Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231264 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113231264.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, H., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov, matka: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, H., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, otec: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. X, K. I. B., zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom Vajslova 11, Trnava, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10P/83/2013 - 346 zo dňa 12. novembra 2015, v časti určeného výživného na tvorbu úspor a v časti zročného výživného na tvorbu úspor takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca na maloletú dcéru z 250 eur na 400 eur mesačne s účinnosťou od 30.3.2015 a s účinnosťou od 14.11.2013 zaviazal otca maloletej platiť výživné na tvorbu úspor v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej dcéry. Matku zaviazal do splatnosti prvej mesačnej splátky výživného zriadiť v prospech maloletej osobitný účet a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný účet. Zročné bežné výživné za obdobie od 30.3.2015 do 31.10.2015 v sume 353,33 eura súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným a zročné výživné určené na tvorbu úspor za obdobie od 14.11.2013 do 31.10.2015 v sume 2.356,67 eura súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 65,50 eura mesačne spolu s výživným určeným na tvorbu úspor s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 12P 7/2011-277 zo dňa 8.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/31/2012-321 zo dňa 6.6.2012 v časti výšky výživného a v časti platobného miesta výživného určeného na tvorbu úspor. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Otca zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Skutkovo zdôvodnil rozsudok tým, že v prejednávanej veci sa matka pôvodne domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zvýšil výživné otca pre maloletú G. zo sumy 250 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne, z toho suma 200 eur na tvorbu úspor, z dôvodu, že nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej i matky. Existuje reálna hrozba, že nebude môcť maloletej v blízkej budúcnosti poskytnúť dostatok zdrojov na to, aby mohla pokračovať v ďalšom rozvoji jej záujmov a nebude schopná skĺbiť umelecké vlohy maloletej s jej profesijnou orientáciou. Následne matka zmenila pôvodný návrh a žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca pre maloletú zo sumy 250 eur mesačne na sumu 550 eur mesačne, z toho bežné výživné v sume 350 eur mesačne a výživné na tvorbu úspor v sume 200 eur dôvodiac, že od podania návrhu ubehol 1,5 roka a v prípade maloletej sa jedná o dieťa, ktoré v priebehu roka dovŕši 15 rokov, ide o dospievajúcu mladú slečnu, ktorej potreby a finančné nároky na zabezpečenie jej potrieb sa výrazne zmenili. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože v rámci jeho príjmov to nie je možné. Na základe skutkových zistení v prejednávanej veci mal súd preukázané, že matka žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v jej vlastníctve v H. s maloletou, s W. O., nar. XX.X.XXXX, s ich spoločnými maloletými deťmi W. O., nar. XX.X.XXXX, s Q. O., nar. XX.X.XXXX, a s L. O., nar. X.X.XXXX. Matka poberala rodičovský príspevok od 11/2012 do 12/2012 v sume 243,40 eura mesačne a od 1/2013 do 4/2013 v sume 249,50 eura mesačne, následne poberala materskú v 4/2013 vo výške 569,60 eura, v 5/2013 vo výške 749,60 eura, v 6/2013 vo výške 725,40 eura, v 7/2013 vo výške 749,60 eura, v 8/2013 vo výške 749,60 eura, v 9/2013 vo výške 725,40 eura, v 10/2013 vo výške 749,60 eura, v 11/2013 vo výške 725,40 eura, v 12/2013 vo výške 24,20 eura. Od 7.12.2013 do 7.6.2014 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 7.12.203 do 6.6.2014 poberala matka dávku v nezamestnanosti, a to v 12/2013 vo výške 465 eur, v 1/2014 vo výške 576,60 eura, vo 2/2014 vo výške 520,80 eura, v 3/2014 vo výške 576,60 eura, v 4/2014 vo výške 558 eur. Od 17.2.2014 do 7.6.2014 pracovala matka na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa O. V. s priemerným čistým mesačným príjmom za uvedené obdobie vo výške 49,84 eura. Od 8.6.2014 je matka zamestnaná na pracovnú zmluvu u zamestnávateľa O. V. s priemerným čistým mesačným príjmom od 8.6.2014 do 30.9.2015 v sume 459,59 eura. Priateľ matky W. O. poberá rodičovský príspevok od 12/2013 v sume 249,50 eura mesačne a od 1/2014 v sume 254 eur mesačne, tiež pracuje od 1.1.2013 na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa