Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110010551 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2110010551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci proti obžalovanému Ing. B. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 29.06.2012 sp.zn. 7T/26/2010 na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písm.d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Ing. B. B., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Z., ul. A. č. XXX/XX, o s l o b o d z u j e: Podľa § 285 písm.b/ Trestného poriadku, zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že dňa 04.05.2009 v čase okolo 16.15 hodiny vo Z. prišiel do zasadacej miestnosti Mestského úradu na rokovania komisie pre financie, majetok mesta a podnikanie, kde pred členmi komisie verbálne napadol hosťa komisie Ing. B. O., ktorého následne fyzicky napadol tak, že ho chytil oboma rukami za vlasy, šticoval ho, nadával mu, sediaceho ho stiahol zo stoličky, ktorá sa pri útoku zlomila, a následne keď sa snažil Ing. B. O. odísť zo zasadacej miestnosti ho udrel pravou rukou do oblasti pery a vzápätí ľavou rukou do pravej spánkovej kosti, čím mu spôsobil zranenie s dobou liečenia do 7 dní, t e d a m a l dopustiť sa verbálne a fyzicky, verejne a na mieste prístupnom verejnosti, výtržnosti tým, že napadol iného č í m m a l s p á c h a ť prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 04.05.2009 v čase okolo 16.15 hodiny vo Z. prišiel do zasadacej miestnosti Mestského úradu na rokovania komisie pre financie, majetok mesta a podnikanie, kde pred členmi komisie verbálne napadol hosťa komisie Ing. B. O., ktorého následne fyzicky napadol tak, že ho chytil oboma rukami, za vlasy, šticoval ho, nadával mu, sediaceho ho stiahol zo stoličky, ktorá sa pri útoku zlomila a následne keď sa snažil Ing. B. O. odísť zo zasadacej miestnosti ho udrel pravou rukou do oblasti pery a vzápätí ľavou rukou do pravej spánkovej kosti, čím mu spôsobil zranenie s dobou liečenia do 7 dní. Za to mu bol uložený podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm.j/, písm.l/ Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 5(päť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a následného oslobodenia spod obžaloby, alternatívne podmienečného zastavenia trestného stíhania. V písomných dôvodoch odvolania poukázal jednak na tú skutočnosť, že skutkový stav, tak ako bol popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, je v rozpore so skutočným zistením skutkového stavu. Čo sa týka materiálnej stránky veci poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania prečinu a jeho následky, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Tento materiálny korektív pri posudzovaní trestnosti konania I. stupňový súd nebral vôbec v úvahu a nezaoberal sa ním. Materiálny korektív pri posudzovaní prečinu výtržníctva potvrdzuje aj ustálená judikatúra. Podľa rozsudku zverejneného pod č. R 40/1977 každé fyzické napadnutie občana, aj keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva. Podľa uvedeného rozsudku je skutková podstata naplnená vtedy, keď je útok vedený s úmyslom narušiť verejný kľud a poriadok. Z vykonaných dôkazov a okolností skutku však nemožno usudzovať, že by obžalovaný konal s takýmto úmyslom, že by jeho konaním došlo skutočne k narušeniu verejného poriadku. Nebola tak naplnená ani jedna z foriem výtržníctva, keď jeho konanie nemožno kvalifikovať ako hrubú neslušnosť (používanie vulgarizmov a nadávanie nebolo preukázané), ani ako výtržnosť. Pre obe formy je charakteristické, že sa vyžaduje konanie takej intenzity, ktoré hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu súčasne prítomných osôb. V danom prípade však žiadna z prítomných osôb mimo poškodeného jeho konanie nepovažovala za tak závažné, že by ju to urážalo, znižovalo jej vážnosť alebo by to pociťovala ako ohrozenie seba samého. Jeho konanie nesmerovalo voči širšiemu okruhu zúčastnených osôb ale výlučne voči osobe poškodeného bez zámeru akokoľvek spôsobiť ujmu prítomným osobám alebo narušiť poriadok. V tejto súvislosti poukázal na to, že miestnosť, kde sa v kritickom čase nachádzali, nebola verejnosti inak prístupná. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že na útoku sa podieľal aj sám poškodený. Z pohľadu okolností došlo k útoku po slovnej provokácii poškodeného, ktorý mimo rámca vecnej odbornej diskusie, ktorej sa rozpor týkal, zasiahol urážlivo do osobnostnej sféry obžalovaného. Urážlivú poznámku mu poškodený smeroval pred všetkými kolegami, čím sa dotkol jeho vážnosti. V spojení s vypätou atmosférou, ktorú potvrdil aj sám poškodený, a náročným dňom, ktorý obžalovaný absolvoval, tak poškodenému muselo byť zrejmé, že takouto nemiestnou poznámkou môže u neho vyvolať ojedinelú nemiestnu reakciu. Čo sa týka intenzity útoku, táto podľa znaleckého dokazovania ako aj svedeckých výpovedí bola nízka, za čo možno považovať preukázané šticovanie za vlasy a dve facky otvorenou dlaňou. Z formy takéhoto útoku je zrejmé, že poškodenému nemohlo hroziť žiadne väčšie nebezpečenstvo ujmy. Zámerom obžalovaného bolo, v danej situácii na vyprovokované správanie poškodeným zabrániť, aj keď spôsobom vybočujúcim z normálnej reakcie, poškodenému v pokračovaní slovných útokov na jeho osobu. Slovnými útokmi sa práve poškodený dopustil konania v rozpore s právnymi predpismi. Vykonanými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade išlo len o drobné ublíženie na zdraví. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 SŽ-O-KS -92/2006 z 20.06.2007 podľa ktorého pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu postačuje, ak priestupca inej osobe spôsobí drobné ublíženie na zdraví. V danom prípade teda obžalovaný svojim konaním naplnil maximálne skutkovú podstatu priestupku a nie trestného činu. Ďalej v súvislosti s konaním súdu I. stupňa poukázal na to, že podľa jeho názoru je predseda senátu, ktorý vec v I. stupni prejednával, zaujatý a to vzhľadom k tomu, že splnomocnenec poškodeného JUDr. B. I. zastupoval predtým predsedu senátu v disciplinárnych konaniach. V poslednom rade poukázal na neprimeranosť uloženého trestu pričom zdôraznil, že v čase rozhodovania I. stupňového súdu o obžalobe, ktorej súčasťou bolo aj obvinenie zo skutku ublíženia na zdraví, mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Napriek tomu, že prokurátor upustil od skutku ublíženia na zdraví, ktorý treba považovať za spoločensky nebezpečnejší trestný čin ako výtržníctvo, mu bol rozsudkom, ktorý odvolaním napáda, uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Takáto dĺžka trvania trestu odňatia slobody aj keď s podmienečným odkladom výkonu trestu je neprimeraná voči závažnosti činu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prostredníctvom obhajcu navrhol alternatívne ešte zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu I. stupňa. Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 317 ods. l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. l. V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa s vecou už zaoberal, keď rozhodnutím sp.zn. 3To/39/2011 zo dňa 31.05.2011 zrušil rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 27.01.2011 a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súdu I. stupňa vytkol najmä nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadne prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorý obžaloba Okresného prokurátora v Piešťanoch zo dňa 15.10.2009 kládla obžalovanému taktiež za vinu. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2012 okresný prokurátor upustil od obvinenia pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a žiadal uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona. Ohľadne prečinu výtržníctva podľa názoru krajského súdu, súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, avšak zo zisteného skutkového stavu veci nevyvodil správne právne závery. Podľa ustálenej súdnej praxe objektom prečinu výtržníctva v zmysle ustanovenia § 364 odsek 1 Trestného zákona je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a podobne. V konaní páchateľa musí ísť o hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Pri hrubej neslušnosti ide o závažnejšiu neslušnosť, ktorá sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a zásadám občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétneho prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k občianskemu spolužitiu. Spravidla pôjde aj o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Je treba súhlasiť s rozhodnutím označeným R 40/1977, že každé fyzické napadnutie, aj keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na miestne prístupnom verejnosti, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva. V danom konkrétnom prípade miestom incidentu bola zasadacia miestnosť Mestského úradu vo Vrbovom a to konkrétne išlo o rokovanie komisie pre financie, majetok mesta a podnikanie pri mestskom zastupiteľstve vo Vrbovom. Predsedom tejto komisie bol obžalovaný. Po príchode na rokovanie požadoval od poškodeného územný plán mesta. Poškodený požadovaný plán nepredložil, nakoľko podľa jeho názoru s rokovaním kritického dňa nesúvisel. Obžalovaný na to reagoval podráždene a fyzicky poškodeného napadol. Išlo teda o konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, aj keď sa tento odohral pred členmi komisie. Úmyslom obžalovaného v žiadnom prípade nebolo narušenie verejného poriadku. Konaním obžalovaného podľa názoru krajského súdu nebola naplnená skutková podstata prečinu výtržníctva v jeho materiálnej forme. Konanie obžalovaného je v danom prípade potrebné posudzovať ako priestupok. Keďže však od spáchania skutku t.j. od 04.05.2009 uplynula doba už viac ako tri roky, krajský súd v zmysle ustanovenia § 285 písm.b/ Trestného poriadku obžalovaného oslobodil zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.