KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava25. 9. 2012plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/296/2011 z 25. 9. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2012, sp. zn. 11Co/296/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2109220712.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/296/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109220712 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109220712.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu: Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W. T. XX, T. U. D., zast. JUDr. Marošom Prosmanom, advokátom, Koniarekova 4, Trnava, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., zast. JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Hlavná 44, Trnava, o zaplatenie 19.916,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/45/2010-103 zo dňa 28. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti trov prvostupňového konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.194,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 3.534,43 Eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk advokáta žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 19.916,35 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.09.2007 do zaplatenia, trovy konania 1.194,50 Eur a zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 4.535,65 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 657 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 25.05.2007 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažnú čiastku 600.000,- Sk s lehotou splatnosti do 25.09.2007. V zmysle zmluvy bola táto čiastka odovzdaná pri podpise zmluvy, účelom pôžičky bolo zakúpenie motocyklov do predajne L. na G. č. XX. V zmysle čl. II ods. 2 zmluvy bolo dohodnuté pre prípad omeškania dlžníka to, že veriteľ si má právo z predajne zobrať motocykle a iný tovar v hodnote pôžičky a zvyšok musí doplatiť dlžník do 31.12.2007. Skutočnosť, že predmet pôžičky nebol vrátený, nebola sporná. Spornou bola predovšetkým obrana žalovaného týkajúca sa platnosti zmluvy, teda jeho podpisu. V zmysle znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, obsiahnutého vo vyšetrovacom spise OO PZ Trnava, ČVS: ORP-302-TT-208 Hal vyplynulo, že sporný podpis na spornej písomnosti vyhotovil totožný pisateľ, žalovaný, od ktorého boli predložené porovnávacie materiály. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku jednak vzhľadom na jeho odbornosť a do konania nepovažoval za potrebné priberať v záujme hospodárnosti konania ďalšieho znalca, nakoľko uvedený posudok spĺňa všetky odborné požiadavky a súd mal za to, že nie je predpoklad iného záveru znalca, než akým je záver kriminalisticko-expertízneho ústavu. S poukazom na závery znaleckého posudku a s prihliadnutím na výpoveď svedka E. C. súd nemal pochybnosti o tom, že k odovzdaniu a prevzatiu predmetu pôžičky

došlo, pričom táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o pôžičke podpísanej žalovaným, ani priamo výpovede svedka. Svedok síce nebol priamo pri odovzdávaní peňazí, o úmysle poskytnúť pôžičku, však mal vedomosť i on sám, rovnako bol v čase odovzdania peňazí v prevádzke a z jeho výpovedí je zrejmé, že mal dostatok poznatkov o tom, že práve žalobca mal finančne zabezpečiť chod predajne, videl ho peniaze priniesť, počul o tom, že žalovaný mu mal peniaze vrátiť po založení s.r.o. (k čomu síce nedošlo, ale podstatou je skutočnosť, že účastníci jednali o vrátení peňazí), vedel, že bezprostredne po poskytnutí pôžičky žalovaný motocykle zakúpil, videl samotnú zmluvu, mal vedomosť o tom, že k vráteniu peňazí nedošlo (žalovaný ani nenamietal, že by sa tak malo stať, keďže popieral samotnú existenciu pôžičky) a sám pomáhal nakladať motocykle s vedomím, že k vráteniu pôžičky nedošlo. Obranu žalovaného súd vzhľadom na uvedené považoval za účelovú a ničím nepodloženú a nepreukázanú. Tvrdenia žalobcu a vykonané dôkazy relevantným spôsobom žalovaný nevyvrátil. Pokiaľ išlo o skutočnosť, že žalobca si z predajne vzal 2 motocykle, táto skutočnosť sporná nebola. V zmysle zmluvy o pôžičke sa dohoda účastníkov javí len ako zábezpeka. Nedošlo žiadnym relevantným spôsobom k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Žalovaný neurobil nielen že započítací prejav, nedomáhal sa ani vydania motocyklov a bez toho, aby v tomto konaní podal vzájomný návrh, resp. protinávrh, bol súd viazaný len samotnou žalobou. Skutočnosť, že žalovaný sa kvalifikovaným protinávrhom alebo vzájomným návrhom nebránil, súdu bránilo v ďalšom dokazovaní ohľadne prípadných jeho nárokov z hľadiska hodnoty motocyklov a takýmto spôsobom sa naviac len navýšila účelovosť obrany žalovaného. Za danej situácie bolo potrebné len konštatovať, že žalobca motocykle len zadržiava do doby vrátenia predmetu pôžičky, naviac bol ochotný aj v priebehu konania tieto žalovanému vydať, ten však nevykonal žiaden krok k ich prevzatiu. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od splatnosti pohľadávky do jej zaplatenia vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko zamietol návrh na doplnenie dokazovania (t.j. uloženie povinnosti žalobcovi predložiť doklady od motocyklov, ktorým i žalobca svoj nárok uspokojil), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Trval na tom, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke medzi ním a žalobcom neprišlo, preto ani nemohlo dôjsť k žiadnemu započítaniu vo vzťahu k žalobcom odobratým motocyklom. Popieral existenciu zmluvy o pôžičke, ako aj pôžičku ako takú, nakoľko medzi ním a žalobcom neprišlo k žiadnemu odovzdaniu finančných prostriedkov titulom pôžičky, jeho podpis na žalobcom predloženej zmluve o pôžičke nie je jeho, pričom predpokladá, že jeho podpis bol sfalšovaný a skúmanie pravosti podpisov znalcami z odboru grafológie nie je nespochybniteľná metóda, nakoľko existujú a sú aj medializované prípady, kedy znalec pochybil pri určení záveru o zhode podpisov, navyše predmetný znalecký posudok bol vyhotovený jednak v rámci trestného konania - teda na vyžiadanie policajným zborom, a to kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru, ktorý ako aj z jeho názvu vyplýva je ústavom policajného zboru SR a navyše vyhotoviteľ Ing. F. nebol v čase vypracovania znaleckého posudku znalcom. Taktiež poukázal na to, že v trestnom konaní žalobca ako svedok dňa 13.03.2008 vypovedal, že si vybral 150.000,- Sk z účtu, 100.000,- Sk mal v hotovosti a ostatné mal požičané od T., pričom na pojednávaní dňa 05.05.2011 žalobca uviedol, že 150.000,- Sk si buď vybral alebo mal v hotovosti a ostatné si požičal a založil motorku. Uvedené tvrdenia sú vo vzájomnom nesúlade a iba potvrdzujú obranu žalovaného, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu neprišlo. Poukázal tiež na to, že zo zmluvy o pôžičke (čl. II bod 2) by aj napriek uvedenému navýšeniu nevyplývalo prevzatie motocyklom veriteľom (žalobcom) ako zábezpeka, ale priame uspokojenie sa žalobcu ako veriteľa týmito motocyklami a na druhej strane už len povinnosť žalovaného ako dlžníka prípadný neuspokojený zvyšok doplatiť. Tým, že súd žalobe vyhovel prišlo k priznaniu právnej ochrany bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, na jeho úkor, nakoľko žalobcovi by mala byť aj vyplatená finančná suma a má v držbe aj motocykle, ktorých hodnota výrazne klesla. Napadol tiež vyčíslenie súdom priznaných trov právneho zastúpenia, nakoľko súd žalobcovi opakovane priznal v súdnom konaní náhradu trov za právneho úkony - porada s klientom, a taktiež následne aj samotný výpočet trov.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/45/2010 je zaplatenie 19.916,35 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutej pôžičky.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj v prípade, keď sa neskoršie zistí, že zistená vada taký vplyv nemala. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, lebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súd prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Nie celkom správnym je však rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania. Prvostupňový súd správne o trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalobcovi správne priznal náhradu trov konania. Rovnako správnym bolo i rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 1.194,50 Eur. Súd prvého stupňa sa však nedostatočným spôsobom vyporiadal s uplatnenými trovami právneho zastúpenia.