O. V. s priemerným čistým mesačným príjmom od 1/2013 do 9/2015 v sume 40,08 eura. Okrem toho pracuje brigádnicky ako stolár s príjmom cca od 200 eur do 300 eur mesačne. Matke od ostatnej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému L. O., nar. dňa XX.X.XXXX. Maloletá G. aktuálne navštevuje 9. ročník na základnej škole v G., od septembra 2014 navštevuje kurzy francúzštiny v jazykovej škole Vallis - jazykové vzdelávanie, s.r.o.. Maloletej bola v lete 2014 diagnostikovaná skolióza chrbtice a z tohto dôvodu navštevuje raz týždenne plaváreň a dvakrát týždenne hodiny pilatesu. Otec žije sám v rodinnom dome vo vlastníctve jeho otca V. O., nar. XX.X.XXXX, keď predtým žil v spoločnej domácnosti do februára 2014 s R. N., nar. X.X.XXXX. Otec bol zamestnaný od 1.9.2004 do 30.6.2012 u zamestnávateľa N. G., s.r.o. (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom O. N., s.r.o.) s priemerným čistým mesačným príjmom od 3/2012 do 6/2012 v sume 303,26 eura, u ktorého zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou. Od 1.7.2012 je otec zamestnaný u zamestnávateľa O., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od 7/2012 do 9/2015 v sume 336,67 eura. R. N., nar. X.X.XXXX, s ktorou žil otec v spoločnej domácnosti do 2/2014, bola zamestnaná u zamestnávateľa O., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od 1/2013 do 2/2014 v sume 412,41 eura. Otec bol jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti N. G., s.r.o. (pôvodne podnikajúcej pod obchodným menom O. N., s.r.o.) do 3.8.2012, keď dňa 19.7.2012 uzavrel s W. G. Zmluvu o prevode obchodného podielu za odplatu 1 eur. Od 31.5.2012 je otec jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti O., s.r.o., ktorá spoločnosť v roku 2013 vykazovala daňovú stratu v sume 14.275,77 eura a v roku 2014 vykazovala daňovú stratu v sume 57.590,50 eura. Otec je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich v katastrálnom území G., zapísaných v LV č. XXXX ako parc. č. 8522/6-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 459 m2, parc. č. 8522/29-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 212 m2, parc. č. 8522/77-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 309 m2, parc. č. 8522/78-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 27 m2, parc. č. 8522/13-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 428 m2 a stavba obchodné priestory súpisné číslo XXXX na parc. č. 8522/77. Uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve otca užíva jeho spoločnosť O., s.r.o. a v súčasnosti na nich prebieha od 6/2012 rekonštrukcia a realizuje sa nadstavba. Za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve otca spoločnosť O., s.r.o. neplatí otcovi žiadne nájomné a ako protihodnotu realizuje na nehnuteľnostiach stavebné práce. Spoločnosť O., s.r.o. má nesplatené pôžičky celkom vo výške 103.800 eur, z toho pôžička vo výške 4.000 eur je od bývalej priateľky otca R. N., narodenej X.X.XXXX, a zvyšok sú pôžičky od otca otca V. O., nar. XX.X.XXXX, a ktoré boli použité na rekonštrukciu a nadstavbu prevádzkových priestorov spoločnosti O., s.r.o.. Otcovi finančne vypomáha jeho otec, ktorý mu mesačne poskytuje pôžičky podľa potreby v sumách od 500 eur do 1.000 eur s tým, že nemajú dohodnutú splatnosť a otec má pôžičky vrátiť, keď bude mať peniaze. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení dospel súd k záveru, že zvýšenie výživného pre maloletú je opodstatnené, keď od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 12P 7/2011-277 zo dňa 8.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/31/2012-321 zo dňa 6.6.2012 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Od ostaného rozhodnutia súdu o výživnom do rozhodnutia v prejednávanej veci ubehli viac ako tri roky a na strane maloletej bola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie bežného výživného. Maloletá v čase ostatnej úpravy výživného mala 11 rokov, navštevovala 5. ročník na základnej škole, v súčasnosti má 14 rokov a navštevuje 9. ročník na základnej škole, teda je staršia o tri roky, fyzicky i duševne vyspelejšia, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a podobne), ako i ďalších potrieb pre jej výchovu, vývoj a výživu. Maloletá trpí skoliózou chrbtice a z tohto dôvodu navštevuje od 9/2014 hodiny pilatesu, za ktoré hodiny matka platí sumu 140 eur štvrťročne. Tiež sa maloletá začala venovať štúdiu francúzskeho jazyka, od septembra 2014 navštevuje jazykovú školu Vallis, za ktorú jazykovú školu matka platí štvrťročne sumu 160 eur. S týmito aktivitami maloletej sú spojené zvýšené