Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/125/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109207656 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2109207656.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: J. E., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, U., zastúpený advokátom JUDr. Danielom Pavelkom, Pribinova 46, Hlohovec proti žalovanému: AUTO J +J s.r.o., Priemyselná 9/7155, Trnava, IČO: 36 266 159, o zaplatenie 9.958,18 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/141/2009-361 zo dňa 27.01.2016 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a žalobcu zaviazal k povinnosti uhradiť žalovanému trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 597,- eur, 150,- eur náhradu preddavku zloženého na trovy dôkazu a trovy štátu vo výške 477,33 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti uhradiť mu sumu 9.958,18 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 01.04.2009 do zaplatenia. Žalovaná istina predstavovala kúpnu cenu, ktorú uhradil žalobca žalovanému za motorové vozidlo Ford Fiesta 1,25 iDuratec WIV: WFOHXXGAJH7E47698, ktoré získal formou finančného leasingu pôvodne od spoločnosti VB Leasing SK s.r.o., s ktorou spoločnosťou žalobca uzatvoril leasingovú zmluvu dňa 17.03.2008 a po splnení podmienok z leasingovej zmluvy vozidlo nadobudol do vlastníctva žalobca. Súčasne s nárokom na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvo, žalobca žiadal uložiť mu povinnosť vrátiť žalovanému predmetné motorové vozidlo. 3. Žalobca poukazoval na to, že od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným odstúpil, pretože zakúpené vozidlo vykazovalo vady, ktoré sa snažil žalovaný na základe reklamácie žalobcu opakovane odstrániť, ale neúspešne, a tak žalobca nemá záujem takéto vozidlo vlastniť, je ochotný ho vrátiť žalovanému a žiada v rámci synalagmatického plnenia vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. 4. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď žiadnu vadu pri servisnej kontrole nezistil, reklamáciu nepovažoval za opodstatnenú a žalobca nepreukázal existenciu vady vozidla. 5. Súd prvej inštancie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 15Cb/141/2009-84 zo dňa 15.04.2010, keď návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku petitu žaloby. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/324/2010-107 zo dňa 10.11.2010 rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko žalobca počas odvolacieho konania požiadal o zmenu návrhu vzhľadom na ust. § 325 Obchod. zák. a odvolací súd pripustil požadovanú zmenu v časti petitu pripustil tak, že žalobu a zaplatenie kúpnej ceny podmienil vrátením predmetu kúpy. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť zaoberať sa účinkami odstúpenia žalobcu od samotnej kúpnej zmluvy a samotnou dôvodnosťou uplatnenej žaloby. 6. V poradí druhým rozsudkom č.k. 15Cb/141/2009-141 zo dňa 09.02.2012 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne od 01.04.2009 do zaplatenia. V ostatnej časti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť reklamácie a vadu vozidla, preto žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 437 ods.5 Obchod. zák. a žalobu v ostatnej časti zamietol. 7. Na základe odvolania žalobcu i toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/134/2012-184 zo dňa 27.12.2012 zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu predčasných záverov vyslovených súdom. Odvolací súd v súvislosti s ustálením, či na vozidle sa vyskytuje vada a nejedná sa iba o subjektívny pocit žalobcu, považoval za potrebné vykonať v konaní znalecké dokazovanie a po tomto zistení ustáliť dôvodnosť odstúpenia od zmluvy. 