Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/107/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109202587 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109202587.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: MUDr. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, F., zastúpená: JUDr. Jana Fridrichová, advokátka AK so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 9, proti odporcom: 1. Technosol, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Trnava, Námestie SNP 1, IČO: 36 222 305, 2. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L. XX, 3. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L. XX, o zaplatenie 2.700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. mája 2010, č.k. 16C/253/2009-91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 2.700,- eur s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 7.10.2006 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní a vo zvyšku návrh z a m i e t a. Odvolanie odporcu v 3. rade sa o d m i e t a. O náhrade trov konania na súde prvého stupňa a odvolacieho konania, odvolací súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcom v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne sumu 2.700,- eur spolu s 0,026 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.700,- eur od 02.10.2006 do zaplatenia s tým, že odporkyňa v 2. rade jej zodpovedá zo zaplatenia dlhu do výšky 1.659,70 eur spolu s 0,026 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.700,- eur od 02.10.2006 do zaplatenia tak, že zaplatením sumy 1.659,70 eur s príslušenstvom zaniká jej povinnosť a odporca v 3. rade zodpovedá zo zaplatenia dlhu do výšky 1.659,70 eur spolu s 0,026 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.700,- eur od 02.10.2006 do zaplatenia tak, že zaplatenie sumy 1.659,70 eur s príslušenstvom zaniká jeho povinnosť, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že zaviazal odporcov v 1. až 3. rade spoločne zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 162 eur a právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 1.293,65 eur, a to všetko do 3 dní. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanovením § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 106, § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka a odporca v 1. rade uzavreli dňa 27.06.2002 zmluvu o nájme nebytových priestorov predmetom ktorej bol nájom priestorov - zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. M. - dom č. X W. L., M. na parcele č. XXX, dvor, zastavaná plocha vo výmere 529 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.07.2005 do 01.07.2005 (01.07.2010). Nájomné bolo dohodnuté sumou 2.700,- eur mesačne, do dohodnutého nájomného neboli zahrnuté platby za dodávku elektrickej energie, plynu, vodné, stočné, odvoz, smeti a upratovanie. Nájomné za mesiac september 2006 odporca v 1. rade neuhradil a táto skutočnosť ani v konaní nebola sporná. Navrhovateľka zmluvu o nájme vypovedala 04.10.2006 a to z dôvodu neplatenia nájmu, keď výpovedná lehota uplynula 30.11.2006. V zmysle článku IV. bod 2, 3 Zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté, že žalovaný v 1. rade nemá nárok na vrátenie uložených investičných prostriedkov, stavebné úpravy realizované vo vnútri nehnuteľnosti musí odporca v 1. rade prerokovať s navrhovateľkou a ohlásiť príslušnému stavebnému úradu. Odporca v 1. rade sa zaviazal uhradiť všetky náklady stavebných úprav bez nároku na refundáciu od navrhovateľky. Odporca v 1. rade je v likvidácii od 07.10.2006 a jeho likvidátorom je odporkyňa v 2. rade. Odporcovia v 2. a v 3. rade sú spoločníkmi odporcu v 1. rade s peňažným vkladom vo výške 100.000,- Sk, ktorý splatili každý vo výške 50.000,- Sk, a teda nesplatený vklad na každého spoločníka predstavuje čiastku 50.000,- Sk. Bolo nesporné, že odporca v 1. rade nájomné za mesiac september 2006 neuhradil. Návrh bol teda z toho dôvodu podaný dôvodne, a keďže nájomné bolo splatné prvým dňom mesiaca, dostala sa aj do omeškania s platením peňažného dlhu. Odporcovia v 2. a v 3. rade ako spoločníci odporcu v 1. rade ručia za tento záväzok do výšky nesplateného vkladu, každý do výšky 50.000,- Sk. Výška nesplateného vkladu je zapísaná