výdavky matky v sume 300 eur štvrťročne, ktoré výdavky hradí doposiaľ matka sama a otec na ne zatiaľ žiadnym spôsobom neprispel. Práve tieto skutočnosti považuje súd za rozhodujúce pre zvýšenie bežného výživného na maloletú. Maloletá je tiež umelecky talentovaná, má záujem venovať sa výtvarnej činnosti, fotografovaniu, dizajnu a po skončení povinnej školskej dochádzky by chcela pokračovať v štúdiu na umeleckej škole, čo je predpokladom na ďalšie zvýšené výdavky do budúcna i dôvodom na sporenie peňažných prostriedkov pre maloletú potrebných na rozvíjanie tejto stránky jej osobnosti, teda i dôvodom na platenie výživného na tvorbu úspor. U matky sa zmenili pomery tým, že v čase ostatnej úpravy výživného bola matka zamestnaná s príjmom 618 eur a okrem maloletej mala ešte dve vyživovacie povinnosti. Aktuálne je matka zamestnaná s príjmom v sume 459,59 eura a pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému L. nar. XX.X.XXXX. Otec je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti O., s.r.o, kde je aj zamestnaný s príjmom v sume 336,67 eura, keď v čase ostatnej úpravy výživného mal príjem 304,91 eura. Počet vyživovacích povinností zostal u otca nezmenený. Súd rozhodol o zvýšení výživného otca pre maloletú zo sumy 250 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne od podania návrhu, teda s účinnosťou od 30.3.2015 bežné výživné v sume 300 eur a s účinnosťou od 14.11.2013 výživné určené na tvorbu úspor v sume 100 eur, v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré možno priznať výživné i spätne pred podaním návrhu. U matky vychádzal súd zo skutočnosti, že od 7.12.2013 do 7.6.2014 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 7.12.2013 do 6.6.2014 poberala dávku v nezamestnanosti, a to v 12/2013 vo výške 465 eura, v 1/2014 vo výške 576,60 eura, vo 2/ 2014 vo výške 520,80 eura, v 3/2014 vo výške 576,60 eura, v 4/2014 vo výške 558 eur, od 17.2.2014 do 7.6.2014 pracovala matka na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa O. V. s priemerným čistým mesačným príjmom za uvedené obdobie vo výške 49,84 eura a od 8.6.2014 je matka zamestnaná na pracovnú zmluvu u zamestnávateľa O. V. na pracovnú zmluvu s priemerným čistým mesačným príjmom od 8.6.2014 do 30.9.2015 v sume 459,59 eura. U otca vychádzal súd zo skutočnosti, že otec je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti O., s.r.o., kde je od 1.7.2012 zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom od 7/2012 do 9/2015 v sume 336,67 eura. Dôležitým faktom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného je zistenie, že otec dňa 19.7.2012 uzavrel s W. G. Zmluvu o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti N. G., s.r.o. za odplatu 1 euro, keď otec v konaní dokonca uvádzal, že si nepamätá za akú cenu predal tento obchodný podiel. Takéto konanie otca možno považovať za konanie, ktorým sa vzdal bez dôležitého dôvodu svojho majetku, pričom svoje rozhodnutie predať obchodný podiel v obchodnej spoločnosti N. G., s.r.o. za 1 euro žiadnym rozumným spôsobom nezdôvodnil. Tiež bolo v konaní zistené, že otec je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich v katastrálnom území G., zapísaných v LV č. XXXX ako parc. č. 8522/6-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 459 m2, parc. č. 8522/29-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 212 m2, parc. č. 8522/77-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 309 m2, parc. č. 8522/78-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 27 m2, parc. č. 8522/13-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 428 m2 a stavba obchodné priestory súpisné číslo XXXX na parc. č. 8522/77, ktoré nehnuteľnosti užíva jeho obchodná spoločnosť O., s.r.o. bez toho, aby mu za ich užívanie platila akúkoľvek odplatu. Rovnako toto konanie je možné považovať za konanie, ktorým sa otec vzdáva príjmu z nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti prešli rozsiahlou rekonštrukciou, kde na budove obchodných priestorov boli pristavené dve nadzemné podlažia a rekonštrukcia bola financovaná z pôžičiek obchodnej spoločnosti O., s.r.o. celkom v sume 103.800 eur. Pôžičky obchodnej spoločnosti O., s.r.o. poskytol prevažne otec otca V. O., nar. XX.X.XXXX, a z časti bývalá priateľka otca R. N., nar. X.X.XXXX. Znamená to, že obchodná spoločnosť vo vlastníctve otca O., s.r.o. preberá na seba záväzky - pôžičky, z ktorých pôžičiek obchodná spoločnosť O., s.r.o. financuje rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá nie je v jej vlastníctve. Celé toto konanie otca osobne i ako vlastníka obchodnej spoločnosti