8. V poradí tretím rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 15Cb/141/2009-323 zo dňa 11.06.2014 bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené. Súd v rozhodnutí poukázal na to, že dokazovaním bola existencia vady vozidla preukázaná, veru, túto žalobca u žalovaného i reklamoval a požiadal žalovaného o jej odstránenie v súlade z ust. § 437 ods.1 Obchod.zák. Súd porušenie zmluvy právne posúdil ako porušenie nepodstatným spôsobom, nakoľko žalovaný vadu neodstránil, preto od kúpnej zmluvy dôvodne žalobca podľa § 437 ods.5 Obchod. zák. odstúpil a súd synalagmatickému návrhu v celom rozsahu vyhovel. 9. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/210/2014-350 zo dňa 20.05.2015 z dôvodu odvolania podaného žalovaným. Odvolací súd vzhľadom dôvody, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, vytkol súdu prvej inštancie, že sa dôsledne neriadil právnou úpravou, ktorú pre rozhodnutie vo veci použil, keď vychádzal z § 437 Obchod. zák., ku ktorému nevyhodnotil žalovaným vznesenú námietku o nedostatku preukázania upozornenia na úmysel odstúpiť od zmluvy a o s tým spojené poskytnutie primeranej lehoty na odstránenie vád ako vyžaduje § 437 ods.5 Obchod. zák. 10. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom č.k. 15Cb/141/2009-361 zo dňa 27.01.2016, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, návrh v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, že nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny vo výške 9.959,18 eur s príslušenstvom oproti vydaniu veci žalobcom žalovanému nie je dôvodný. 11. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie preukázalo, že žalobca ako príjemca leasingu a spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o., Nám. 1. Mája 11, Bratislava ako poskytovateľ leasingu uzatvorili dňa 17.03.2008 Leasingovú zmluvu č. LZF/09/70115, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla Ford Fiesta 1,25i Duratec. Dňa 17.03.2011 bolo po splnení podmienok leasingu bolo prevedené vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2011. 12. Žalobca v konaní uvádzal, že vozidlo malo vadu, ktorú reklamoval u žalovaného a ktorá sa prejavovala samovoľným stáčaním vozidla do pravej strany, preto požiadal žalovaného o jej odstránenie. Súd mal za preukázané, že žalobca opakovane ústne reklamoval vadu vozidla, preto žalovaný skontroloval a nastavil geometriu kolies. Existenciu vytýkanej vady žalobca preukazoval i tým, že bol dňa 08. a 09. decembra 2008 s vozidlom aj v servise v Nitre, v ktorom mu opätovne nastavovali geometriu kolies, dohustili pneumatiky a vymenili zadnú nápravu s tým, že vada je odstránená. Vada stále pretrvávala, preto dňa 17.03.2009 bol žalobca aj v servise v Bánovciach nad Bebravou, kde začali s opravou ním uvádzanej vady, ale pretože sa nemohol dostaviť nasledujúci deň na pokračovanie v oprave, vozidlo mu bolo vrátené a na jeho žiadosť bola na zákazkový list vyznačená technikom servisu poznámka „závada pretrváva!“ Následne žalobca od zmluvy odstúpil, lebo vada mu odstránená nebola. 13. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za zrejmé, že žalobca si odstúpenie od zmluvy ako nárok pri podstatnom porušení zmluvy nezvolil, ale žiadal o odstránenie vady vozidla. Takto uplatnený nárok už nemôže bez súhlasu žalovaného meniť, preto konanie žalobcu a následné odstúpenie od kúpnej zmluvy posudzoval podľa ustanovení zákona upravujúcich nepodstatné porušenie zmluvy a skúmal, či žalobca pred odstúpením od zmluvy dodržal postup v zmysle Obchodného zákonníka a upozornil žalovaného na úmysel od zmluvy odstúpiť, keď žalovaný takýto postup zo strany žalobcu popieral a na jeho nedodržanie poukazoval. 