Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/134/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109207656 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109207656.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U., zastúpený advokátom JUDr. Danielom Pavelkom, Pribinova 46, Hlohovec proti žalovanému: AUTO J+J s.r.o., Priemyselná 9/7155, Trnava, IČO: 36 266 159, o zaplatenie 9.958,18 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb 141/2009-141 zo dňa 9.2.2012 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v časti úroku z omeškania uplatňovaného z istiny 9.958,18 eur vo výške 0,75 % ročne od 1.4.2009 do zaplatenia a návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývali. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 9.958,18 eur s 10,25 % úrokom z omeškania ročne, ktorý čiastočne vzal späť žiadal priznať úrok z omeškania iba vo výške 9,5 % ročne od 1.4.2009 do zaplatenia. Nárok odôvodňoval titulom vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od kúpnej zmluvy a zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť vrátiť žalovanému motorové vozidlo Ford Fiesta 1,25i Duratec VIN: WFOHXXGAJH7E47698, ktoré formou finančného leasingu nadobudol od žalovaného. V čase podania žaloby bol žalobcom spoločnosť VB LEASING SK s.r.o., ktorá poskytla prijímateľovi leasingu finančný leasing na kúpu motorového vozidla. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi leasingovou spoločnosťou a žalovaným dňa 17.3.2008. Po splnení podmienok leasingovej zmluvy do konania namiesto poskytovateľa leasingu vstúpil priamo prijímateľ, ktorý ďalej vystupoval v postavení žalobcu. Prijímateľ leasingu tvrdil, že po zakúpení motorového vozidla sa na ňom vyskytla skrytá vada riadenia, ktorá sa opakovane prejavovala a nárok z ktorej uplatnil v rámci reklamácie u žalovaného, ktorému sa ale napriek viacerým pokusom uvedenú vadu nepodarilo odstrániť a táto zotrváva naďalej. Predmetná vada sa prejavuje samovoľným stáčaním vozidla do pravej strany, pre vodiča je tak namáhavé udržať sa v smere jazdy a musí tak vyvíjať väčší tlak, aby vozidlo išlo v danom smere. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal s poukazom na to, že od kúpnej zmluvy, ktorú pôvodne uzatvoril poskytovateľ finančného leasingu so žalovaným na základe udeleného plnomocenstva poskytovateľom leasingu odstúpil, aby mu žalovaný vrátil zaplatenú kúpnu cenu s tým, že zároveň mu žalobca vráti motorové vozidlo. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a poukazoval na to, že žalobca nepreukázal existenciu vady riadenia, pri kontrole vozidla žalovaný žiadnu vadu nezistil, a tak reklamáciu nepovažoval za dôvodnú. Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi súd vyhodnotil s odkazom na ust. § 409 ods. 1 Obchod. zák. ako kúpnu zmluvu v spojení s ust. § 344 Obchod. zák., podľa ktorého ustanovenia možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch keď to ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon, k čomu poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 437 Obchod. zák.. Súd po vyhodnotení dokazovania v spojení s ust. § 120 O.s.p. dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ktorým by preukázal, že vozidlo, ktoré bolo zakúpené u žalovaného malo vadu, ktorú reklamoval a ktorá by nebola žalovaným odstránená. Samotnú reklamáciu súd vyhodnotil ako subjektívny pocit žalobcu prejavujúci sa v tvrdení, že vozidlo ťahá doprava, hoci takúto skutočnosť žalovaný nepotvrdil. Na podporu tohto názoru poukázal súd na stanovisko autorizovaného servisu v Nitre, kde bol žalobca za účelom posúdenia prejavov vady a podľa ktorého je vozidlo bez závad. Autorizovaný servis v Bánovciach nad Bebravou iba na žiadosť žalobcu uviedol, že na vozidle pretrváva závada. Súd v závere poukázal na to, že žalobca okrem potvrdenia zo servisu v Bánovciach nad Bebravou žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal, že vozidlo má