Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/204/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109210303 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109210303.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s., v likvidácii, IČO: 36227803, so sídlom Coburgova 84, Trnava, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Košická 52, Bratislava, proti žalovanému: B. L., nar. X. A. XXXX, bytom J. K. XX, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p., v konkurze, IČO: 00009199, Trnava, o zaplatenie 397,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 3. októbra 2011 č. k. 18C/88/2010-118, 2109210303, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal (žalobou došlou súdu prvého stupňa dňa 18. 5. 2009) zaplatenia sumy 397,70 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatených úhrad za užívanie bytu (nájomného) č. XX na ulici J. K. č. XX, na 2. nadzemnom podlaží v R.. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil použitím ustanovení § 123, § 125 ods. 1, § 132 ods. 1, § 663 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do 31. 7. 2000, § 44 ods. 1 ZKR (zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení), § 120 ods. 1, 3 a § 153 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania preukázané, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože tento nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, lebo v danom období novembra 2008 až marca 2009 nebol vlastníkom predmetného bytu, ani nemal oprávnenie na nakladanie s ním (či poberanie úžitkov z neho). Súd prvého stupňa dokazovaním zistil, že žalovaný je nájomcom bytu č. 19 na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 14. 9. 1979, ktorý byt pozostáva z 3 izieb a príslušenstva. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom žalovaného v rozhodnom období, túto otázku riešil súd prvého stupňa ako predbežnú. Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby vecne odôvodnil najmä poukazom na zistenie, že v konaní Okresného súdu Trnava bola žaloba žalobcu o vylúčenie predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v likvidácii, IČO: 00009199, so sídlom Paulínska 20, Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 (z 26. 3. 2008) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKr/4/2008-767 (z 23. 9. 2008) a dopĺňacím rozsudkom 21CoKr/4/2008-915 (z 29. 10. 2009) zamietnutá, pretože žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo k predmetnému bytu, teda nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Preto vlastníctvo k predmetnému bytu patrí vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, obsahom ktorého je tiež právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky, právo vecou disponovať a právo vec držať. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešným bol žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane, avšak títo si žiadnu náhradu trov konania neuplatnili (nežiadali náhradu), resp. v konaní im žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a to tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 397,70 eur, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 79,54 eur od 6. 11. 2008 do zaplatenia, zo sumy 79,54 eur od 6. 12. 2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 79,54 eur od 6. 1. 2009 do zaplatenia, zo sumy 79,54 eur od 6. 2. 2009 do zaplatenia, zo sumy 79,54 eur od 6. 3. 2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia v sume 166,57 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, R. C., a. s. Odvolanie právne odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p., keď má za to (žalobca), že predmetný byt (za užívanie ktorého požaduje úhradu 397,70 eur s príslušenstvom) zahrnul dňa 8. 6. 2000 do súpisu majetku patriaceho do podstaty a žalovaný do októbra 2008 si riadne plnil svoje povinnosti voči žalobcovi a nespochybňoval nájomný vzťah. Uviedol, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu na vylúčenie vecí (zároveň aj predmetného bytu) patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, nebola definitívne (záväzne) vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období bol niekto iný ako žalobca. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že v predmetnom období bol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu považuje žalobca za nesprávne, a to s poukazom na § 14 písm. a/ v spojení s § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, platného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, keď oprávnenie nakladať s vecami zapísanými do súpisu podstaty až do momentu právoplatného rozhodnutia o vylúčení vecí zo súpisu majetku podstaty úpadcu patrí správcovi a k dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty, preto teda oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí k dnešnému dňu JUDr. Dušanovi Pohovejovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803. Tento bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty a takýto prvý správca má aj podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 29. 1. 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2009 oprávnenie prenajímať byt a inkasovať nájomné. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že do marca 2009 bol vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností (porovnaj Oznámenie Správy katastra Trnava z 6. 7. 