v obchodnom registri, a tým je súd zaviazaný. Pokiaľ ide o obranu odporcov v časti investícií, tieto súd nemohol zohľadniť, nakoľko v zmysle nájomnej zmluvy tieto náklady znáša odporca v 1. rade bez nároku na ich refundáciu, či odpočítanie z nájomného. V tomto smere odporcovia neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že malo dôjsť k dohode o odklade nájmu, žiadnym spôsobom toto tvrdenie nepreukázali. Naopak, práve z nájomnej zmluvy vyplýva, že všetky úpravy budú realizovať na svoje náklady a ani skutočnosť, že im navrhovateľka dala na opravy súhlas, na ich obranu nepostačuje. Naviac nájom bol ukončený z dôvodu neplatenia nájomného. Predmetom tohto konania nie je zaplatenie investícií, o ktoré svoju obranu odporcovia opierajú ale zaplatenie nájomného. Súd sa preto ani nemal dôvod zaoberať finančnými prostriedkami, vynaloženými na rekonštrukciu, pričom nebolo sporné, že nájomné za sporné obdobie uhradené nebolo, práve toto bolo predmetom konania a návrh bol dôvodný. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej navrhovateľke priznal súd náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 162,- eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 1.293,65 eur. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali riadne odvolanie odporcovia v 1. až 3. rade. Žiadali, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne. V odvolaní poukázali na tu skutočnosť, že v obdobnej veci ale za iné obdobie v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/278/2009 bolo rozhodnuté tak, že odporca bol zaviazaný na zaplatenie nájomného s tým, že aj odporcovia v 2. a v 3. rade boli zaviazaní na zaplatenie žalovanej istiny z dôvodu, že sú ručiteľmi odporcu v 1. rade do výšky nesplateného svojho vkladu ako spoločníci spoločnosti. Odporcovia sú toho názoru, že len jeden objem ručenia spoločnosti s ručením obmedzením môže byť uplatnený v ich prípade, a teda nie je možné, aby v každom inom konaní a rozhodnutí súdu boli opätovne zaviazaní znova na zaplatenie žalovanej istiny do výšky nesplateného vkladu. Odporcovia ďalej namietali tu skutočnosť, že v čase opravy v budove sídlili spoločnosti Technosol s.r.o., Y. L., Q., W. Y., Onoré s.r.o. a v septembri 2006 sa po dohode s navrhovateľkou podpísala nájomná zmluva so spoločnosťou Valete, s.r.o..Táto spoločnosť po nástupe do opravených priestorov mala jednorazovo uhradiť nájom za mesiac podľa nájomnej zmluvy a zaplatiť celé zariadenie Corner Café, ktoré mala začať prevádzkovať v mesiaci október po obsadení ventilácie, čo sa malo udiať v druhej polovici októbra 2006. Hoci navrhovateľka vedela, že spoločnosť Valete s.r.o. si zadala zákazku na zhotovenie ventilačného komplexu a táto zákazka bola aj zaplatená, nebrala túto skutočnosť do úvahy. Odmietla konateľa spoločnosti, aby mohla prevádzkovať kaviareň za dohodnutých podmienok a uzavretej nájomnej zmluvy. Navrhovateľka toto jednoznačne zamietla s odôvodnením, že má podnájomníka, ktorý bude platiť za celý dom 5.000,- eur. To isté uviedla aj odporcom pri osobnej návšteve, keď priniesla písomnú výpoveď. Takým istým spôsobom sa zachovala navrhovateľka aj voči spoločnosti Onoré, s.r.o., ktorá prevádzkovala Zdravú výživu a mala v prenájme viac ako 200 m2, keď kúpila na lízing konvektomat, kávovar a celé zariadenie do kuchyne. W. Y. so súhlasom vlastníka ( navrhovateľky) urobila poriadok na povale domu. Súhlas bol potrebný z titulu, že povala nebola predmetom nájmu. Túto prácu vykonávala ešte v mesiaci september 2006 a absolútne nenaznačila čo zamýšľa, čím zneužila opravu a rekonštrukciu domu pre svoje obohatenie. Navrhovateľka nedodržala dohodu o odklade platenia nájmu. Bola tu nemožnosť plnenia záväzku v zmysle § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že peniaze získané za nájom v mesiacoch apríl až november 2006 boli vložené do zhodnotenia budovy, ktorú vlastní navrhovateľka. Nájom nebol zrušený, ale bol odložený na dobu určitú do ukončenia opravy. Túto dohodnutú lehotu porušila jednostranne navrhovateľka, a to zo zištných dôvodov. Chcela vyšší nájom za opravený dom (dohodnuté nájomné vo výške 2.700,- eur dala zvýšiť na sumu 5.000,- eur). Podľa výroku rozsudku 10Co/185/2008 v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa 37C/143/2007 je nájomná zmluva neplatná, a preto sa musí zo zákona vrátiť si vzájomne všetko čo bolo urobené a dohodnuté. V tomto súdnom spore sa jedná o zaplatenie nájmu za mesiac september 2006 vo výške 2.700,- eur, ktorý nájom ako odložený po vzájomnej dohode mal byť uhradený v mesiaci október 2006 po nasťahovaní a prevádzkovaní spoločnosti Valete, s.r.o.. Toto sa však neuskutočnilo, a preto ani na návrh odporcu nebol dohodnutý žiaden finančný objem po obdržaní výpovedi z nájmu. Skutočnosť, že vlastníčka - navrhovateľka neumožnila spoločnosti Valete s.r.o. prevádzkovať svoj podnikateľský zámer zapríčinilo , že spoločnosť Technosol s.r.o. nemohla vyplatiť odložené nájomné. Z dôvodu, že nájomná zmluva je neplatná, vzniká tu povinnosť vrátenia vloženého kapitálu, ktorého výsledkom je zhodnotenie stavby o takmer 85%. Navrhovateľka nikdy nespochybnila vykonanú prácu a jej hodnotu, ale oponovala, že túto hodnotu nemožno uplatniť, a to z dôvodu dohodnutých podmienok v nájomnej zmluve z 27.06.2002. Náklady na opravu a rekonštrukciu domu, na W. L. č. X, ktoré dostala do prenájmu spoločnosť Technosol, s.r.o. v nájomnej zmluve z 27.06.2002 predstavujú za rok 2003 sumu 24.258,- eur, za rok 2004 sumy 27.732,- eur, a sumu 2.960,- eur, za rok 2005 sumu 36.678,- eur a za rok 2006 sumu 27.986,- eur a sumu 28.098,- eur. Celkové náklady spojené s rekonštrukciou, opravou a vyčistením povaly po súhlase navrhovateľky predstavujú spolu 147.712 eur. Na základe uvedeného, odporcovia v 1. a 2. a 3. rade žiadali odvolací súd rozšíriť svoje rozhodnutie aj o tú skutočnosť, ktorú vedel aj súd prvého stupňa, že nájomná zmluva je neplatná, ale túto skutočnosť nebral do úvahy, ako aj iné mimoriadne závažné skutočnosti a teda, že spoločnosť ručí za dlhy nezapísaným vkladom len do výšky nezapísaného vkladu a nie ako si to mylne navrhovateľka vysvetlila, a ktorú skutočnosť akceptoval aj súd prvého stupňa, keď žiadala, aby sa prihliadlo aj na vykonanie opráv predmetnej nehnuteľnosti a započítanie výdavkov v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K odvolaniu odporcov v 1. až 3. rade zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Uviedla, že tvrdenia uvedené v odvolaní zo strany odporcov v 1. až 3. rade sa opakujú a súd prvého stupňa sa s nimi už detailne vysporiadal a ozrejmil ich. Faktický stav nehnuteľnosti, smerovanie k vykonaniu opráv, resp. s vecou nesúvisiace aktivity nikdy neboli ani nie sú predmetom daného súdneho sporu. Argumentácia odporcov v tomto smere je teda právne irelevantná. Podstatné je v prejednávanej veci to, že nehnuteľnosť bola riadne prenajatá odporkyni v 1. rade, a že nájomné za mesiac október 2006 nebolo dodnes uhradené. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala, že v podanom odvolaní odporcovia uznávajú ich povinnosť zaplatiť žalovanú sumu - dlh na nájomnom. Navrhovateľka opakovane vyzývala odporcu v 1. rade ako nájomcu na úhradu dlžného nájomného. Striktne poprela, žeby sa dohodla s nájomcom na odklade platenia nájomného, pretože žiadna takáto dohoda v tomto smere neexistovala. Po uplynutí odvolacej lehoty navrhovateľka doručila odvolaciemu súdu späťvzatie návrhu voči odporcom v 2. a 3. rade z dôvodu, že ako spoločníci odporcu v 1.rade majú od 1.7.2011 v obchodnom registri zapísaný splatený vklad spoločníka v plnom rozsahu. Na výzvu odvolacieho súdu, odporcovia v 2. a 3. rade zaslali vyjadrenie v ktorom uviedli, že so späťvzatím návrhu voči ich osobe nesúhlasia. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) doplnením dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania na nariadenom ústnom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 3. rade je podané oneskorene a je potrebné ho odmietnuť a odvolanie odporcov v 1. a 2. rade je podané včas a je čiastočne dôvodné, pretože napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp.zn. 16C/253/2009 je zaplatenie sumy 2.700 eur spolu s 0,026% denným úrokom z omeškania od 02.10.2006 do zaplatenia titulom nájomného. Rozsudkom súdu prvého stupňa bolo návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovené. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovené. Odporca v 3. rade podal odvolanie osobne na súde dňa 01.07.2010, keď rozsudok súdu prvého stupňa mu bol doručený dňa 07.06.2010. Lehota na podanie odvolania začala plynúť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 O.s.p. nasledujúcim dňom po doručení rozhodnutia, teda 08.06.2010 a posledným dňom na podanie odvolania bol 15. deň, t.j. 22.6.2010. Odvolanie však bolo podané osobne na súde prvého stupňa až dňa 01.07.2010. Keďže odvolanie bolo podané až po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty, odvolací súd musel konštatovať, že odvolanie odporcu v 3.rade bolo podané oneskorene a podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie odmietnuť. Aj keď odporca v 3.rade podal svoje odvolanie oneskorene, odvolací súd vzhľadom na charakter spoločnej povinnosti odporcov ( § 91 ods.2 O.s.p.) v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol viazaný rozsahom odvolania a vo veci rozhodoval aj voči odporcovi v 3. rade. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav avšak vec nesprávne právne posúdil na základe čoho nesprávne aplikoval právne predpisy a zákonné ustanovenia, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom o dôvodnosti návrhu o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom titulom nájomného. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod. sp.zn. 16C/253/2009 je zaplatenie sumy 2.700 eur spolu s 0,026 % denným úrokom z omeškania od 02.10.2006 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia splatného nájomného dňom 01.10.2006 za mesiac október 2006 vo výške 2.700 eur so strany odporcu v 1. rade ako nájomcu. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplynulo, že navrhovateľka a odporca v 1. rade, dňa 27.06.2002 uzatvorili nájomnú zmluvu nazvanú ako Nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle ustanovenia § 663 a § 720 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 116/1990 Zb., ktorej predmetom bolo prenájom nehnuteľnosti - Domu č. X na W. L. v M., ktorý je na LV č. XXXX pre kat. úz. M. zapísaný ako parcela č. XXXX - dom, súpisné číslo XXX, dvor, zastavaná plocha o výmere 529 m2, ktorej výlučným vlastníkom je navrhovateľka v podiele 1/1. Predmetom nájmu boli priestory nachádzajúce sa vo vyššie popísanom dome (kancelárie, spoločné priestory, sociálne zariadenia, pivnica). V zmysle článku II. bod 1 bola predmetná nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú so začiatkom nájomného vzťahu od 01.07.2002 do 01.07.2012. V zmysle článku III. bod 1 predmetnej zmluvy, cena nájmu (nájomné) bola stanovená dohodou zmluvných strán v sume 2.700 eur mesačne a v zmysle článku III. bod 3 dohodnuté nájomné bude realizované v mesačných splátkach tak, ako príslušné nájomné bolo pripísané na účet prenajímateľa do prvého dňa príslušného mesiaca. V zmysle článku IV. bod 2 sa nájomca zaviazal na vlastné náklady zrealizovať revízie a opravy elektrickej inštalácie, kúrenia komínov a protipožiarnych opatrení. Náklady spojené s realizovanými revíziami a opravami si nájomca odpočíta zo zisku. V zmysle článku IV. bod 3 po skončení nájmu, nájomca nemá nárok na vrátenie vložených investičných prostriedkov. V zmysle článku IV. bod 4 predmetnej zmluvy, stavebné úpravy realizované na predmete nájmu, je nájomca povinný ohlásiť príslušnému stavebnému úradu po prerokovaní s prenajímateľom. Nájomca sa zaväzuje uhradiť všetky finančné náklady stavebných úprav, vrátane opráv ústredného kúrenia bez nároku na refundáciu od prenajímateľa. Dohodnuté stavebné úpravy na predmete nájmu budú definované v dodatku k tejto zmluve. Takéto dodatky sa stanú neoddeliteľnými súčasťami tejto zmluvy. V nájomnom neboli zahrnuté platby za dodávku elektrickej energie, plynu, vodné, stočné, odvoz smetia, upratovanie. Nájomné za mesiac október 2006 splatné dňa 01.10.2006 odporca v 1. rade neuhradil. Navrhovateľka dňa 04.10.2006 vypovedala zmluvu o nájme z dôvodu riadneho neplatenia nájomného za mesiac apríl až október 2006. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.11.2006. Z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava, k.ú. M. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - dom (druh stavby - rodinný dom) súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXXX a pozemok parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 529 m2. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vl.č. 10443/T vyplýva, že odporca v 1. rade je v likvidácii od 07.10.2006, likvidátorom odporcu v 1. rade je odporkyňa v 2. rade. Odporcovia v 2. a 3. rade sú spoločníkmi odporcu v 1. rade, každý s výškou vkladu 100.000,- Sk/3.319, 40 eur, ktorý bol do 30.6.2011 nesplatený u každého vo výške 50.000,- Sk/1.659,70 eur a od 1.7.20011 bol u každého splatený vo výške 100.000,- Sk/3.319,40 eur . Na pojednávaní pred odvolacím súdom odporkyňa v 2. rade uviedla, že nie je pravdou, že by neboli s navrhovateľkou dohodnutí na odložení nájomného, keď navrhovateľka chodila na nehnuteľnosť a vedela, že do nehnuteľnosti sa investujú peniaze a odporca v 1. rade zhodnocuje predmetnú nehnuteľnosť a vôbec ich neupozornila dopredu na to, že mieni skončiť nájomný vzťah. Taktiež namietala náhradu trov konania priznanú navrhovateľke, a to z dôvodu, že navrhovateľka samostatne podala sedem žalôb týkajúcich sa obdobnej veci, len za iné obdobie, čím sa navýšili trovy konania, ktoré sú neúčelné a nehospodárne. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí v obdobnej veci rozhodol, že nájomná zmluva je absolútne neplatná, preto bude potrebné nárok navrhovateľky posudzovať ako bezdôvodné obohatenie. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že žiada, aby odvolací súd určil povinnosť zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom len odporcovi v 1. rade s tým, že voči odporcom v 2. a 3. rade žiadajú, keďže nesúhlasili so späťvzatím návrhu, aby návrh bol zamietnutý. Náhradu trov konania si uplatňujú od všetkých troch odporcov, keď majú za to, že z dôvodu plynutia času došlo k situácii, že odporcovia v 2. a 3. rade zaplatili nesplatený vklad, v dôsledku čoho zo zákona zanikla ich zodpovednosť za žalovanú pohľadávku. Má však za to, že táto skutočnosť nemôže mať vplyv na posudzovanie úspechu navrhovateľky v konaní, ktorá uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť ani predvídať, takže trovy konania si uplatňujú ako od odporcu v 1. rade, tak aj od odporcov v 2. a 3. rade. Právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej uviedla, že aj keď by súd posúdil, že predmetná zmluva je neplatná, tak v danom prípade sú toho názoru, že nič to nemení na skutočnosti, že odporcovia sú povinní zaplatiť túto istinu titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v takejto sume bolo priznané obvyklé nájomné v konaní pred Krajským súdom v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 10Co/185/2009. Čo sa týka uplatnených nákladov, ktoré žiadali odporcovia započítať a zaplatiť titulom investícií do nehnuteľností, poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 36C/275/2009, v ktorom konaní si tie isté náklady aj investície odporcovia uplatňovali taktiež, a to vzájomným návrhom, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie, a to vo výške 325.670 eur. Účastníci konania na pojednávaní zhodne uviedli, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom nájmu, je zapísaná na LV ako rodinný dom a nevedia o tom, že by existovali nejaké rozhodnutia stavebného úradu o zmene účelu, resp. o zmene užívania predmetnej nehnuteľnosti na nebytové priestory. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že suma 325.670 eur predstavuje škodu, ktorá im vznikla tým, že sa nezrealizovala nájomná zmluva so spoločnosťou Valete, s.r.o., ktorú mali uzatvorenú. Nie sú tam zahrnuté investície, ktoré investovali do nehnuteľnosti titulom opráv. Investície, ktoré vložili do nehnuteľnosti sú vo výške 143.700 eur a táto suma je presne uvedená aj v odvolaní. Odvolací súd, vzhľadom na tvrdenie odporcov, že nájomná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade je neplatná sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či medzi zmluvnými stranami došlo dňa 27.6.2002 k uzavretiu platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle zák.č. 116/1990 Zb. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu uzavretej nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, že navrhovateľka a odporca v 1.rade uzatvorili platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zák.