možno podľa názoru súdu považovať za nehospodárne nakladanie s jeho majetkom. Otec síce v konaní tvrdil, že obchodná spoločnosť O., s.r.o. realizuje stavebné práce na jeho nehnuteľnostiach, keď na druhej strane tvrdil, že tieto sú financované z pôžičiek vo výške 103.800 eur. Tvrdenia otca považuje súd za zavádzajúce v snahe vyhnúť sa platiť zvýšené výživné. Navyše otec má dlhodobo príjem tesne nad hranicou minimálnej mzdy a žije v rodinnom dome vo vlastníctve jeho otca a z opakovaných každomesačných pôžičiek od jeho otca. Toto vyššie popísané správanie otca možno podľa názoru súdu hodnotiť ako ľahkovážne a spojené s braním neprimeraných majetkových rizík vo vzťahu k osobe otca, resp. obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je otec, a prostredníctvom ktorej otec zabezpečuje zdroj svojich príjmov, namiesto toho, aby sa otec snažil zvýšiť zdroj svojich príjmov iným spôsobom, napr. získaním iného vhodného zamestnania s vyššou mzdou ako na hranici minimálnej mzdy, berúc do úvahy, že má vyživovaciu povinnosť k maloletej, ktorej výdavky a náklady na výchovu a výživu sa budú úmerne jej veku do budúcnosti zvyšovať. Tiež nemohol súd pri rozhodovaní opomenúť skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje v celom rozsahu osobne matka a otec jej v starostlivosti o maloletú nepomáha žiadnym iným spôsobom, keď platí len súdom určené výživné a s maloletou trávi čas minimálne v rozsahu niekoľko hodín. Všetky tieto zistenia viedli súd k presvedčeniu, že je potrebné zvýšiť výživné na maloletú. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné otca pre maloletú zo sumy 250 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne, pričom takto určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej, ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičom má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. V súvislosti s rozhodnutím súdu o platení výživného zo strany otca určeného na tvorbu úspor maloletej uložil súd matke, ktorá má maloletú v osobnej starostlivosti, povinnosť ešte pred splatnosťou prvej mesačnej splátky výživného zriadiť v prospech maloletej osobitný účet a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný účet, nakoľko podľa zistení v prejednávanej veci nemá maloletá doposiaľ zriadený takýto osobitný účet a tento osobitný účet bude platobným miestom pre čiastku výživného učeného na tvorbu úspor. Nakladanie s prostriedkami na tomto účte je podmienené súhlasom súdu až do doby dosiahnutia plnoletosti maloletej. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletú, a to za obdobie od 30.3.2015 do 31.10.2015 nedoplatok na bežnom výživnom v sume 353,23 eura a za obdobie od 14.11.2013 do 31.10.2015 nedoplatok na výživnom určenom na tvorbu úspor v sume 2.356,67 eura. Otec mal za obdobie od 30.3.2015 do 31.10.2015 zaplatiť pre maloletú bežné výživné v sume 2.119,36 eura (od 30.3.2015 do 31.3.2015 sumu 19,36 eura, t. j. 300 eur : 31 dní x 2 dní, od 1.4.2015 do 31.10.2015 sumu 2.100 eur, t. j. 300 eur x 7 mesiacov), od ktorej sumy 2.119,36 eura odrátal súd zaplatené bežné výživné v rozhodnom období v sume 1.766,13 eura (od 30.3.2015 do 31.3.2015 výživné v sume 16,13 eura, t. j. 250 eur : 31 dní x 2 dni, od 1.4.2015 do 31.10.2015 výživné v sume 1.750 eur, t. j. 250 eur x 7 mesiacov). Otec mal za obdobie od 14.11.2013 do 31.10.2015 zaplatiť pre maloletú na výživnom určenom na tvorbu úspor sumu 2.356,67 eura (od 14.11.2013 do 30.11.2013 sumu 56,67 eura, t. j. 100 eur : 30 dní x 17 dní, od 1.12.2013 do 31.10.2015 sumu 2.300 eur, t. j. 100 eur x 23 mesiacov). Súd povolil otcovi zaplatiť nedoplatok na zročnom bežnom výživnom v splátkach po 10 eur mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor v mesačných splátkach po 65,50 eura v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil výšku určeného výživného otca pre maloletú, príjem otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov. Otec je povinný zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným a výživným určeným na tvorbu úspor pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká, čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. Súd zamietol návrh matky na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti vo vlastníctve otca, nakoľko vykonané dokazovanie o príjmoch a majetkových pomeroch otca považoval za dostatočné, aby mohol rozhodnúť o zvýšení výživného. Podľa názoru súdu bolo vo veci vykonané rozsiahle dokazovanie a skutkový stav bol objasnený tak, aby mohol súd vo veci rozhodnúť a navrhnutý dôkaz zo strany matky sa javil ako nadbytočný. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 2 O.s.p. a uložil otcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 50 eur, ktoré vznikli štátu zaplatením vecných nákladov G. Z., a.s. v zmysle uznesenia č. k. 10P/83/2013-232 zo dňa 24.9.2014 za poskytnutie informácie, kto je majiteľom účtov v banke. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej dcéry prostredníctvom právneho zástupcu v časti, v ktorej súd otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor maloletej G. od 14.11.2013 mesačne 100 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky na osobitný účet a v časti zročného výživného na tvorbu úspor za obdobie od 14.11.2003 do 31.10.2015 v sume 2.356,67 eura, ktorý má otec uhradiť z splátkach vo výške 65,50 eura mesačne spolu s bežným výživným určeným na tvorbu úspor s tým, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Otec podal odvolanie v súlade s § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri rozhodovaní o povinnosti uhrádzať mesačné výživné na tvorbu úspor maloletej dcére primerane nezohľadnil majetkové pomery otca, pričom sa nedostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým a právnym stavom a vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s týmito okolnosťami. Tvorba úspor nemôže nahrádzať, alebo konštituovať tvorbu majetkového nároku dieťaťa voči rodičovi za obdobie počas života rodiča bez zrejmého dôvodu, pretože takáto povinnosť nevyplýva z § 63 ods. 3 zákona o rodine. Napriek tomu, že súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že tvorbu úspor je potrebné vytvoriť, pretože maloletá je tiež umelecky talentovaná, má záujem sa venovať výtvarnej činnosti, fotografovaniu, dizajnu a po skončení povinnej školskej dochádzky by chcela pokračovať v štúdiu na umeleckej škole, čo je predpokladom na ďalšie zvýšené výdavky do budúcna, teda i dôvodom na platenie výživného na tvorbu úspor, súd žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom postupoval pri určení výšky výživného na tvorbu úspor. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec maloletej G. je konateľ obchodnej spoločnosti O. s.r.o. a jej jediným spoločníkom. V obchodnej spoločnosti je od 1.7.2012 zamestnaný a jeho priemerná mesačná mzda za obdobie od júla 2012 septembra 2015 predstavuje sumu 336,67 eura v čistom, pričom otec iný príjem nedosahuje. Otec je okrem obchodného podielu obchodnej spoločnosti O. s.r.o. vlastníkom nehnuteľnosti, budovy obchodných priestorov slúžiacich na prevádzku obchodnej spoločnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu, nachádzajúcich sa v k. ú. G., zapísaných na LV číslo XXXX, ktoré nehnuteľnosti bezodplatne užíva jeho obchodná spoločnosť O. s.r.o. Podľa uzavretej dohody o užívaní nehnuteľnosti tieto bezodplatne užíva spoločnosť O. s.r.o., pričom sa zaviazala realizovať rozsiahlu rekonštrukcii predmetnej nehnuteľnosti. Rekonštrukcia bola financovaná z pôžičiek obchodnej spoločnosti O. s.r.o. v sume 103.800 eur. Súčasné zárobkové možnosti nedovoľujú otcovi uhradiť popri výživnom aj mesačné výživné určené na tvorbu úspor maloletej G. vzhľadom na to, že príjem otca na predmetnú úhradu nepostačuje. Vo vzťahu k nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že otec nepoberá žiadne nájomné za užívanie nehnuteľností od obchodnej spoločnosti O. s.r.o., keďže bezodplatné užívanie bolo dohodnuté ako protihodnota za to, že realizácia investičného zámeru, nadstavba dvoch nadzemných podlaží bude realizovaná obchodnou spoločnosťou O. s.r.o. na jej náklad, stavebníkom investičného zámeru je otec, investorom je spoločnosť O. s.r.o.. Z prenájmu nehnuteľnosti vo vlastníctve otca, otec nedosahuje ani nemôže dosahovať žiaden príjem, pričom stavba bude do budúcnosti využívaná výlučne pre potreby O. s.r.o. Okrem preukázanej mzdy otca žiaden iný príjem otca neexistuje. Konštatovanie súdu o tom, že konanie otca možno hodnotiť ako ľahkovážne a spojené s braním neprimeraných majetkových rizík, vo vzťahu k osobe otca, resp. obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je otec a prostredníctvom ktorej otec zabezpečuje zdroj svojich príjmov, namiesto toho, aby otec sa snažil zvýšiť zdroj svojich príjmov iným spôsobom, je úplne nepreukázateľné tvrdenie, ktoré súd poňal za preukázané bez opory v akýchkoľvek dôkaz alebo skutočnosť. Konanie otca, tak ako to uvádza súd v odôvodnení rozsudku nemožno považovať za nehospodárne nakladanie s majetkom, vzhľadom na to, že účelom samotnej nadstavby dvoch nadzemných podlaží budovy obchodných priestorov, kde sa nachádza prevádzka obchodnej spoločnosti O. s.r.o., je zväčšenie majetku otca, čím sa doterajšia