Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011629 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111011629.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obžalovanému U. A., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.c/, s poukazom na § 138 písm.a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 18.05.2012 sp. zn. 5T/66/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.09.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 21.02.2011 približne v čase o 00.15 hod. v W. na ulici N. č. XX/XXX vošiel do herne U. odetý do čierneho odevu s kapucňou na hlave a čiastočne prekrytou tvárou so zbraňou doposiaľ nezistenej značky čiernej farby o dĺžke asi 10 cm, ktorú držal v ruke, pristúpil k čašníčke J. R., na túto namieril zbraň, túto jej následne oprel o ľavý bok a povedal jej „Daj mi peniaze, rýchlo, rýchlo!“, J. R. zo strachu o svoj život a zdravie vydala z peňaženky položenej na barovom pulte hotovosť v bankovkách v celkovej výške 100 Eur, ktoré obvinený zobral a z miesta ušiel, čím J. R. nespôsobil ujmu na zdraví a vlastníkovi herne W. S. spôsobil škodu vo výške 100 Eur. Za to mu bol uložený trest podľa § 188 ods.2 Trestného zákona s použitím § 37 písm.m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 9 (rokov) rokov 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že z dôkazov, ktorými súd I. stupňa odôvodňuje vinu obžalovaného, vyplývajú tak závažné rozpory, ktoré neumožňujú v žiadnom prípade uznať vinu obžalovaného. Poukázal najmä na výpoveď poškodenej J. R., ktorá vo svojej výpovedi v prípravnom konaní (č.l.61) tvrdí, že po vykonaní skutku asi za 10 minút prišiel obžalovaný opäť do herne aj s U. E. a G. S., tento časový údaj poškodená neskôr mení, pričom jej tento údaj nesedí ani s vlastným tvrdením, že zavolala bezpečnostnú službu až po 10 - 15 minútach po skutku. Poškodená rozdielne popisuje aj ďalšie okolnosti významné pre posúdenie jej vierohodnosti, najmä odchod páchateľa z baru, o ktorom sa na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2012 vyjadruje, že nevidela, kam z baru po skutku obžalovaný išiel, aby v tej istej výpovedi neskôr tvrdila, že odišiel smerom doprava, pričom v prípravnom konaní (č.l. 61) tvrdila, že odišiel smerom doľava k hale D.. Takéto rozpory vo výpovedi poškodenej nemožno ospravedlniť tým, že bola vystresovaná a rozrušená, a ak áno, prečo sa potom takýto istý postup nevzťahuje aj na jej tvrdenie, že spoznala ako páchateľa skutku obžalovaného. Veď ak bola naozaj až tak rozrušená v čase spáchania skutku, že si niektoré udalosti nepamätá alebo nevie ako sa odohrali, mohla si veľmi ľahko páchateľa s obžalovaným pomýliť na základe nejakej možnej podobnosti obžalovaného s páchateľom. Výpoveď poškodenej nesúhlasí ani s výpoveďou svedka J. M., ktorý uvádza časový údaj medzi skutkom a príchodom obžalovaného na A. odhadom 5 až 10 minút je už podľa neho veľa (č.l.93 zhodne aj na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2012). Tento svedok sa vyjadril, že podľa neho prišiel obžalovaný k baru súčasne s SBS. Svedok tiež uviedol, že sa pozeral po páchateľovi aj keď vyšiel z baru, nevidel však nikoho, s kým by sa pred barom stretol (obžalovaný sa pred barom stretol so svedkom G. S.). Údaj 5 až 10 minút medzi skutkom a príchodom obžalovaného k baru potvrdzuje svedkyňa N. U. (č.l.97 a 105), pričom na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila, že poškodená volala políciu resp. SBS hneď, určite nesedela 10 minút. Aj svedkyňa Y. X. vo svojej výpovedi (č.l.127) potvrdzuje čas 5 až 10 minút, a to dokonca ako čas od okamihu kedy išiel obžalovaný na WC po okamih, kedy prišla polícia, čo tiež vylučuje časové údaje uvádzané poškodenou. Z uvedeného teda vyplýva, že poškodená volala SBS a políciu ihneď po skutku a SBS tam prišla do 5 minút, čo je potvrdené aj vyjadrením operačného strediska SBS, ktoré sa nachádza v spise. Čiže