Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110226783 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2110226783.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Marek Czompoly, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, A. K., o zaplatenie 1.413,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 16C/16/2011 - 145 zo dňa 18. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia zostatku revolvingového úveru. Určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v článku III. - 3.1. časť B, bod 4 - 3. v Zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 22.07.2002 sú neprijateľné a neplatné. Rozhodol, že odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že bolo dokázané, že účastníci uzavreli 22.07.2001 Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty podľa § 497 a nasl. Obch. zák., zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Na základe zmluvy vydal navrhovateľ odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk. Podľa čl. III.-3.-1. VÚP a časti B/ úverovej zmluvy sa zaviazal odporca spláca úver mesačne vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca a navrhovateľ mal túto úhradu použiť na dohodnuté náklady spojené s úverom, a to úrokov, poplatkov a príslušnej časti istiny. Takisto podľa bodu III.-3.-5. je navrhovateľ oprávnený účtovať klientovi úrok podľa platnej úrokovej sadzby navrhovateľa, a to každý deň podľa výšky zostatku na úverovom účte klienta. V prípade omeškania podľa bodu IV-3. VÚP bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 8% každej splátky a náhradu nákladov spojených s vymáhaním. Podľa čl. III.-5.-2. je navrhovateľ oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy za dohodnutých podmienok. Odporca čerpal peňažné prostriedky za obdobie od 24.07.2002 do 23.03.2007 celkovo vo výške 4.838,62 eur, suma financovaná predajcovi bola vo výške 822,82 eur. Za obdobie od 09.08.2002 do 01.04.2009 uhradil odporca celkom čiastku 6.817,87 eur. Žalobca sa domáha plnenia zo zmluvy podľa bodu III.-3.-1.VÚP je dlžník, teda odporca, úver riadne a včas splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5% poskytnutého úverového rámca. Navrhovateľ, teda veriteľ, použije splátku na úhradu dohodnutých nákladov, a to úrokov, poplatkov a až potom príslušnej časti úverovej istiny. Skutočnosť, že odporca čerpal úver a tento splácal, nebola sporná, ale spornou sa stala výška úverového rámca a tiež dohodnuté sankcie pre prípad porušenia zmluvy. Prvostupňový súd poukázal, že pokiaľ by vyhovel žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty a neprimeraných úrokov z omeškania, nielenže by poručil zákon, princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, vyplýva to z čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka. Potom poukázal prvostupňový súd na ust. § 53 ods. 1, 4 písm. k) a ods. 5 O.z. a § 53b ods. 1, § 53c O.z. s tým, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Platí to aj pre zmluvnú pokutu, úroky, ktoré žalobca žiada od spotrebiteľov plniť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do zaplatenia celej pohľadávky. Zmluvná pokuta má však aj iný, a to nežiaduci rozmer. Táto neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Výška dohodnutých úrokov, sankcia za omeškanie a zmluvná pokuta neprimerane prevyšujú výšku poskytnutého úveru. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 20.000,- Sk, neskôr navýšený na čerpanie prostriedkov vo výške 4.838,62 eur, v prospech navrhovateľa uhradil 6.817,87 eur. Súd prihliadal na ostatné zmluvné podmienky, na povahu služby, okolnosti zmluvy. V rozpore so zákonmi je postup navrhovateľa, keď z uhrádzaných splátok pokrýval najskôr náklady, úroky a potom časť istiny. Tým došlo k navýšeniu úveru podľa jeho výpočtov vzhľadom na úhrady neprimeraných úrokov a zmluvnej pokuty. V podstate nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná čiastka, ktorá nemala byť uhradená. Vyčíslenie nároku nie je zrejmé a zrozumiteľné. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Do pozornosti dal súd Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, keď odôvodňoval, že obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Poukázal aj na rozhodnutia - rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero C-240/98 i spojené prípady C-240/98 až C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke a cieľ čl. 