hodnota majetku otca v budúcnosti výrazne zvýši. Tiež je potrebné uviesť, že v súčasnosti je skolaudované len prvé prízemie, pričom nadstavba nie je doposiaľ skolaudovaná. Nehnuteľnosť vo vlastníctve otca je jedinou prevádzkou spoločnosti O. s.r.o., bez ktorej nie je možné vykonávať podnikateľskú činnosť. Je potrebné vziať v úvahu to, že pôžička poskytnutá spoločnosti O. s.r.o. od otca odporcu nie je nijak úročená a jej splatnosť je dohodnutá tak, že spoločnosť ju začne splácať až vtedy, keď bude dosahovať zisk. Z uvedeného je zrejmé, že aj pre spoločnosť O. s.r.o., je súčasný stav hospodárenia výhodný v tom, že spoločnosť nebola nútená čerpať peňažné prostriedky z iného, drahšieho zdroja napr. z banky, kde by bola povinná v krátkom čase uhradiť okrem istiny aj značný úrok. Z uvedeného je zrejmé, že hospodárenie spoločnosti otca nemožno označiť za ľahkovážne, pretože jeho výsledkom je za prvé zväčšenie hodnoty majetku otca, za druhé výhodné získanie zdrojov pre hospodárenie spoločnosti. Ak by totiž uhrádzala spoločnosť O. s.r.o. nájomné v inom porovnateľnom objekte, zrejme by to nebolo za tak výhodných podmienok ako je tomu teraz. Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné vziať v úvahu to, že otec je vlastníkom trojpodalažného objektu, s ktorým by mohol voľne hospodáriť. Jediným zrejmým východiskom, s ktorým mohol súd uvažovať bolo, že by ohodnotil možný príjem otca z pôvodného majetku otca a teda z jediného podlažia z tohto objektu (stav pred nadstavbou). Z pôvodného majetku potom mohol súd odhadnúť predpokladaný príjem otca z nájmu a tento zohľadniť ako príjem otca. Takto však súd nepostupoval. Súd teda v odôvodnení rozsudku nepoukázal na príjem otca, ktorý by mohol reálne dosahovať, ak by predmetné nehnuteľnosti, resp. prízemie budovy prenechal do užívania za odplatu tretím osobám. Súd v odôvodní rozsudku neposkytol ani výpočet, alebo spôsob, akým dospel k určeniu predmetného výživného určeného na tvorbu úspor vo výške 100 eur mesačne. Otec v odôvodnení ďalej citoval ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na to, že odôvodnenie rozsudku neobsahovalo dostatok dôvodov a nebolo zrozumiteľné tak, ako sa požaduje z hľadiska jeho preskúmateľnosti (nález ÚS SR sp. zn. IIÚS 114/08 z 12.6.2008, sp. zn. IIÚS 119/03 z 16.9.2003. Z uvedených dôvodov otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu výroku rozsudku o mesačnom výživnom určenom na tvorbu úspor a zročnom výživnom určenom na tvorbu už úspor zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 30.12.2015. Vo vyjadrení uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí a má za to, že výška mesačného výživného určeného na tvorbu úspor ako aj výška zročného výživného určeného na tvorbu úspor je opodstatnená a primeraná veku a potrebám maloletej dcéry. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej dcéry podaním doručeným súdu 29.1.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedla, že s tvrdením otca nie je možné súhlasiť. Podľa názoru matky súd pristúpil absolútne precízne k skúmaniu príjmov otca, možností a schopností otca a jeho celkových majetkových pomerov, pričom zobral do úvahy všetky aspekty konania otca, ktoré majú dopad na schopnosť rodiča plniť si svoju fundamentálnu zákonnú povinnosť, v tomto prípade voči jedinej dcére. Súd veľmi správne zhodnotil snahu otca zavádzať súd pri zisťovaní relevantných informácií ohľadom jeho celkových majetkových pomerov a rovnako tiež podľa názoru matky súd správne, plne v súlade s princípom potencionality zobral do úvahy ľahkovážne konanie otca a jeho celkom zjavne nevyužívané schopnosti. Tvrdenie otca o jeho nedostatočných zdrojoch, odôvodňujúcich možné zvýšenie výživného na maloletú dcéru neobstojí aj z toho dôvodu, že samotný otec ani odvolaním nenapadá zvýšenie bežného výživného, ale len výrok súdu v časti tvorby úspor. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že i samotný otec pripúšťa, že má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojej i dcérinej životnej úrovne a rozhodne nie je hodnoverné a presvedčivé jeho tvrdenie o jeho príjme v priemere vo výške 336 eur mesačne. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), pretože ide o vec, ktorú možno začať i bez návrhu), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej dcéry nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie úpravy práv a povinností rodičov k maloletej dcére a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, poskytol dostatočný priestor obom rodičom na to, aby vo veci vypovedali, navrhovali dôkazy, dôkazy v odôvodnení rozsudku vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bol návrh matky na zvýšenie výživného z 250 eur na 550 eur, z toho 350 eur na bežné výživné a 200 eur na tvorbu úspor. Naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej G. rozhodoval Okresný súd Trnava, rozsudkom č. k. 12P/7/2011-277 z 8.3.2012, v spotení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 24CoP/31/2012-321 zo dňa 6.6.2012 pričom súd otca zaviazal na platenie výživného v sume 250 eur. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala tým, že na strane matky maloletej došlo k zmene pomerov, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť dňa XX.X.XXXX sa jej narodil syn L. O.. Matka má tak okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej G. ďalšie, spolu tri vyživovacie povinnosti (aj voči maloletým dvojčatám W. O. a Q. O. nar. XX.X.XXXX). Súd návrhu matky čiastočne vyhovel a zvýšil výživné na maloletú G. zo sumy 250 eur na sumu 400 eur mesačne, z toho s účinnosťou od 30.3.2015 bežné výživné na sumu 300 eur a na tvorbu úspor 100 eur s účinnosťou od 14.11.2013. Sú zaviazal otca maloletej zaplatiť aj zročné výživné v splátkach spolu s bežným výživným. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil podstatnou zmenou pomerov na strane matky maloletej, ale aj na strane maloletej dcéry, porovnaním pomerov v čase skoršieho rozhodovania súdu o výživnom v 3/2012 a v čase terajšieho rozhodovania v 11/2015. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je v možnostiach otca podieľať sa nie len na základných potrebách dieťaťa (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj na jeho ďalších potrebách (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.) a aj na tvorbe úspor, pričom podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je uvedené v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Otec odvolaním napadol len tú časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou bol zaviazaný platiť výživné na tvorbu úspor 100 eur mesačne od 14.11.2013 a zročné výživné na tvorbu úspor (2.356,67 eura od 14.11.2013 do 31.10.2015 v 65,50 mesačných splátkach s bežným výživným). Bežné výživné nenapadol, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Otec v odvolaní namietal, že určené výživné na tvorbu úspor vo výške 100 eur od 14.11.2013 nie je schopný platiť, pretože tomu nezodpovedajú jeho príjmy. Otec je od 1.7.2012 zamestnaný v spoločnosti O. s.r.o. (kde je jediným spoločníkom a konateľom) a jeho čistá mesačná mzda je 336 eur. Vlastní nehnuteľnosť, nebytové priestory, kde má sídlo jeho spoločnosť, túto však rekonštruuje, na rekonštrukciu mu požičal jeho otec 103.800 eur, ktoré mu vráti, keď spoločnosť bude dosahovať zisk. Nehnuteľnosť neprenajíma. Otec súdu vytýkal, že v odôvodnení neuviedol žiaden postup, ako určil výživné na tvorbu úspor v práve uvedenej sume 100 eur a namietal konštatovanie súdu o tom, že konanie otca (v podnikaní) možno hodnotiť ako ľahkovážne a spojené s braním neprimeraných majetkových rizík. Otec sa na rozdiel od súdu domnieva, že koná hospodárne a efektívne, keď sídlo jeho spoločnosti je v priestoroch, ktoré otec vlastní a nemusí platiť nájomné a na rekonštrukciu nehnuteľnosti si nezobral úver od banky, ktorej by musel platiť vysoké úroky, ale od svojho otca, ktorému úroky platiť nemusí. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa sa na strane povinného rodiča prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka otca v odvolaní, že súd ho zaviazal na platenie výživného na tvorbu úspor vo výške 100 eur, čo nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom. Otec maloletej dcéry je podnikateľom, podniká od roku 2004, najprv v spoločnosti O. N. s.r.o., od 31.5.2012 je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti O. s.r.o. a nemôže byť reálne, že za 12 rokov podnikateľskej činnosti by mal mať otec maloletej dcéry čistý mesačný príjem 336 eur, z ktorého by mal súd vychádzať pri určovaní výživného na maloleté dieťa. Otec počas celého konania pred súdom prvého stupňa v podstate poukazoval len na to, koľko má pôžičiek, ktoré bude musieť v budúcnosti vrátiť, nehnuteľnosť, ktorú vlastní neprenajíma, preto nedostáva nájomné, ktoré by mohlo byť jeho príjmom, nehnuteľnosť rekonštruuje a používa len na potreby spoločnosti ktorú vlastní. Spoločnosť nedosahuje zisk, práve naopak stratu a nemá iný príjem ako mzdu zamestnanca v spoločnosti. Je potom úplne pochopiteľné, že súd takéto konanie otca vyhodnotil ako ľahkovážne a spojené s braním neprimeraných majetkových rizík (tak ako to má na mysli ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade otca je potrebné hľadieť ako na podnikateľa, ktorý v čase rozhodovania súdom prvého stupňa vlastnil spoločnosť s ručením obmedzeným, O. s.r.o. (deň zápisu do obchodného registra 31.5.2012), v tejto spoločnosti otec splatil peňažný vklad 5.000 eur, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Nie je podstatné, že otec vykazoval podľa daňového priznania stratu. Podľa názoru odvolacieho súdu relevantnými údajmi z daňových priznaní podnikateľských subjektov a ich príloh nie sú len zisk alebo strata, ktoré sú končeným výsledkom hospodárenia, pretože strata nemusí automaticky signalizovať zlú finančnú kondíciu podnikateľa. Kladný hospodársky výsledok totiž môže byť znižovaný rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície v takom rozsahu, že to podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ, až vykáže daňovú stratu, ale aj hodnotou dlhodobého hmotného majetku spoločnosti, ktorý je predmetom odpisov. Otec maloletej dcéry vlastní nehnuteľnosť s nebytovými priestormi, do ktorej investuje, rekonštruuje ju, na čo si mal od svojho otca zobrať pôžičku približne 100.000 eur. V prípade, ak ide skutočne o pôžičku, bude povinnosťou otca pôžičku splácať. Ak má otec na to, aby splácal pôžičku 100.000 eur, vlastní nehnuteľnosť, ktorej časť by mohol dať do prenájmu (ako to v odvolaní pripúšťa), podniká od roku 2004, nemá inú vyživovaciu povinnosť, tak potom je v možnostiach a schopnostiach otca platiť popri bežnom výživnom 300 eur aj na tvorbu úspor 100 eur (aj s prihliadnutím na majetkové pomery povinnej matky, jej možnosti a schopnosti). Pre úplnosť je potrebné dodať, že v prejednávanej veci možno mať pochybnosti o tom, či si otec maloletej vzal od svojho otca pôžičku, pretože počas konania nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že bolo v reálnych možnostiach starého otca maloletej mať také úspory a príjmy, že by svojmu synovi poskytol tak vysokú pôžičku a okrem toho mu poskytoval na živobytie každý mesiac niekoľko sto eur (ako to uviedol otec maloletej a potvrdil vypočutý svedok V. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní 21.5.2015, ale zároveň odmietol vypovedať proti svojmu synovi a vnučke, č.l. 315). Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa tiež vyplynulo, že otec maloletej dcéry previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti O. N. s.r.o. (neskôr N. G., s.r.o.) za 1 euro na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 19.7.2012 (č.l. 88) a výška jeho splateného vkladu v tejto spoločnosti predstavovala 6.639 eur, pričom odmietol vo svojej výpovedi na pojednávaní 23.1.2014 (č.l. 36) vysvetliť dôvod tak nízkej kúpnej ceny obchodného podielu a akékoľvek informácie o osobe kupujúceho. Takáto dôkazná situácia tiež zakladala záver súdu o ľahkovážnosti konania otca maloletej a vzdanie sa majetkového prospechu, ktorý nemôže byť vyhodnotený v neprospech jeho maloletej dcéry. Právna úprava výživného na maloleté dieťa umožňuje za odôvodnené potreby považovať aj tvorbu úspor. Úspory majú slúžiť predovšetkým na prípravu na budúce povolanie, na štúdium, ale aj napr. na budúce bývanie a pod. Výška sumy, ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí predovšetkým od majetkových pomerov povinných rodičov, od ich schopností a možností dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič neplatí len bežné výživné, ale podieľa sa aj na tvorbe úspor. V prejednávanej veci ak bude otec platiť dcére na úspory 100 eur mesačne, ročne ide o sumu 1.200 eur a za 10 rokov, kedy je predpoklad, že sa bude schopná sama živiť (po skončení vysokej školy) bude mať našetrené 12.000 eur, ak tieto peniaze nepoužije napr. na financovanie štúdia v zahraničí a pod. Je všeobecne známe, že na štart do života ide o síce nezanedbateľnú čiastku peňazí, ktorá môže pomôcť ale na druhej strane len nízka suma napr. na získanie vlastného bývania. Výška sumy určenej na tvorbu úspor je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. Takéto odôvodnenie výšky výživného na úspory sú podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce, pretože len ťažko predpokladať, ako sa vyvinú pomery na strane maloletej dcéry (napr. môže sa ja po maturite zamestnať, bude sa schopná sama živiť a vyživovacia povinnosť otca zanikne skôr), alebo na strane povinného otca dôjde k podstatnej zmene pomerov a z objektívneho (nepredvídateľného), preukázaného dôvodu nebude v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v určenej výške. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Tento rozsudok bolo prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.