14. Žalobca súdu v konaní nepredložil dôkaz, že predtým, ako odstúpil od zmluvy so žalovaným, ho na úmysel od zmluvy odstúpiť upozornil a poskytol mu dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád tovaru. Tvrdenia žalobcu, že na úmysel od zmluvy odstúpiť žalovaného upozornil súčasne s tým, ako mu vytkol vady vozidla, súd nemohol akceptovať, pretože takéto upozornenie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, akú lehotu žalovanému mal na odstránenie vád poskytnúť. 15. Žalovaný existenciu vady vozidla popieral. Na vozidle vykonával servisné kontroly a bežnú údržbu podľa želania zákazníka, kontroloval i riadenie , pretože žalobca tvrdil, že vozidlo samovoľne stáča doprava, ale takúto skutočnosť nezistil , o čom žalobcu informoval a tento uvedené nenamietal, ani žiadnu reklamáciu pre vadu vozidla nepodal. Problém pri riadení považoval žalovaný za subjektívny pocit žalobcu. 16. V konaní bolo na základe pokynu odvolacieho súdu vykonané znalecké dokazovanie, bol vyhotovený znalecký posudok znalcom Ing. Lehmanom, ktorý z analýz meraní vyvodil záver, že rozdiel v uhle príklonu medzi pravou a ľavou stranou prednej nápravy definovaný nesprávnymi rozmermi upevňovacích bodov karosérie v spojení s horným závesom pravého predného kolesa má z najväčšou pravdepodobnosťou vplyv na nesprávne smerové vedenie vozidla (samovoľné stáčanie vozidla vpravo). Strata smerového vedenia vozidla je do odstránenia rušivého vplyvu trvalá zmena jazdných vlastností vozidla, s ktorou musí vodič pri vedení vozidla počítať. Z technického hľadiska nie je možné jednoznačne určiť, kedy k uvedenej vade prišlo a vizuálnou kontrolou častí skeletu karosérie neboli pozorovateľné žiadne známky viditeľných poškodení po havárii či náraze vozidla, čo by naznačovalo skutočnosti, že vzniknutá odchýlka rozmerov karosérie je z času jej výroby. Znalecké dokazovanie ale preukázalo, že vozidlo má vadu, ktorá pretrváva a ktorú žalovaný neodstránil. 17. Žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil a žiadal o vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vozidla. Z uvedeného je teda zrejmé, ako to vyplýva aj z posledného rozhodnutia odvolacieho súdu, že žalobca si nezvolil odstúpenie ako jeden z možných nárokov uvedených pri podstatnom porušení zmluvy, ale žiadal o odstránenie vady. Na zmenu uplatneného nároku žalovaný nedal súhlas, a tak následné odstúpenie súd posudzoval podľa úpravy platnej pre nepodstatné porušenie zmluvy a vzhľadom na námietku žalovaného skúmal, či žalobca pred odstúpením od zmluvy postupoval v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a upozornil žalovaného na úmysel od zmluvy odstúpiť. Žalobca však v konaní nepredložil dôkaz, že predtým ako odstúpil od zmluvy, žalovaného na takýto úmysel upozornil a poskytol mu dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád tovaru, preto neobstoja ani jeho tvrdenia, že v čase, keď prvýkrát vytkol žalovanému vadu, ho súčasne upozornil, že od zmluvy, ak vadu neodstráni odstúpi, čo žiadnym spôsobom nepreukázal a žalovaný to popieral. Z údajného upovedomenia ani nevyplýva, akú lehotu mal žalobca na odstránenie vady žalovanému poskytnúť. Súd vyhodnotil v konaní zistené a účastníkmi preukázané skutočnosti a skonštatoval, že i keď vozidlo má vadu, žalobca požiadal žalovaného o jej odstránenie. Žalovaný existenciu vady popieral a žalobca bez súhlasu žalovaného nemohol zmeniť voľbu medzi nárokmi z vád tovaru. Súd prvej inštancie v priebehu celého konania nárok posudzoval podľa §437 Obchod. zák. ako nárok z porušenia zmluvy nepodstatným spôsobom, preto dospel k záveru, že žalobca bez splnenia povinnosti vyžadovanej ust.§ 437 ods. 5 Obchod. zák. nemohol platne odstúpiť od zmluvy a teda mu ani nevznikol nárok na vrátenie požadovaného plnenia- kúpnej ceny. 18. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia aplikoval, keď konkrétne odkázal na § 409, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchod. zák., podľa ktorých vyhodnotil splnenie podmienky vyžadovanej pre odstúpenie od zmluvy v spojení s § 344 Obchod. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dôvody odvolania založil na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ku ktorému skonštatoval, že konanie jednoznačne preukázalo, že vozidlo trpí vadou, ktorá bráni jeho riadnemu užívaniu a súd žalobu zamietol iba pre nedodržanie formálneho postupu, ktorý vyžaduje právna úprava uvedená v § 437 ods. 5 Obchod. zák., a žalovanému neoznámil úmysel odstúpiť od zmluvy a neurčil dodatočnú lehotu na odstránenie vady. Takéto rozhodnutie považuje odvolateľ za svojvoľné, nesprávne, vzájomne si odporujúce. Zotrval na tvrdení, že vozidlo má vadu, ktorá zakladá dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Dodanie vadného vozidla je podstatným porušením zmluvy a podľa neho mal súd vec posudzovať a to pri zohľadnení právnej úpravy uvedenej v ust. § 345 Obchod. zák., podľa ktorej bolo rozumné zo strany predávajúceho žalovaného predvídať, že žalobca nebude mať pri porušení zmluvy, ktoré spočíva v predaji vozidla s vadou záujem na plnení. Žiadal, aby súd vzal do úvahy, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, trpí vážnymi diagnózami, podobne ako jeho manželka, musia pravidelne navštevovať zdravotnícke zariadenia i mimo svojho bydliska, a kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvoril žalobca s úmyslom zakúpiť si ekonomicky dostupné a spoľahlivé vozidlo, aby mohol absolvovať cesty do nemocníc, o čom žalovaný vedel. Keď žalobca zistil, že na vozidle sa vyskytuje vada, ktorá spôsobuje, že je nebezpečné v cestnej premávke, túto reklamoval u žalovaného a podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchod. zák. chcel od zmluvy odstúpiť, čím teda prejavil a oznámil svoju vôľu. Na naliehanie žalovaného, ktorý ho presviedčal, že sa jedná o drobnú vadu, ktorú mu bezplatne odstráni, žalobca so súhlasom žalovaného (§ 436 ods. 2 veta druhá Obchod. zák.) zmenil voľbu pôvodného nároku a podľa § 436 ods. 1 písm. b) Obchod. zák. žiadal, aby mu vadu spočívajúce v samovoľnom zatáčaní vozidla do strany pri vyššej rýchlosti odstránil žalovaný opravou. Žalobca teda postupoval v súlade so zákonom, riadne vykonal voľbu nároku a spôsobu vybavovania reklamácie z titulu vady vozidla a keďže žalovaný nebol schopný ani po opakovaných pokusoch odstrániť pretrvávajúcu vadu, pre ktorú nemohol žalobca vozidlo užívať, podľa § 436 ods. 2 veta štvrtá Obchod. zák. od zmluvy odstúpil. Že sa jednalo o podstatné porušenie zmluvy vyplýva i zo záverov odvolacieho súdu vyslovených v rozhodnutí č.k. 21Cob/210/2014-350, čo potvrdzuje, že odvolací súd aplikoval na vec § 436 ods. 3 Obchod. zák., pretože akékoľvek zamýšľanie sa nad absenciou voľby nároku zo strany žalobcu by malo význam iba v prípade určenia zákonného ustanovenia /§ 436 alebo § 437/ pri porušení zmluvy podstatným spôsobom, inak by v prípade, ak by sa v tejto veci jednalo o porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom bolo absolútne nadbytočné a nedôvodné. 20. Odvolateľ v odvolaní hodnotil i argumentáciu Krajského súdu v Trnave, ktorý vo veci rozhodoval ako súd odvolací a ku ktorej uviedol, že ju akceptoval i súd prvej inštancie a podľa ktorej žalobca si pri reklamácii nemal zvoliť voľbu nároku ako pri podstatnom porušení zmluvy, ktorým je i odstúpenie od zmluvy, ale žiadal o odstránenie vady, v dôsledku čoho je potrebné vady vozidla posudzovať tak, ako by sa jednalo o porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom. Takúto argumentáciu ale označil odvolateľ za vzájomne si odporujúcu, pretože tak pri podstatnom ako i nepodstatnom porušení zmluvy zákon umožňuje zvoliť si odstránenie vád opravou tovaru, pričom pri podstatnom porušení zákon hovorí výslovne o odstránení vád opravou a pri nepodstatnom porušení o odstránení ostatných vád, preto ak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa ustanovení platných pre nepodstatné porušenie zmluvy je takýto názor bez opory v zákone. Ak by žalobca nebol vykonal žiadnu voľbu nároku a nežiadal žalovaného o odstránenie vady vozidla je nelogické, aby žalovaný sám z vlastnej iniciatívy vykonával i keď bezúspešne opravy vozidla, ak o to žalobca nežiadal. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že vozidlo má vadu, ktorá bráni jeho riadnemu užívaniu, čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, žalobca vadu reklamoval a už pri prvej reklamácii oznámil žalovanému úmysel od zmluvy odstúpiť, i keď nakoniec pristúpil na odstránenie vady opravou vozidla. Vadu ale žalovaný nebol schopný odstrániť, preto žalobca dôvodne od zmluvy odstúpil a legitímne sa domáha vrátenia kúpnej ceny oproti vráteniu vozidla zakúpeného. Aj v prípade, ak by žalobca nezvolil nárok z vád a na vec by sa aplikovalo ust. § 437 Obchod. zák. a to porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom, opätovne je preukázané, že žalobca splnil všetky zákonné a formálne postupy pre odstúpenie od zmluvy, keď žalovaného hneď pri prvej reklamácii upozornil na vôľu od zmluvy odstúpiť, v prípade ak vadu žalovaný neodstráni. Na podporu týchto tvrdení odvolateľ zdôraznil, že na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 01.12.2011 výslovne uviedol, že žalovanému úmysel odstúpiť od zmluvy z dôvodu vady vozidla oznámil už pri prvej reklamácii, súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal, ani ju neskúmal, a žalovaný ju žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybňoval a urobil tak až v čase, keď súd kvalifikoval vadu vozidla ako porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom a začal sa zaoberať otázkou oznámenia úmyslu odstúpiť od zmluvy. Uvedené svedčí o pravdivosti tvrdení žalobcu v tom smere, že žalovaného na vôľu odstúpiť od zmluvy upozornil, pričom v začiatku konania bola táto otázka z hľadiska zisťovania stavu bez akéhokoľvek významu, ale žalovaný zmenil svoj postoj a začal tvrdiť, že žalovaný o odstúpenie od zmluvy nikdy nežiadal, čo svedčí o účelnosti takéhoto tvrdenia. Žalovaný za účelom zmarenia nároku žalobcu zavádza ak tvrdí, že vozidlo je bez vád, pričom znalec tieto tvrdenia vyvrátil a znaleckým dokazovaním je preukázané, že vozidlo nie je spôsobilé k riadnemu užívaniu v cestnej premávke, je nebezpečné, čo ale žalovaný označuje za subjektívne pocity. 21. Odvolateľ má za to, že odvolací súd by mal hodnotiť i pravdivosť tvrdení v porovnaní s účelovosťou výpovedí a prihliadnuť i na správanie sa účastníkov v konaní na začiatku súdneho sporu, vziať do úvahy okolnosti u žalobcu, ktorý vozidlo potrebuje vzhľadom na svoj zdravotný stav a žalovaný mu odmietol vydať akékoľvek potvrdenie o vykonávaní opráv, čím mu sťažil možnosť uplatniť si nároky zodpovednosti za vadu, ale táto skutočnosť nemôže byť hodnotená v neprospech žalobcu, ktorý nedisponuje z toho dôvodu potrebnou dôkaznou dokumentáciou. Súd prvej inštancie rozhodnutie založil i na tvrdení, že žalobca nemohol od zmluvy odstúpiť, ak neposkytol žalovanému lehotu na opravu vozidla, pričom nie je zrejmé, akú lehotu mu mal poskytnúť, takýto argument nemá oporu v zákone, keď zákon hovorí iba o upozornení na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení primeranej dostatočnej lehoty, čím sa stanovuje alternatíva vykonania upozornenia z hľadiska času a zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobca uvedené predpoklady pre odstúpenie od zmluvy splnil, keď žalovaného na úmysel odstúpiť od zmluvy upozornil hneď pri prvej reklamácii v apríli 2008 a od zmluvy odstúpil pre nemožnosť plnenia až vo februári 2009. 22. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie doručené na vyjadrenie sa nevyjadril. 23. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 24. Podľa § 470 C.s.p. (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 25. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali. 26. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.2 1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. (3) Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Čl.6 (1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. (2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 27. Žalobca podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil a vyhodnotil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). 28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky odvolateľa sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, ktorú podradil pod odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní namieta, že súd nesprávne zhodnotil žalobcom uplatnený nárok z vád zakúpeného vozidla, pretože žalobca po tom, ako vadu zistil, ju neodkladne u žalovaného reklamoval. Dodaním vozidla s vadou ale žalovaný kúpnu zmluvu porušil podstatným spôsobom, pretože žalovaný vedel, na aký účel bude žalobca vozidlo využívať, preto mu malo byť z okolností týchto potrieb zrejmé, že žalobca nebude mať záujem na kúpe pri takejto vade. Žalovanému vôľu od zmluvy odstúpiť oznámil pri reklamovaní vady, teda postupoval podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchod. zák., ale na naliehanie žalovaného zmenil voľbu svojho nároku na odstránenie vád opravou ako predpokladá § 436 ods. 1 písm. b) Obchod. zák. . 30. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že tvrdené skutočnosti ale odvolateľ v konaní nepreukázal a zo skutkových zistení vykonaných súdom prvej inštancie nevyplynuli. Žalobca z nedostatku dôkazov svojho tvrdenia vinil žalovaného, pretože mu nevydal potvrdenie o reklamácii, aby jej včasnosť a voľbu nároku mohol súdu preukázať, k čomu ale odvolací súd uvádza, že právny vzťah medzi účastníkmi je posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý takúto povinnosť neukladá a bolo na strane žalobcu konať tak, aby sa v budúcnosti a i v prípade súdneho sporu nedostal do situácie, že nebude spôsobilý v konaní svoj postup preukázať. Pasivita žalobcu ako strany sporu nemôže byť hodnotená v jeho prospech, čo vyplýva tak z čl. 2 ako i z čl. 6. a čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktoré sú citované vyššie. 31. Odvolací súd sa zaoberal aj obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 21Cob/210/2014-350 vydanom v súdenej veci z ktorého ale nevyplýva, že by odvolací súd na vec aplikoval ust. § 436 ods.3 Obchod. zák. ako nesprávne uvádza odvolateľ, keď zdôrazňuje znenie posledného odseku rozsudku na str. 5. Príslušná časť odôvodnenia svedčí o opaku, kedy odvolací súd vyslovil, že nie je preukázané, že by si žalobca zvolil ako nárok z vady tovaru odstúpenie od zmluvy, ako tomu je pri podstatnom porušení zmluvy. 32. Zohľadnenie zdravotného stavu žalobcu tiež nie je dôvodom, ktorý by jeho dôkaznú situáciu menil, preto postup a výsledné rozhodnutie nemožno považovať za formálne, ako tvrdí odvolateľ. 33. Z dokazovania nie je preukázaný dôvod, na základe ktorého mal prvoinštančný súd posudzovať vadu vozidla ako podstatné porušenie zmluvy a naviac takéto posúdenie vyplýva i z § 345 ods.2 Obchod. zák., na ktorý síce súd prvej inštancie nepoukázal, ale žalobca ho dotaraz ani nenamietal . 34. Pre odvolací dôvod uvedený podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového stavu, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením vecí je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci teda je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. 