vadu, ktorá pretrváva a ktorú nebol žalovaný schopný odstrániť. Následne súd konštatoval, že právo na odstúpenie od zmluvy žalobcovi nevzniklo a návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si žiadnu neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie s poukazom na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania predovšetkým namietal, že súd rozhodol bez faktickej prehliadky vozidla, prejavy vady pripísal iba subjektívnemu pocitu, ale neprihliadol vôbec na skutočnosť, že vadu vozidla sa neúspešne pokúšali odstrániť pracovníci rôznych autorizovaných servisov opakovane a vada naďalej pretrvávala. Súd si bez ďalšieho osvojil vyjadrenie žalovaného ktorý uviedol, že podľa jeho názoru žiadna vada na vozidle zistená nebola, hoci žalovaný potvrdil, že sa opakovane pokúšal reklamovanú vadu odstrániť. Podľa názoru odvolateľa vozidlo malo ním namietanú vadu už v čase keď ho nadobudol, ktorý fakt vyplýva i zo skutočnosti, že sa jednalo o predvádzacie vozidlo, ktoré ale v porovnaní s ostatnými predvádzacími vozidlami, ktoré sa nachádzali u žalovaného, bolo takmer nepoužívané a najazdeným malo niekoľkonásobne menej kilometrov ako ostatné predvádzacie vozidlá. Žalobca súdu preukázal, že vadu vozidla opakovane u žalovaného reklamoval, preto závery súdu, podľa ktorých je žaloba nedôvodná sú nesprávne. Odvolateľ poukazoval na to, že stále nebola zistená príčina poruchy vozidla, ktorá sa prejavovala jeho ťahaním do pravej strany napriek tomu, že bolo vykonaných mnoho rôznych opatrení za účelom jej odstránenia. Práve z dôvodov, že zamestnanci autorizovaných servisov neboli schopní definovať príčinu závadného stavu vozidla žalobca nemá žiadnu listinu, ktorá by existenciu a popis tejto vady potvrdzovala a disponuje iba reklamáciami, o ktorých boli vyhotovené protokoly, ktoré súdu predložil. Skutočnosť, že žalovaný opakovane vykonával geometriu kolies, meral ju a nastavoval, nemožno považovať za činnosť, ktorou došlo k odstráneniu reklamovanej vady a je zrejmé, že vada, na ktorú poukazuje žalobca, zrejme nebude mať pôvod v geometrii vozidla a s ňou nesúvisí. Súd na prvom pojednávaní mal za to, že bude potrebné, aby bol vo veci vypracovaný znalecký posudok v súvislosti so zistením stavu motorového vozidla, ale nakoniec k tomuto odbornému posúdeniu nepristúpil a tak nevykonal potrebné úkony, ktorými by relevantne objasnil skutkový stav, pričom bez odborného posúdenia a faktickej obhliadky vozidla nemôže byť rozhodnutie súdu prvého stupňa považované za správne, nakoľko iba súd nemôže posúdiť, či vozidlo trpí vadou alebo nie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Znalecké posúdenie označil za zbytočné, pretože podľa jeho názoru nie je možné posúdiť technický stav vozidla ku dňu odstúpenia od zmluvy, nakoľko žalobca vozidlo zjavne používal naďalej. Súčasne poukázal na to, že podľa obsahu vyjadrení žalobcu tento nemá žiadne vedomosti o konštrukcii vozidla, opravách a diagnostike vozidiel, preto jeho právna argumentácia a odôvodnenie odvolania je v rozpore s vykonaným dokazovaním a je nepresvedčivé. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny, ktorú vyplatil poskytovateľ finančného leasingu žalovanému v čase vzniku základného právneho vzťahu medzi účastníkmi. Okrem vrátenia kúpnej ceny plnenia žalobca ako zmluvná strana súčasne žiadal, aby mu bola uložená povinnosť splniť synalagmatický záväzok, ktorý mu v prípade vrátenia kúpnej ceny od žalovaného vzniká ako protiplnenie, ku ktorému je povinný a poukázal i na to, že je pripravený a schopný svoju povinnosť splniť. Nárok žalobcu je založený na záväzkovo-právnom vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom v postavení prijímateľa finančného leasingu a žalovaným v postavení predávajúceho z kúpnej zmluvy, ktorý predal predmet, na ktorý bol finančný leasing poskytnutý. Finančný leasing z hľadiska svojho ekonomického charakteru znamená, že počas jeho trvania je leasingový nájomca - prijímateľ leasingu povinný platiť splátky, ale zároveň vystupuje v pozícii vlastníka predmetu leasingu, udržiava ho, hradí výdavky a ostatné náklady s tým spojené. Leasingová zmluva je zmluvou inominátnou podľa ust. § 269 ods. 2 Obchod. zák., v ktorej sa vyskytujú prvky zmluvy o kúpe prenajatej veci a čiastočne i prvky zmluvy nájomnej. V súlade s leasingovými podmienkami bol žalobca v čase podania žaloby ako prijímateľ leasingu oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť, ak toto právo vyplýva zo zákona (§ 344 Obchod. zák.). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a účastníkmi konania predloženými návrhmi a dôkazmi sa nemôže stotožniť s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal vady vozidla, ktoré reklamoval a ktoré by neboli po reklamácii žalovaným odstránené, na základe čoho reklamované vady súd prvého stupňa vyhodnotil ako subjektívny pocit žalobcu. Takýto skutkový záver označuje odvolací súd za prekvapivý, ktorý nevyplýva z vykonaného dokazovania ani zo skutkového zistenia, relevantného pre prijatie takéhoto rozhodnutia. Dokazovanie preukázalo, že v zákonom určenej lehote žalobca vady vozidla reklamoval u predávajúceho, nárok si teda uplatnil včas, riadne ho notifikoval, pričom pre popis vady zákon nevyžaduje, aby bola popísaná odborným spôsobom, ale postačuje jej uvedenie iba na základe poznatkov kupujúceho, teda tak, ako vykonal žalobca. Nedostatok jeho neodbornosti v súvislosti s posúdením príčin vady nemôže byť považovaný za nedostatok, ktorý by preňho znamenal nepriznanie uplatňovaného nároku resp. posúdenie opodstatnenosti a existencie samotnej reklamovanej vady. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 437 Obchod. zák., keď posúdil nárok z vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Žalobca v postavení kupujúceho upozornil predávajúceho na vadu, ktorú žiadal odstrániť a dokazovanie preukázalo, že predávajúci - žalovaný ju nebol schopný ani v dodatočnej primeranej lehote odstrániť a popieral samotnú existenciu žalobcom vytýkanej a uplatňovanej vady predaného tovaru - vozidla. Žalobca si zvolil nárok z vád a žiadal odstránenie vád tovaru. Žalovaný ako predávajúci ale vady ani v priberanej lehote, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nebol schopný odstrániť, resp. popieral existenciu žalobcom vytýkanej vady, čím vzniklo žalobcovi právo od zmluvy odstúpiť. Právna úprava nevyžaduje, aby vady reklamované a nároky s tým súvisiace boli uplatňované písomne, pričom sám žalovaný vo svojej výpovedi vykonanej pred súdom prvého stupňa dňa 1.12.2011 potvrdil, že žalobca opakovane reklamoval rovnakú vadu, ale o týchto úkonoch neboli spisované medzi účastníkmi žiadne záznamy, pretože vadu ktorú popisoval a oznamoval žalobca žalovaný nezistil a jej existenciu preto popieral. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v súvislosti s konštatovaním, že žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 437 ods. 5 Obchod. zák. je však predčasné, pretože súd prvého stupňa nedisponuje dostatočnými odbornými znalosťami, na základe ktorých by mohol posúdiť, či reklamované vady na vozidle sa skutočne vyskytujú. Je časté, že žalovaný ako predávajúci vozidla, na ktorom sa mala žalobcom tvrdená vada vyskytnúť, jej existenciu popiera. Z uvedeného dôvodu musí súd prvého stupňa vo veci vykonať znalecké dokazovanie z ktorého sa zistí, či na vozidle sa skutočne vyskytuje vada, ktorú popisuje žalobca, prípadne, či je opraviteľná alebo ide o vadu, ktorú nie je možné v autorizovanom servise opraviť. Až po zistení týchto skutočností môže o nároku žalobcu súd rozhodnúť. Bez takéhoto skutkového zistenia sú preto konštatovania a závery prvostupňového súdu predčasné, ktoré nevychádzajú z vykonaného dokazovania a nemožno im priznať potrebnú relevanciu. S odkazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom rozhodnutí zároveň rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.