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby spotrebiteľ sám bol povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, ale aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, úrokov, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty a úrokov by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná a predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Súd preto návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na to, že prvostupňový súd v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj mal za to, že vec je nesprávne právne posúdená. Žalobca sa domáhal voči žalovanému k zaplateniu 1.413,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia a súčasne žiadal náhradu trov konania. Domáhal sa nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty z 22.07.2002. Na základe tejto zmluvy vydal žalobca žalovanému úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk. Žalovaný vyčerpal z úverového rámca od 24.07.2002 do 23.03.2007 sumu v celkovej výške 5.661,44 eur tak, že sumu 822,82 eur čerpal platbami na vybraných obchodných miestach, sumu 4.838,62 eur čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov podľa predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a sumu 133,85 eur predstavujú poplatky za výbery v hotovosti z bankomatov, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súvislosti s bodom III.-3.-8. VÚP. Žalovaný poskytovaný úver riadne a včas nesplácal. Žalovaný uhradil žalobcovi na splátkach úveru len časť dlžnej sumy vo výške 6.817,87 eur podľa predloženého potvrdenia o prijatých splátkach, ktorú sumu použil v súlade s čl. III.-3.-1. VÚP na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úroku poistného a splátku príslušnej časti úverovej istiny. V dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok zo strany žalovaného žalobca odstúpil od zmluvy čiastočne, a to 24.11.2009. Odstúpenie bolo doručené 26.11.2009 a dňa 31.12.2009 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Dlh k 18.11.2009 bol v celkovej výške 1.413,86 eur, ktorá suma pozostáva z dlžných mesačných splátok úveru 364 eur, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 995,03 eur a z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 53,83 eur. Žalobcom udávaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa domáhal žalobca aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný poskytnutý úver uhradil v celom rozsahu a že pokiaľ by sa vyhovelo žalobe v časti zmluvných pokút a neprimeraných úrokov z omeškania, nielenže by poručil zákon a princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v EÚ. Ďalej súd uvádzal, že za podmienok, za akých sa dohaduje zmluvná pokuta v štandardizovaných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa, keďže výška dohodnutých úrokov, sankcia za omeškanie a zmluvná pokuta neprimerane prevyšujú výšku poskytnutého úveru. Ďalej dospel k záveru, že v rozpore so zákonom je aj postup žalobcu, keď z uhrádzaných splátok pokrýval najskôr náklady, úroky a potom časť istiny. Súd z prepočtov žalobcu nemal za preukázané z čoho pozostávala čiastka, ktorá nebola uhradená a vyčíslenie nároku nebolo zrejmé a zrozumiteľné. Na záver z neplatenej zmluvnej pokuty súd poukázal na to, že nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, keďže bolo preukázané, že žalovaný pohľadávku, ktorá nebola v rozpore so zákonom uhradil. Odvolateľ však s takýmto názorom súdu prvého stupňa a s posúdením veci nesúhlasí. Poukázal, že podľa bodu III.-2.-6. VÚP Cetelem je oprávnený zmeniť maximálny úverový rámec na základe opätovného vyhodnotenia klienta. Podľa bodu III.-3.-1. VÚP časť B) úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške min. 5% z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Na základe týchto skutočností bol žalovanému zvýšený úverový rámec na 829,80 eur, čo je 25.000 eur, kedy výška mesačnej splátky predstavovala sumu 41,49 eur a následne 40.000,- Sk/1.327,76 eur s mesačnou splátkou vo výške 66,39 eur. Pri prechode na euro výška úverového rámca bola pri zohľadnení anulácie omeškaných splátok vo výške 46,47 eur a 44 eur zo dňa 31.03.2009 znížená na 1.040 eur, čomu zodpovedá predpis mesačnej splátky vo výške 52 eur na výpise z úverového účtu od 10.04.2009. Žalovaný s takto zvýšeného úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5.795,29 eur. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že oprávnenie žalobcu v čl. V.-3. VÚP požadovať od klienta žalovaného - v prípade porušenia jeho povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania, poplatok za vstup do vymáhania, resp. poplatok za čerpanie v hotovosti, súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 O.z. považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 O.z. v znení účinnom do 31.12.2007 neplatná ako celok. Podľa názoru žalobcu to nebola výška neprimeraná a žalovaný mal možnosť sa s nimi oboznámiť priamo v úverovej zmluve vo VÚP sadzobníka poplatkov, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Žalobca namietal neurčitý a nezrozumiteľný výrok súdu, ktorým určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v čl. III.-3.1. časť B), bod 4.-3. v Zmluve o poskytnutí z 22.07.2002 sú neprijateľné a neplatné, keď čl. III.-3.1 žiadnu časť B) neobsahuje, rovnako tak prvá veta čl. III.-3.