Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/122/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109212866 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109212866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: MUDr. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Z. XXX/X, R., o zaplatenie 46,97 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 12C/86/2009 - 91 zo dňa 26. novembra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 28,81 eur do rúk jeho advokáta do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 46,97 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 46,97 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave, ustanovení Prepravného poriadku MHD v Bratislave, ako aj § 760 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 30.12.2008 platne uzavretá zmluva o preprave, pričom žalovaný porušil svojím konaním prepravné podmienky žalobcu, keď nastúpil na cestu dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka (obaja účastníci zhodne potvrdili, že žalovaný si po nastúpení do vozidla MHD žalobcu najskôr sadol na sedadlo v autobuse a následne po odchode autobusu revízorovi pri kontrole nepredložil označený - platný cestovný lístok). Žalovaný odmietol zaplatiť cestovné a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, ktorý nezaplatil doposiaľ, na základe čoho súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Tvrdenia žalovaného, že revízor sa v momente odchodu autobusu postavil pred označovač, aby mu zabránil označiť si lístok, súd považoval za právne irelevantné, nakoľko podľa čl. 3 bodu 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave bol žalovaný povinný označiť si ihneď pri nástupe do vozidla cestovný lístok na jednu cestu, teda ešte pred tým, ako si sadol. Tvrdenia žalovaného, že kontrolór uznal jeho výhrady a preukaz mu vrátil bez zdokumentovania po zapísaní údajov z občianskeho preukazu a neskoršie tvrdenia žalovaného, že hlásenie bolo vypísané v jeho neprítomnosti, bolo nepotvrdené jeho podpisom, čím je právne irelevantné, a preto je to nespochybniteľný falzifikát, ďalej že revízor napokon priznal nekorektnosť postupu s tým, že nebude vymáhať pokutu, boli vyvrátené predloženým hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, na ktorom je uvedené číslo občianskeho preukazu žalovaného (ktoré si revízor zjavne mohol odpísať iba z občianskeho preukazu žalovaného a v prítomnosti žalovaného). Hlásenie sa vypisuje iba v prípade, ak cestujúci odmietne zaplatiť cestovné a postih a nevyžaduje sa podpis cestujúceho. Žalovaným tvrdené priznanie revízora o nekorektnosti postupu v tom, že revízor nevyčkal ani 30 sekúnd od odchodu autobusu, že označovače neboli v čase revízie zablokované, že revízor kontrolu zmanipuloval, že poznámka bola do hlásenia dopísaná dodatočne, neboli žalovaným v konaní preukázané a sú v logickom rozpore s hlásením a nakoniec aj právne irelevantné, nakoľko žalovaný sám vo svojich vyjadreniach potvrdil, že si cestovný lístok neoznačil hneď po nastúpení do vozidla, a že revízorovi nezaplatil úhradu, čím potvrdil porušenie prepravných podmienok. Žalovaným predložený cestovný lístok - prestupný zľavnený lístok, na lícnej strane označený v označovači dňa 31.12.2000 o 7,36 hod. a na rubovej strane dňa 30.12.2000 o 17,11 hod. tiež potvrdzuje tvrdenie revízora, že žalovaný nemal v čase kontroly o 17,06 hod. riadne označený cestovný lístok, pričom kolónka v hlásení „A - cestovanie bez cestovného lístka“ znamená, že cestujúci nemal platne označený cestovný lístok. Prepravnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorej je žalovaný spotrebiteľom, z ktorého dôvodu sa na neho vzťahuje osobné oslobodenie od platenia poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb., s poukazom na čo mu súd nevyrubil súdny poplatok za odpor. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na to, že sa jednalo o drobný spor, požadované trovy konania a trovy právneho zastúpenia považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, z ktorého dôvodu znížil náhradu trov konania do výšky žalovanej istiny, čo považoval v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a aj z predmetu konania je zrejmé, že ide o žalobcu, ktorý takéto pohľadávky hromadne uplatňuje, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi k uplatňovaniu a vymáhaniu týchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta naďalej zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom už dňa 26.11.2010 doručeným uznesením č. k. 12C/86/2009 - 81 odmietol vytýčiť pojednávanie, čím mu odňal možnosť konať. Poukázal na to, že z korešpondencie so žalobcom vyplýva zhoda, že revízor v autobuse sedel už pred jeho predčasným pristavením vo východzej stanici, kým kontrolu začal až v momente odchodu autobusu, čím nerešpektoval 30 sekundovú lehotu na označenie lístkov, čím jasne postupoval nesprávne. Okamžite sa postavil pred označovač, čím mu znemožnil označenie lístka a on mal zase porušiť prepravný poriadok neoznačením lístka ihneď po predčasnom nástupe vo východzej stanici, súčasne aj tým, že sedel zo zdravotných dôvodov pri označovači na dosah. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný do dnešného dňa nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/86/2009 je zaplatenie 46,97 eur. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi sumu 46,97 eur, ako aj náhradu trov konania v sume 46,97 eur všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj v prípade, keď sa neskoršie zistí, že zistená vada taký vplyv nemala. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, lebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súd prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď tento vecne správne rozhodol i o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení § 150 ods. 2 O.s.p. a vo veci úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov, pričom s prihliadnutím na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania znížil do výšky žalovanej istiny, pričom svoj postup náležite odôvodnil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,81 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby po 16,60 eur, 1 x režijný paušál po 7,41 eur a DPH. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd žalovanému uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania do rúk advokáta žalobcu. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.