tie isté výpovede svedkov, o ktorých súd I. stupňa hovorí, že jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku, v skutočnosti vylučujú ako páchateľa skutku obžalovaného, ktorý sa v časovom intervale do 5 až 10 minút nemohol ísť prezliecť a vrátiť sa na miesto spáchania skutku. Poukázal na previerku výpovede svedka G. S., ktorá je robená bez skutočného zohľadnenia jeho výpovede v smere, že nezohľadňuje prezliekanie sa obžalovaného, nezohľadňuje, že boli podľa svedka v byte a zdržali sa v ňom 15 až 20 minút atď., je zameraná len na zistenie, či sa z miesta činu do miesta bydliska obžalovaného a späť, dá dostať v určitom časovom intervale, ale skutočnosti uvádzané výpoveďou, ktorú má preveriť, nerešpektuje a selektívne vyberá z výpovede len skutočnosti zapadajúce do vopred zvolenej skutkovej verzie a súd I. stupňa takúto nezákonnosť a selekciu skutočností z výpovede svedka napriek námietkam obhajoby akceptoval. Svedok G. S. vo svojej výpovedi dňa 10.06.2011 č.l. 114 uviedol, že obžalovaný vychádzal z herne U. normálnou chôdzou a že zakričal smerom do herne pozdrav. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2012 svedok potvrdil, že obžalovaný nemal pri vychádzaní z herne U. na tvári ani šál ani šatku, nevidel u neho ani zbraň a počas vzájomnej konverzácie si nevšimol, že by niekto z baru prišiel ku dverám. V tomto smere treba zdôrazniť, že svedok G. S. alternatívu z ktorej vychádza obžaloba, celkom vylúčil, pretože uviedol, že v byte obžalovaného sa zdržali asi 15 až 20 minút (čo potvrdzuje aj svedkyňa U. E.), teda nemohli by sa stihnúť vrátiť na miesto činu v časových intervaloch uvedených v rozsudku. Na č.l.222 sa nachádza výpis, podľa ktorého sa obžalovaný o 23.37 hod. nachádzal v W. na O. ulici pri D. D. o 00.09.43 sa nachádzal už na F. (hovor trval 74 sekúnd t.j. do 00.10.58, čo znamená, že skončil 4 minúty pred skutkom), rovnako ako v čase o 00.23 hod. Taktiež v čase 23.59.32 prijímal mailovú správu na svoj telefón Na F., rovnako ako o 23.59.34 a o 23.59.50. Do týchto časových relácii a miest pohybu obžalovaného nie je možné vtesnať alternatívu priebehu skutku podľa rozsudku, nie je možné reálne stihnúť všetko čo mal obžalovaný podľa rozsudku urobiť medzi jednotlivými hovormi, nemohol byť o 00.15 na mieste činu, výpisy z hovorov z jeho telefónu to vylučujú. Vina obžalovaného v danom prípade teda v žiadnom smere nebola preukázaná. Ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Trnave pričom poukázal na to, že s uvedenými, právnou praxou dlhodobo rešpektovanými právnymi zásadami, sa I. stupňový súd nielenže neriadil, ale svoje závery v rozpore s týmito právnymi zásadami a východiskami prispôsobil svojmu vopred zvolenému záveru o vine obžalovaného a rozsudok odôvodnil domnienkami a vlastnými hypotézami bez toho, aby mali základ v procesne vykonanom dokazovaní. Podľa § 317 ods. l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. l. Súd I. stupňa dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného. Krajský súd dôkazy vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní postupne zhodnotí z hľadiska vyjadrenia svedkyne J. R. a časových následností. Svedkyňa J. R. pracovala v kaviarni a v herni u U. na ulici N. kritického dňa t.j. dňa 20.02.2011 od 14.00 hod. Časové údaje, ktoré vo svojej výpovedi či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní uvádzala, boli len približné. Jednoznačne však potvrdila, že obžalovaného ako páchateľa opoznala. Uviedla, že asi o 24.00 hod. dňa 20.02.011 prišiel do baru muž, ktorého z videnia pozná, tento chodí do baru cez víkendy a hlavne v nedeľu. Chodí sem hrávať najmä automaty. Pozná ho z videnia ale iba z baru a po mene sa jej raz predstavil, že sa volá U. A., keď jej hovoril, že aby mu na facebook poslala žiadosť o priateľstvo. Aj mu túto žiadosť poslala, čo bolo v novembri v roku 2010, vtedy sa jej zdal v pohode. Je vo veku asi 30 