2009). Žalovaný teda mal povinnosť platiť nájomné za predmetné obdobie ako oprávnenému žalobcovi a nie vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, keď podľa jeho názoru práve naopak, súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že správca (žalobca) odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (i k predmetnému bytu) len zo zápisov o vlastníckom práve úpadcu na príslušných listoch vlastníctva bez ďalšieho posúdenia neúplnosti notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21. 4. 1992 spísanej na štátnom notárstve Bratislava V štátnou notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou. Z obsahu tejto notárskej zápisnice je zrejmé, že úpadca nemohol nadobudnúť žiadny majetok, keďže táto zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. Žalobca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, lebo tieto neboli predmetom privatizácie, a preto majetok patrí Trnavským automobilovým závodom, š. p. Dodal, že inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou a žalobou určovacou a jej cieľom je chrániť vlastnícke právo. Nedodržanie podmienok, za ktorých sa uplatňuje, má za následok, že sa má za to, že vec bola do súpisu zaradená oprávnene a tretia osoba sa už nemôže dovolávať alebo domáhať svojho práva k nej. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 17. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18C/88/2010 je zaplatenie sumy 397,70 eur s príslušenstvom z titulu nezaplateného nájomného, resp. platieb spojených s užívaním bytu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd nemá žiadny zásadný dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie predmetného nároku od žalovaného, keď sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že v rozhodnom období od novembra 2008 do marca 2009 bol úpadca TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803 vlastníkom sporného bytu a že žalobca mal oprávnenie nakladať s týmto bytom a žiadať od žalovaného úhrady za užívanie bytu za dané obdobie. Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 125 O. z. osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Podľa § 663 O. z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do 31. 7. 2000 vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu. Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie predmetného nároku, keď tento neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal oprávnenie nakladať so sporným bytom nielen v rozhodnom období, ale nakladať s ním vôbec. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného Mgr. Ing. Pavol Korytár - správca úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00009199, Trnava, pričom jeho vedľajšie účastníctvo bolo právoplatne pripustené uznesením Krajského súdu v Trnave z 31. 5. 2011 č. k. 10Co/258/2010-101. Práve správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii (vedľajšiemu účastníkovi) plnil žalovaný žalobcom vymáhané platby za rozhodné obdobie. Žalobca v konaní odvodzoval dôvodnosť svojho nároku a oprávnenie vymáhať ho zo svojho postavenia správcu konkurznej podstaty TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803, Coburgova 84, 917 48 Trnava a poukazoval najmä na to, že predmetný byt, úhrad za ktorý sa domáhal, nebol vylúčený zo súpisu podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, napriek tomu, že bol zaradený aj do súpisu podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii. Takúto duplicitnosť zápisu sa snažili vyriešiť obaja správcovia úpadcov podaním žaloby o vylúčenie vecí patriacich do konkurznej podstaty, pričom doposiaľ bolo právoplatne skončené konanie, ktoré inicioval žalobca, a to konkrétne rozhodnutiami Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo/38/2009, ktorými bola žalobca žalobcu zamietnutá, keď konajúce súdy ustálili, že nie je možné jednoznačné stotožnenie nehnuteľností v procese privatizácie vstupujúcich do majetku TAZ, a. s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe (teda aj sporným bytom) a to vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ale aj na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie, ako to vyplýva zo spoločného návrhu š. p. TAZ, FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správkyne konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a. s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania zo dňa 22. 12. 1999. Konanie iniciované vedľajším účastníkom na strane žalovaného - správcom úpadcu TAZ, š. p. v likvidácii na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Odvolací súd preto nemá žiaden dôvod neakceptovať výsledok tohto právoplatne skončeného konania, z ktorého logicky vyplýva, že ak bola zamietnutá žalobcova žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, tak vlastnícke právo k bytu v rozhodnom období jednoznačne nemohlo patriť žalobcovi, ale patrilo správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii (Mgr. Ing. Pavol Korytár). Z vyššie uvedeného tak zreteľne vyplýva jediný možný záver o potrebe zamietnutia žaloby žalobcu, ktorý nepreukázal ani vlastníctvo k predmetnému bytu, ani oprávnenie nakladať s ním, keďže ako v tomto, tak i v konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty nepreukázal akékoľvek právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď ich náhradu ani žalovanému, ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane nepriznal, pretože ich náhradu nežiadali, hoci by im právo na ne vzniklo. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému i vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane náhradu trov konania nepriznal, pretože títo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 4 O. s. p.). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.