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 137 O.s.p. a nasl. upravuje trovy konania, ktorými sa rozumejú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.). Každý účastník platí trovy konania, ktoré vzniknú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu (§ 140 ods. 1 O.s.p.). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však môže súd priznať len také trovy, ktoré boli účastníkom vynaložené v bezprostrednej spojitosti so súdnym konaním. Pritom nie je vždy rozhodujúce, či trovy boli účastníkom vynaložené priamo v časovom intervale vymedzujúcom konanie, t.j. od doby, kedy súdu došla žaloba do okamihu konečného rozhodnutia vo veci. Možno považovať za účelne vynaložené trovy konania napríklad trovy vynaložené účastníkom v súvislosti s prevzatím právneho zastúpenia, so spísaním žaloby a podobne, aj keď išlo nepochybne o úkony urobené ešte v dobe, kedy konanie nebolo začaté. Na druhej strane však za trovy konania pred súdom nemožno považovať trovy vynaložené účastníkom v súvislosti s výzvou urobenou pred začatím konania, nakoľko nie je daný bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním.

Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo správne, pokiaľ prvostupňový súd priznal žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s právnym úkonom - písomným podaním - výzvou zo dňa 11.09.2009, keďže išlo o výzvu urobenú pred začatím konania.

Nesprávne tiež súd prvého stupňa priznal odmenu za úkon právnej pomoci - účasť na pojednávaní dňa 15.06.2010 v sume 353,54 Eur, keď v danom prípade bolo pojednávanie odročené bez prejednania veci a bolo dôvodné priznať odmenu v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda 88,39 Eur.

Ďalej z prvého stupňa nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vyúčtované ďalšie porady s klientom, a to dňa 27.04.2010, 10.02.2011 a 18.05.2011, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva vykonanie takýchto úkonov právnej pomoci a s prihliadnutím na predmet sporu by bolo možné mať i pochybnosti o účelnosti takýchto úkonov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.194,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 3.534,43 Eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 9 úkonov právnej pomoci po 353,54 Eur (prevzatie vecí a porada s klientom, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k podanému odporu, účasť na pojednávaní dňa 17.01.2011, 22.03.2011, 05.05.2011, 31.05.2011 a 28.06.2011 a záverečný návrh zo dňa 20.05.2011), 3 úkony právnej pomoci po 88,39 Eur (účasť na pojednávaní dňa 15.06.2010, 21.09.2010 a 14.02.2011), 2 x režijný paušál po 6,95 Eur, 3 x režijný paušál po 7,21 Eur 7 x režijný paušál po 7,41 Eur. Priznanú náhradu trov konania (tak na súdnom poplatku, ako aj trovách právneho zastúpenia) súd uložil žalovanému zaplatiť do rúk advokáta žalobcu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. a len v nepatrnej časti trov konania neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 16C/45/2010

    zmenené