rokov, nevie kde býva. Kritického dňa mal na sebe oblečené šuštiakové čierne nohavice, čiernu mikinu a čierne tenisky. Keď prišiel, tak išiel dole do herne po schodoch, tam sa zdržal iba krátko, vyšiel hore povedal jej, že im dole smrdí, išiel na WC, ako z neho vyšiel, išiel preč. Dohromady sa zdržal asi 5 minút nič viac. Nič si neobjednal, nič neplatil a pochybuje, že by hral na automaty. Nebol opitý, vie o ňom, že droguje ale bližšie nevie aké drogy berie. Vtedy, keď tam bol, tak tam sedeli traja hostia, jedna slečna vzadu, je vysokoškoláčka, tá chodí do baru často, oproti vchodu sedeli dvaja a to muž a žena vo veku asi 23 rokov ale ich mená nepozná, títo dvaja do baru nechodia. Potom, bolo to asi o 24.15 hod. dňa 21.02.2011 (správne má byť 00.15 hod. dňa 21.02.2011), prišiel do baru obžalovaný opäť, resp. uviedla, takisto oblečený muž ako U. A., mal na sebe čierne šuštiakové nohavice, čiernu mikinu, čierne tenisky, iba s tým rozdielom, že mal na hlave kapucňu tak, že mu vôbec nebolo vidieť do tváre, lebo na tvári mal na sebe šál alebo šatku čiernej farby a videla mu len krk a bradu. Keď vošiel, sedela pri chladiacich boxoch v pravom rohu miestnosti na žltom kresle pred barom a na kolenách mala notebook. Hneď zamieril k nej, pričom si všimla, že má v ruke zbraň. Keď prišiel k nej hneď povedal „daj peniaze“, preto položila notebook na sedačku, postavila sa, išla k baru, pričom stále na ňu mieril. Išla prvá pred ním a on ako išiel za ňou tak sa jej zbraňou dotýkal a vtedy opäť povedal „daj peniaze rýchlo, rýchlo“. Z baru vzala služobnú peňaženku, ktorá bola položená pri pokladnici, otvorila ju a vytiahla z nej 1 ks 50 eurobankovky, 2 ks 20 eurobankovky a 1 ks 10 eurobankovku. Dala mu všetko čo v tej peňaženke mala. Tieto mu podala, pričom stále na ňu mieril pištoľou. Podala mu peniaze a on bez slov odišiel von z herne. Keď odišiel zamkla a zavolala pracovníkov SBS a potom policajtov. Uviedla, že pred zavolaním SBS niekoľko minút sedela. Uviedla tiež, že W. S., ktorému podnik herňa a kaviareň u U. patrí, povedala kto bol páchateľom. Ďalej uviedla, že po prepade asi 10 minút, t.j. v čase keď už na mieste bola polícia, prišiel obžalovaný k baru opäť a to aj so svojou frajerkou U. E.. Je potrebné uviesť, že ani ďalší, vo veci vypočutí svedkovia sa presne k časovým údajom nevyjadrili. Sám obžalovaný uviedol, že v kritickom čase t.j. 20.02.011 asi o 22.45 sa zdržiaval doma na adrese T. č. XX, spolu so svojou priateľkou U. E.. Keď si zapli spolu s priateľkou počítače zistil, že si zabudol v aute USB kľúč. Preto išiel pred dom do auta. Keď bol pri aute, tak okolo prechádzal svojim autom H. F., ktorého pozná prostredníctvom svojej priateľky U.. Zapálil si cigaretu a odviezol sa na aute H. F. k internátu I. O. a J. v W. a ktorý je v blízkosti herne U.. V podstate stačí prejsť cez cestu. Potom, čo vystúpil z F. auta tak ešte chodil okolo budovy firmy Y. a potom išiel cez blízky prechod pre chodcov cez ulicu s tým, že sa rozhodol, že sa ide pozrieť do tej herne U.. Keď vošiel do herne mohla byť približne polnoc. V Herni išiel najprv dolu do suterénu pozrieť, či tam niekto je, ale hlavný dôvod, prečo išiel do predmetnej herne bol ten, že chcel ísť na WC. Keďže v herni nikoho nestretol a odchádzal už aj z WC tak čašníčke povedal o nevhodnom vypisovaní na facebooku, čo mala čašníčka rozprávať jeho známemu. Na to odišiel z herne von a keď stál vonku pred herňou, chcel si zapáliť cigaretu, stretol tam vonku W. S.. Tohto zavolal k nemu domov. Preto spoločne išli cez prechod pre chodcov na druhú stranu cesty a pomalou chôdzou pokračovali ďalej. Na druhej strane cesty je nejaký nový bar, chcel sa tam pozrieť, dvere však boli zamknuté. Potom išli ďalej s W.. Išli ležérnym krokom až prišli k vchodu činžiaka č. XX, vchod odomkol, vošli do výťahu a výťahom sa vyviezli k bytu. V byte sa zdržali asi 20 až 30 minút, keď jeho priateľka