-1. úverovej zmluvy upravuje len výšku a platnosť mesačnej splátky úveru, pričom nie je zrejmé, prečo by tieto podmienky mali byť neprijateľné. Z výroku určujúceho neprijateľnosť podmienky nie je zrejmé, ktoré konkrétne podmienky upravené v jednotlivých článkoch úverovej zmluvy, ktorými sa súd pri rozhodovaní zaoberal by mali byť neprijateľné, čo žalobcovi znemožňuje preskúmanie rozhodnutia v tejto časti. K pripomienke, že žalobca nebol oprávnený zarátať uhradené splátky najprv na poplatky, úroky až potom na istinu, poukázal v odvolaní na ust. § 330 ods. 1 Obch. zák. pri plnení peňažného záväzku, keď sa započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Spôsob započítania čiastočných úhrad bol zmluvnými stranami dohodnutý v bode III.-3.-1. VÚP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Ak súd udáva, že vyčíslenie nárokov nie je zrejmé a zrozumiteľné, žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku, jasne a zrozumiteľne vyčíslil uplatnený nárok, či už v návrhu na začatie konania alebo v písomnom vyjadrení k výzve k stanovisku odporcu. Súčasne s uvedenými podaniami z 28.10.2010 a 30.03.2011 riadne označil a doložil do spisu všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnil si tak povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca je tiež toho názoru, že v danom prípade nemožno priamo aplikovať smernicu Rady 93/13/EHS, keďže smernice sú záväzné pre členské štáty a nemôžu priamo zakladať práva a povinnosti medzi fyzickými a právnickými osobami, resp. inými subjektmi členského štátu, a že prvostupňový súd je pri rozhodovaní viazaný právom de lege leta a nie právom de lege ferenda. Preto navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok ako zákonný, vecne správny a napĺňajúci európske právo na ochranu spotrebiteľa potvrdil. Podstatu správneho právneho posúdenia súdu predstavuje posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá navrhovateľovi umožňovala započítanie poukazovaných platieb podľa priority, ktorú si sám určil. Zmluvná podmienka, ktorú súd správne posúdil ako neprijateľnú a od počiatku neplatnú (§ 53 ods. 5 O.z.) je zároveň aj o nerešpektovaní vôle spotrebiteľa pri čiastočnom plnení dlhu - táto okolnosť potvrdzuje správnosť posúdenia zmluvnej podmienky ako hrubo nemorálnej a neprijateľnej podľa § 53 ods. 1 O.z. V prílohe priložil rozhodnutie KS v Prešove č. k. 6Co/39/2011, v ktorom ide o obdobný prípad - dokonca v posúdení neprijateľných zmluvných podmienkach rovnaký ako ten môj. Žiadal, aby sa odvolací súd v rámci právnej istoty a s ohľadom na § 53a O.z., najmä ak bude zvažovať vyhovieť odvolaniu, plnohodnotne vysporiadal s cit. rozhodnutím KS v Prešove a všetkými argumentmi. Do pozornosti preto dáva aj nález Ústavného súdu SR III. ÚS 192/06 z 03. novembra 2006. Poukazuje aj na nedobromyseľné konanie a nerešpektovanie autority súdnej moci zo strany žalobcu, ktorý sa snaží cestou advokáta obhajovať nemorálne zmluvné podmienky, o ktorých už rozhodol v cit. rozhodnutí KS v Prešove, totiž rozhodnutie 6Co/39/2011 sa týka práve žalobcu, nebankovej spoločnosti CETELEM, a aj tu okresný súd jeho žalobu zamietol. Okresný súd správne posúdil aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých sa navrhovateľ domáhal plnenia. Ako už judikoval KS v Prešove zmluvná pokuta 8% z každej splátky je neprijateľná sankcia podľa § 53 ods. 4 písm. k) O.z. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou - neprijateľnou sankciou je aj prenášanie bremena nákladov dokonca začatia vymáhania na spotrebiteľa - nič nebráni navrhovateľovi, aby si čestne uplatnil skutočne vynaložené účelne náklady, ale iba pri oprávnenom vymáhaní - právnu ochranu nemožno preto priznať ani z dôvodu, že voči nemu sa začalo neoprávnené vymáhanie - dlh po práve v skutočnosti neexistoval. Správne je aj posúdenie súdu, keď uviedol, že vyčíslenie nároku nie je zrejmé. Správnosť posúdenia súdu potvrdzujú aj ďalšie dva rozsudky, a to rozhodnutie OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. júna 2010 č. k. 10C/20/2010-83 a rozhodnutie KS v Trenčíne z 09. novembra 2010 č. k. 17Co/313/2010-99. K námietke aplikácie smernice 93/13/EHS uviedol, že súd správne vyložil a aplikoval eurokonformne vnútroštátne právo, a preto správne aplikoval aj smernicu. Povinnosť eurokonformného výkladu a aplikácie vnútroštátneho práva je naplnením zásady lojality členského štátu k EÚ, naplnením čl. 38 Charty základných práv EÚ a aj judikatúry Súdneho dvora EÚ - najmä záverov rozhodnutia MARLEASING. K preskúmateľnosti výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že súd naplnil správne ust. § 153 ods. 4 O.s.p. k preskúmateľnosti zrozumiteľnosti. Podľa výroku súd za neprijateľné určil zmluvné podmienky dohodnuté v čl. III. - 3.1 všeobecných obchodných podmienok žalobcu (prvá časť enunciátu) a časť B, bod 4.