.2010 do 30.06.2011 zo sumy 66,- eur na 9,- eur a od 01.07.2011 zo sumy 66,- eur na sumu 26,- eur do právoplatného skončenia konania vo veci zníženia výživného č. k. 21P 219/2008. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 65 ods. 1, 102 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. V návrhu uviedol, že dňa 29.06.2011 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, do ktorého nastúpil dňa 15.11.2010. Vo výkone trestu pracoval a v zmysle právnych predpisov na každé dieťa bolo platené výživné vo výške 9,- eur mesačne. Do výkonu trestu sa dostal práve na základe oznámenia matky C. M.. Po prepustení z výkonu trestu si otec prácu nenašiel, zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie a kontaktoval viaceré spoločnosti so žiadosťou o prácu. Vzhľadom na túto skutočnosť otec nie je schopný platiť výživné v sume 66,- eur mesačne a preto podáva návrh na zníženie výživného v súlade s ust. § 62 ods. 2 tak, aby bola zabezpečená výživa ďalších 3 maloletých detí. Zároveň otec chce zabrániť situácie, aby deti vrátane G. dostávali výživné približne 9,- eur mesačne. V prípade, že by výška výživného zostala nezmenená, znamenalo by to, že v krátkom čase otec znovu nastúpi do výkonu trestu a dlh sa bude neustále zvyšovať, bude prispievať maximálne vo výške 9,- eur mesačne a znova nastúpi do výkonu trestu. Nariadením predbežného opatrenia súd zabráni v období do právoplatného skončenia predmetného konania podanie trestného oznámenia a následne začatiu trestného konania ako aj vyneseniu odsudzujúceho rozsudku pre zanedbanie povinnej výživy. Otec deklaruje, že je si vedomý vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa a preto od 01.07.2011 prispieva na jej výživu podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Z obsahu podaného návrhu ako aj vzhľadom na predmet konania vyplýva, že ho možno podradiť pod ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. aby bolo platené výživné v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisového materiálu vyplýva aj skutočnosť, že vo veci samej bol vydaný rozsudok dňa 03.08.2011, ktorým otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné od 24. novembra 2008 v sume 150,- eur mesačne, zročné výživné 24. novembra 2008 do 31.07.2011 v sume 2.695,02 eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 75,- eur mesačne spolu s bežným výživným, tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18C 190/2001-70 zo dňa 31.05.2004 v časti o výživnom a o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec aj matka. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že v rozpore s účelom právnej úpravy predbežných opatrení podľa ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. sú také rozhodnutia, ktorými sa ukladá otcovi povinnosť, aby platil výživné i za minulú dobu. Súd má preto určiť začiatok platobnej povinnosti spravidla odo dňa rozhodnutia o predbežnom opatrení (R 20/1980 str. 142 a 143). Na základe tejto skutočnosti preto bola nedôvodná požiadavka otca, aby sa určovala platobná povinnosť na platenie výživného za dobu minulú, pretože začiatok platobnej povinnosti sa viaže odo dňa rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia. Odvolací súd nezistil však dôvody na takúto úpravu ani od prípadného rozhodnutia o predbežnom opatrení, pretože otec nepreukázal dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd nezistil potrebu dočasnej úpravy právneho vzťahu otca formou určenia výživného predbežným opatrením. Otec neosvedčil naliehavosť navrhovanej úpravy predbežným opatrením a súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že tento návrh vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej je potrebné považovať za neopodstatnený. Napokon predbežné opatrenie v rozsahu navrhovanom otcom v prípade potreby dočasnej úpravy, by nebolo možné nariadiť v rovnakom rozsahu ako vo veci samej z dôvodu rozdielnosti účelovo dvoch inštitútov, predbežného opatrenia, ktoré je dočasnou formou úpravy vzťahu riešeného vo veci samej, ktorá má zabezpečiť nevyhnutnú ochranu právu, ktorému má byť poskytnutá súhrnná ochrana v konečnom rozhodnutí po vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa teda rozhodol vecne správne, pretože návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení samozrejme neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej týkajúcej sa rovnakého práva. Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia dočasnou úpravou platenia výživného otca na vtedy maloleté dieťa potvrdil, z dôvodu vecnej správnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že G. nadobudla plnoletosť, súd uvádza v úvodnej rozhodnutia ako účastníčku konania už plnoleté dieťa. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.