č. 116/1990 Zb., pretože ako to vyplýva z čl. I. bod 1 tejto zmluvy ako aj z vyššie spomínaného listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. M., predmetom nájmu bola nehnuteľnosť - dom (druh stavby - rodinný dom) súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXXX, ktorá nehnuteľnosť tak nepredstavuje nebytový priestor tak ako to predpokladá ust. §1 a §3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov. To že nejde o nebytový priestor potvrdili aj účastníci konania vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom, keď uviedli, že k predmetnej nehnuteľnosti neexistuje žiadne stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie, ktoré by menili účel užívania predmetnej nehnuteľnosti. Keďže predmetom uzavretej zmluvy neboli nebytové priestory, s poukazom na ust.§ 41a ods.1 Občianskeho zákonníka odvolací súd ďalej skúmal, či navrhovateľka a odporca v 1. rade neuzatvorili dňa 27.6.2002 Zmluvu o nájme nehnuteľnosti v zmysle ust. § 663 a násl. Občianskeho zákonníka. Z prejavenej vôle účastníkov konania však vyplýva, že predmetnú zmluvu uzatvorili s úmyslom ju využiť ako nebytové priestory na podnikateľské účely, čo vyplýva ako zo samotného názvu zmluvy tak aj z tej skutočnosti, že odporcovia v 2. a 3. rade mali svoju bytovú otázku vyriešenú ( obaja bytom M., L. XX), odporca v 1. rade má v uvedenej nehnuteľnosti zriadené sídlo svojej spoločnosti a samotná nehnuteľnosť sa od počiatku využívala na podnikanie. V danom prípade, tak odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nie je možné aplikovať ust. § 41a ods.1 Občianskeho zákonníka a teda, že ak predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov je neplatná, avšak má náležitosti iného platného právneho úkonu ( zmluvy o nájme nehnuteľnosti), možno sa na túto zmluvu o nájme nehnuteľnosti odvolať, ale len v prípade, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje aj vôľu týchto zmluvných strán, čo však v tomto prípade splnené nie je, pretože vôľou zmluvných strán bolo využívať( prenajať) predmetnú nehnuteľnosť ako nebytový priestor na podnikateľské účely. Na základe vyššie uvedeného, tak odvolací súd ustálil, že navrhovateľka a odporca v 1. rade uzatvorili absolútne neplatnú zmluvu o nájme nebytových priestorov a to z dôvodu absencie zákonom vyžadovaných náležitosti platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods.2 zák.č. 116/1990 Zb. a to nedostatku spôsobilého predmetu nájmu ako aj z dôvodu absencie účelu nájmu, ktoré nedostatky spôsobujú absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle ust. § 3 ods.4. cit. zákona. Odporcovi v 1.rade tak nevznikla povinnosť platiť navrhovateľke nájomné, mal však povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie ( §451 O.z. ) spočívajúce v neznížení jeho majetku o to, čo by inak musel na nájomné vynaložiť. Práve z tohto dôvodu i v zhode s ustálenými závermi rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach bolo potrebné za kvantifikáciu (vyčíslenie) bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľností či obdobných priestorov niekoho iného bez právneho dôvodu treba považovať sumu bežného (obvyklého) nájomného, ktorou bola i v prejednavanej veci nepochybne prinajmenšom suma požadovaná návrhom, ktorá zároveň vyjadrovala aj vôľu oboch zmluvných strán ohľadne výšky nájomného za užívanie tejto nehnuteľnosti. Pretože však tu šlo o bezdôvodné obohatenie a nie o nájomné, príslušná pohľadávka navrhovateľky nemohla byť splatnou už druhý deň príslušného mesiaca, ale najskôr jeho uplynutím a práve stav platného nedohodnutia času splnenia takéhoto záväzku a ani jeho určenia iným spôsobom predpokladaným v ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka spôsoboval, že ako pre posúdenie času splatnosti dlhu tak aj pre nástup prípadnej sankcie dlžníka za omeškanie sa musela použiť úprava odvodzujúca nástup povinnosti dlžníka od výzvy veriteľa na plnenie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka preukázateľne vyzvala odporcu v 1.rade na zaplatenie sumy predstavujúcej podľa navrhovateľky dlh na nájomnom za dlhšie časové obdobie (vrátane októbra 2006) až v rámci výpovede z nájmu urobenej podaním zo dňa 4. októbra 2006 prevzatej konateľkou odporcu 1/ dňa 5. októbra 2006. Následne v súlade so zákonnou úpravou ukladajúcou dlžníkovi povinnosť splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal tak dňom určeným na splnenie povinnosti včas (bez rizika vzniku omeškania) bol deň nasledujúci po prevzatí výzvy (piatok 6. októbra 2006) a pokiaľ odporca v 1.rade dlh v takomto čase nesplnil, dostal sa do omeškania hneď nasledujúcim dňom, t.j. od 7. októbra 2006. Až od tohto dňa bolo preto možno v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/95 Z.z. priznať navrhovateľke požadovaný úrok z omeškania, keď vo zvyšku ( za obdobie od 2.10.2006 do 06.10.2006 )bolo potrebné návrh zamietnuť. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že odporkyňa v 2.rade ( zároveň aj v postavení likvidátora odporcu v 1.rade) síce v konaní voči navrhovateľke vzniesla započítaciu námietku a to na pojednávaní dňa 29.4.2010, avšak tú odvolací súd posúdil ako neurčitú a nejasnú, pretože z jej znenia nebolo zrejmé v akej výške vznikla odporcovi v 1.rade voči navrhovateľke pohľadávka, čo je jej právnym titulom a kedy nastala jej splatnosť. Na základe uvedeného, sa tak odvolací súd nemohol touto započítacou námietkou meritórne zaoberať, keď ďalšie listinné doklady predložené v odvolacom konaní ohľadne jej špecifikácie boli adresované len voči súdu a nie voči navrhovateľke ako to predpokladá ust. § 580 O.z. a odporca v 1.rade v konaní nepreukázal, že si voči navrhovateľke riadne uplatnil na započítanie svoju pohľadávku, čím by došlo k zániku jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľke žalovanú istinu. Pokiaľ sa týka odporcov v 2. a 3. rade a ich povinnosti zaplatiť navrhovateľke u každého sumu 50.000,- Sk/1.659,70 eur, v tejto časti považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania za vecne správny, nakoľko v tom čase boli v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava pri spoločnosti Technosol, s.r.o. v likvidácii zapísané nesplatené vklady oboch spoločníkov, teda odporcov v 2. a 3. rade vo výške 50.000,- Sk u každého a keďže podľa § 106 Obchodného zákonníka ručí spoločník za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu, zapísaného v obchodnom registri, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za správne, keďže v obchodnom registri mali obaja odporcovia v 2. a 3. rade v tom čase zapísaný nesplatený vklad vo výške 50.000,- Sk. Dňom 1.7.2011 však došlo v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava u spoločnosti Technosol, s.r.o. v likvidácii k zmene zápisu právnych skutočností ohľadne výšky splatených vkladov oboch spoločníkov (odporcov v 1.a 2.rade ) a to tak, že obaja majú splatený vklad v celom rozsahu, čím došlo k zániku ich zákonnej zodpovednosti za záväzky spoločnosti. Navrhovateľka v dôsledku tejto zmeny zobrala návrh voči odporcom v 1.a 2. rade späť, avšak odporcovia s týmto späťvzatím návrhu v zmysle ust.§ 208 O.s.p. nesúhlasili a preto odvolací súd nepripustil voči ním späťvzatie návrhu. Vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade tak dospel odvolací súd k záveru, že návrh navrhovateľky je voči ním v súčasnom štádiu konania už nedôvodný a to pre ich nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dňom 1.7.2011, kedy došlo v obchodnom registri u každého z nich k zápisu splatenia ich celého vkladu, došlo zároveň aj k zániku ich zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 106 Obchodného zákonníka. Odvolací súd vedený všetkými už opísanými úvahami preto napadnutý rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho rozsudku, a uložil odporcovi v 1.rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke celú žalovanú istinu ale titulom bezdôvodného obohatenia a zamietnutím návrhu vo zvyšku (čo sa týkalo podaného návrhu voči odporcom 2. a 3. rade a požiadavky na úrok z omeškania za obdobie od 2. októbra do 6. októbra 2006 vo vzťahu k odporcovi 1. rade). Na listiny predkladané na pojednávaní odvolacieho súdu potom neprihliadol, pretože nešlo o stav nemožnosti ich predloženia bez viny odporcov už na okresnom súde (205a ods. 1 písm. d/ a § 120 ods. 4 O. s. p.) O náhrade trov konania na súde prvého stupňa ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodne s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.