-3. V zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 22.07.2002 (druhá časť enunciátu). Sám právny zástupca žalobcu sa na citované podmienky v texte odvoláva a pokúša sa ich obhájiť - teda týmto aj potvrdzuje, že výroku rozumie. Považuje rozhodnutie OS Trnava za správne, zákonné, napĺňajúce komunitárne právo a žiada, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok ako zákonný, vecne správny a napĺňajúci európske právo na ochranu spotrebiteľa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prihliadnuc na to, že v konaní sa prvostupňový súd dopustil vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), na ktorú musel prihliadnuť, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. V konaní je nepochybne zistené, že žalovaný poskytovaný úver včas nesplácal a uhradil žalobcovi na splátkach úveru len časť dlžnej sumy vo výške 6.817,87 eur( potvrdenie o prijatých splátkach). V dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok zo strany žalovaného žalobca odstúpil od zmluvy čiastočne dňa 24.11.2009. Odstúpenie bolo doručené 26.11.2009 a dňa 31.12.2009 odstúpenie nadobudlo účinnosť. Dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu v celkovej výške 1.413,86 eur. Dlh by mal podľa vyjadrenie žalobcu pozostávať z dlžných mesačných splátok úveru 364 eur, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 995,03 eur a z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 53,83 eur. Žalobcom udávaná výška dlžnej sumy by mala plne korešpondovať so zostatkom na úverom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa domáhal žalobca aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že žalovaný poskytnutý úver uhradil v celom rozsahu a že pokiaľ by sa vyhovelo žalobe v časti zmluvných pokút a neprimeraných úrokov z omeškania, nielenže by porušil zákon a princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v EÚ. Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Prvostupňový súd, keďže zamietal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že ustanovenia o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a nepriznať takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi, len v tejto časti návrh zamietať. Mal zistil, ako tvrdí žalobca, že časť dlhu nebola splatená žalovaným, pretože v dôsledku toho, že sa nesplácal včas a riadne žalobca od zmluvy odstúpil . Povinnosťou súdu bolo teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku v tejto časti, výslovne uviesť zmluvnú podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. Prvostupňový súd určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v článku III. - 3.1. časť B, bod 4.-3. v Zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 22.07.2002 sú neprijateľné a neplatné. Rozhodol, že odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania. Neurčitý a nezrozumiteľný výrok súdu, ktorým určil, že zmluvné podmienky dohodnuté v čl. III.-3.1. časť B), bod 4.-3. v Zmluve o poskytnutí z 22.07.2002 sú neprijateľné a neplatné, keď čl. III.-3.1 žiadnu časť B) neobsahuje, rovnako tak prvá veta čl. III.-3.-1. úverovej zmluvy upravuje len výšku a platnosť mesačnej splátky úveru, pričom nie je zrejmé, prečo by tieto podmienky mali byť neprijateľné. Z výroku určujúceho neprijateľnosť podmienky nie je zrejmé, ktoré konkrétne podmienky upravené v jednotlivých článkoch úverovej zmluvy, ktorými sa súd pri rozhodovaní zaoberal by mali byť neprijateľné, čo žalobcovi znemožňuje preskúmanie rozhodnutia v tejto časti. Navyše nielen odkaz na článok pri určení, že zmluvné podmienky sú neprijateľné sa uvádza vo výroku. Takto je znovu rozhodnutie súdu Prvého stupňa nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Treba odcitovať celý článok vo výroku a v tejto časti potom návrh zamietnuť. Prečo súd Prvého stupňa zamietol návrh ako celok, nie je z rozhodnutia zrejmé, preto postráda dôvody, tým je nepreskúmateľné. Týmto postupom odňal súd prvého stupňa účastníkovi možnosť konať pred súdom Rozhodnutie súdu Prvého stupňa bolo preto zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť, či žalovaná suma predstavuje dlh žalovaného (z dlžných mesačných splátok úveru 364 eur, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 995,03 eur a z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie vo výške 53,83 eur) Pretože dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok zo strany žalovaného žalobca odstúpil od zmluvy čiastočne dňa 24.11.2009. Odstúpenie bolo doručené 26.11.2009 a dňa 31.12.2009 odstúpenie nadobudlo účinnosť. Dlh žalovaného sa mal sťať stal splatným v celom rozsahu v celkovej výške 1.413,86 eur. Žalobcom udávaná výška dlžnej sumy porovnať s listinným dôkazom : so zostatkom na úverom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. V časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.359,03 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, zistiť, či podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach treba určiť za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a nepriznať plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky. Pričom súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (a to doslovne, citáciou z príslušného článku). V tomto prípade zamieta návrh len v tejto časti a z tohto dôvodu. S poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasom 3:0 Poučenie: Proti tomuto uznesenie nie je možné podať odvolanie.