U. chcela ísť do herne U., preto sa všetci obliekli a odišli do herne. Do herne však už odišli motorovým vozidlom, ktoré riadil svedok W. S.. Pri herni chceli vystúpiť z auta, ale zrazu zbadal, že prichádza zásahové vozidlo SBS-ky. To vozidlo zaparkovalo hneď vedľa z nich. Z vozidla vystúpili hneď dvaja SBS-ári a išli dovnútra. Chcel ísť tiež do herne, avšak ho tam nechceli pustiť. Medzitým prišli príslušníci polície na čo povedal čašníčke J. aby im povedala, že oni to neboli. Čašníčka na to odpovedala, ty si mal predtým šuštiaky. Nadväzne krajský súd poukazuje na výpoveď svedka H. F., z ktorej vyplýva, že svedok dňa 20.02.2011 asi o 23.15 hod. prechádzal v W. po T. ulici, pretože sa vracal z W., keď náhodne stretol obžalovaného, ktorého poznal po prezývkou „E.“. Stretol ho pred jeho činžiakom, v ktorom býva. Vie, kde býva, pretože už bol u neho na návšteve. Preto keď ho videl pred činžiakom, zastavil pri ňom. Obžalovaný sa ho spýtal, či si nemôže v jeho aute zapáliť cigaretu, čo mu svedok dovolil. Sadol si preto k nemu do auta, zapálil si cigaretu na čo sa svedok spýtal obžalovaného, čo vlastne vonku v tejto dobe robí. Obžalovaný odpovedal, že si bol dolu v aute zobrať nejaké materiály a mal skutočne so sebou nejaké brožúry (ktoré si neskôr aj u neho v aute zabudol). Chvíľu sa rozprávali takto v aute a obžalovaný ho požiadal, či by ho nezaviezol k C.-e, ktorá je však blízko jeho činžiaku. Jemu to pripadalo smiešne, lebo to bol iba malý kúsok. Obžalovaný mu však odpovedal, že sa chce prejsť naspäť. On ho tam vysadil a išiel domov. Domov prišiel asi o 23.35 hod. S obžalovaným bol maximálne 20 minút. Následne bol obžalovaný v čase o 23.36.34 do 23.37.20 hod. lokalizovaný podľa telefónu na O. ulici (sídlisko D.). Do herne prišiel podľa svojej výpovede a výpovede svedkyne J. R. okolo polnoci. Z hľadiska nadväznosti ďalších časových údajov je potrebné uviesť, že prípad bol hlásený o 00.29.32 hod. (č.l. 249). V danom prípade ide o jediný hodnoverný a presný časový údaj. Ak bol obžalovaný lokalizovaný prostredníctvom telefónu dňa 21.02. o 00.23.37 na sídlisku F. - treba podotknúť, že sídlisko F. je v blízkosti jeho bydliska, nakoľko ulica T. je v podstate okrajom tohto sídliska, zrejme bol v blízkosti svojho bydliska, prípadne doma. So svedkom G. S. mohol totiž prejsť od herne U. do svojho bytu. Ak skutok bol vykonaný dňa 21.02. o 00.15 hod., reálne sa obžalovaný mohol dostať a byť o 00.23.37 hod. v blízkosti svojho bydliska. Takisto sa reálne mohol vrátiť k herni U. už v čase, keď na mieste boli príslušníci SBS a príslušníci polície. S prihliadnutím na ďalší časový údaj, kedy bol opäť obžalovaný lokalizovaný prostredníctvom telefónu a to dňa 21.02. o 00.58.53 na ulici O., je možné konštatovať, že obžalovaný si účelovo vytváral alibi. Miesta, kde sa mal obžalovaný zdržiavať t.j. C. - I. O. a J., herňa U., ku ktorej prešiel len cez cestu od I. O. a J., ďalej sídlisko D., O. ulica a následne sídlisko F. a T. ulica sú lokalizované vo štvorci okolo križovatky, pričom reálne je možné prejsť z jedného miesta na druhé prípadne krížom na jednotlivé miesta pešo za pár minút t.j. od jednej minúty do sedem minút a motorovým vozidlom približne od jednej do dvoch minút. Nie je pritom však vylúčená ani skutočnosť, že telefón mal k dispozícii niekto iný. Z pohľadu časových údajov, jednak presne udávaných a jednak približne udávaných svedkami a samotným obžalovaným, je pohyb obžalovaného v priestore C. - herňa - O. - F., T. reálne možný. V tejto súvislosti aj krajský súd považuje výpoveď svedkyne J. R. za hodnovernú. Svedkyňa totiž jednoznačne obžalovaného opoznala ako páchateľa predmetnej lúpeže. Opoznanie obžalovaného svedkyňou je nevyvrátiteľné, žiadny dôkaz nenasvedčuje tomu, že by sa svedkyňa mohla mýliť. Krajský súd preto vinu obžalovaného považuje za preukázanú a keďže nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.