35. Odvolací súd opätovne ako vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach v tejto veci konštatuje, že predmetom sporu je dôvodnosť nároku žalobcu na vrátenie kúpnej zmluvy oproti povinnosti vrátiť zakúpené motorové vozidlo, pri aplikovaní právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že žalobca reklamoval u žalovaného vadu a to samovoľné stáčanie vozidla do pravej strany, ktorú ústne opakovane u žalobcu reklamoval a opakovane žiadal o jej odstránenie. 36. K odvolacej námietke súvisiacej s polemikou o odstránení vád opravou ako je uvedené v znení § 436 ods. 1 písm. b) Obchod. zák. a v odstránení ostatných vád tovaru, ako znie § 437 ods. 1 Obchod. zák. odvolací súd uvádza, že ostatnými vadami tovaru sa myslia vady faktické i právne. V danej veci sa jedná o vady faktické, ktoré sa odstraňujú opravou. Odvolacia námietka je s poukazom na uvedené irelevantná. 37. Tak z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia predchádzajúcich rozsudkov vydaných súdom prvej inštancie v tejto veci ako i z odôvodnenia i samotného odvolania odvolateľa vyplýva, že nárok uplatňovaný žalobcom bol stále posudzovaný ako nárok z vád pri nepodstatnom porušení kúpnej zmluvy, na ktorú právnu úpravu v odôvodneniach rozhodnutí súd i poukazoval. Dokazovanie preukázalo a to bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, že vozidlo má vadu, teda došlo k porušeniu povinnosti žalovaným, ktorý neplnil riadne. Obchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej bola povinnosť porušená odstúpiť od zmluvy , ako jeden z možných dôsledkov porušenia povinnosti, ale postup pri odstúpení závisí od toho, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému bez zbytočného odkladu oznámil odstúpenie od zmluvy a stratil okamžite záujem na plnení, ale vozidlo žiadal opraviť, čo preukazuje i skutočnosť, že navštívil viaceré opravovne, teda nemal záujem na okamžitom odstúpení od zmluvy ale o odstránenie vady opravou vozidla. Na základe uvedeného a ďalšieho konania žalobcu zisteného z dokazovania je odvolací súd názoru, že v tejto veci došlo k nepodstatnému porušeniu zmluvy. Treba zdôrazniť, že ani pri tomto posúdení žalobca právo na odstúpenie zmluvy nestratil , len sa zmenil postup pre jeho uplatnenie, ako je upravené v § 437 Obchod. zák.. Žalobca teda je povinný poskytnúť preukázateľným spôsobom dodatočnú primeranú lehotu žalovanému na odstránenie vady a až po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ako vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 437 ods. 3 a ods. 5 Obchod. zák. Povinnosť poskytnúť primeranú lehotu vyplýva zo zákona a nie na vôli oprávnenej strany. Zo strany žalobcu nebol takýto postup dodržaný, čo namietol i žalovaný, účinky odstúpenia od zmluvy tak nenastali, pre nesplnenie podmienok a preto nebol splnený ani predpoklad k tomu, aby bolo možné žalobe priznať úspech. 38. V závere odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď v rozhodnutí na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam a objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, pričom poukazuje odvolací súd i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým stavom a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať všetky jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky relevantné otázky, ktoré súviseli s predmetom súdnej ochrany strán sporu, rozhodnutie je zrozumiteľné, vychádza zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia na ktoré poukazuje a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa vyporiadal aj s podstatnými tvrdeniami, na ktoré poukazoval odvolateľa. 39. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., ale úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania mu v tomto odvolacom konaní žiadne nevznikli. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).