Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205644 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111205644.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: Y. C., bytom R. X, F., zast. AK Neuschlová s.r.o., advokátka Mgr. Zuzana Neuschlová, so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, a otca: G. H., bytom A. X, F., zast. advokátom Mgr. Miroslav Michalička, so sídlom Vajslova 11, Trnava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky čo do výživného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 8.3.2012, č. k. 12P/7/2011-277, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné otca voči maloletej F. s účinnosťou od 11.3.2011 zo sumy 82,98,- eur na sumu 232,50,- eur mesačne a s účinnosťou od 1.3.2012 na sumu 250,- eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 14 Nc/490/01-27 v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej F.. Zročné výživné za obdobie od 11.3.2011 do 8.3.2012 vo výške 843,63,- eur, povolil prvostupňový súd otcovi splácať v troch mesačných splátkach vo výške 281,21,- eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. 1, § 62 ods. 2 - 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov a to v súvislosti s výchovou a výživou, pričom príjem oboch rodičov sa zvýšil. Nebolo v konaní preukázané, že by v súvislosti s maloletou boli potrebné zvýšené výdavky, ani že by sa maloletá venovala aktívne športu, alebo navštevovala pravidelne krúžky, s čím by boli spojené zvýšené výdavky na jej výchovu. I keď príjem otca ako zamestnanca bol v roku 2011 vo výške 304,- eur mesačne, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej na sumu 232,50,- eur od podania návrhu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že otec maloletej takouto sumou prispieval v roku 2010 až do februára 2011, keď aj v tomto období mal približne rovnaký čistý priemerný mesačný príjem zo závislej činnosti ako v období od podania návrhu matky a na jeho strane nebola v konaní preukázaná žiadna zmena pomerov za roky 2010 a 2011, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného zo sumy 232,50,- eur na sumu 165,96,- eur mesačne od podania návrhu do februára 2012. Súd zvýšil výživné otca voči maloletej s účinnosťou od 1.3.2012 zo sumy 232,50,- eur na 250,- eur, nakoľko u matky došlo k ďalšej zmene pomerov tým, že dňa XX.X.XXXX sa jej narodili dvojičky, čím jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Prvostupňový súd nerozhodol v zmysle návrhu matky, aby časť výživného bola učená na tvorbu úspor, nakoľko dospel k záveru, že vzhľadom na výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej by nebolo v záujme maloletej, aby z tejto sumy bola časť peňažných prostriedkov poukazovaná mesačne na osobitný účet maloletej, nakoľko pri takejto výške je predpoklad, že bude spotrebované mesačne na výdavky v súvislosti s výchovou a výživou maloletej. Prvostupňový súd zvýšil výživné otca voči maloletej od 11.3.2011, čím vzniklo otcovi maloletej zročné výživné za obdobie od 11.3.2011 do 8.3.2012 spolu vo výške 843,63,- eur, ktoré súd povolil splácať otcovi tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým sa domáhala aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletú F. zo sumy 82,98,- eur mesačne na sumu 700,- eur mesačne, počnúc od 11.3.2011, z čoho na bežné výživné k rukám matky bude posielaná suma 500,- eur a suma 200,- eur mesačne bude posielaná na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej F., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné povolí súd za obdobie 11.3.2011 do dňa vyhlásenia rozhodnutia splácať otcovi v mesačných splátkach vo výške 250,- eur pod hrozbou straty výhody splátok. Dlžné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 11.3.2011 do dňa vyhlásenia rozhodnutia je otec povinný vložiť na účet maloletej F. najneskôr do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle odvolania matky a zvýšil výživné na maloletú v zmysle vykonaného dokazovania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. K námietkam matky, uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd obdobne ako prvostupňový, považoval za potrebné zvýšiť výživné v dvoch etapách a to, jednak od podania návrhu matky, t.j. od 11.3.2011 a jednak od narodenia dvojičiek matke, t.j. od X.X.XXXX. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadom zistenia schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Pokiaľ ide o otca, prvostupňový súd vychádzal aj z účtovných dokladov otca, boli predložené peňažné denníky otca ohľadom jeho hospodárenia ako podnikateľa. Nebolo úlohou prvostupňového súdu skúmať daňové priznania otca spred roka 2009, rovnako tiež jeho podnikanie spred roka 2004 ako samostatne zárobkovo činnej osoby, keď návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dňa 11.3.2011. Dokazovaním bolo zistené, že otec vlastní obchodný priestor a priľahlé pozemky, na ktorých je vykonávaná obchodná činnosť spoločnosti H. KRBY s.r.o. v ktorej je jediným spoločníkom. Spoločnosť má troch zamestnancov vrátane jeho osoby, vlastní 3 dodávkové vozidlá (dve boli nadobudnuté v období 2 rokov a jedno pred 8 rokmi). Jeho čistý mesačný príjem zo závislej činnosti ako zamestnanca v spoločnosti činí 304,91,- eur mesačne. Spoločnosť vykázala za rok 2009 základ dane 137,75,- eur a za rok 2010 základ dane 200,11,-eur. Príjem matky bol v čase podania tohto návrhu do februára 2012 vo výške 618,- eur netto mesačne. Odvolací súd nemohol vyhovieť argumentom matky v podanom odvolaní, že prvostupňový súd mal vychádzať z predpokladaného príjmu otca podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a tento ustáliť ako dvadsaťnásobok sumy životného minima, pretože naplnenie tohto ustanovenia predpokladá nesplnenie povinnosti otca predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Otec na výzvu súdu požadované účtovné doklady predložil a to nielen predložením daňových priznaní, ale tiež predložením peňažných denníkov a informácií o stave na účtoch. Teda nemožno hovoriť o nesplnení jeho povinnosti, ktorá by mala za následok nastúpenie fikcie určenia výživného 20 násobkom životného minima. Čo sa týka namietanej životnej úrovne otca (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), odvolací súd má za to, že prvostupňový súd ju dostatočne zohľadnil, pričom nebolo preukázané, že by otec viedol nákladný životný štýl, prípadne by bol nepomer medzi jeho životnou úrovňou a životnou úrovňou maloletej dcéry. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu, s použitím § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.