Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211357 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111211357.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., Z. XX/XXX, U., zastúpeného Mgr. Ivetou Vajdovou, advokátkou, Páričkova 18, Bratislava, proti odporkyni: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/76/2011 - 56 zo dňa 11. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného p o t v r d z u j e . V napadnutej časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. Rovnako zamietol vzájomne návrh odporkyne na zvýšenie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zníženie výživného, pričom s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane navrhovateľa pribudnutím vyživovacej povinnosti súd nemal preukázané ani dôvody na zvýšenie výživného, i keď nepochybne potreby odporkyne od ostatnej úpravy výživného vzrástli, na navrhovateľovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a znížil sa príjem jeho domácnosti poklesom príjmu matky jeho detí z terajšieho vzťahu. V súčasnosti matka odporkyne, ktorá má voči nej rovnakú vyživovaciu povinnosť dosahuje priemerný mesačný príjem 380,- eur a má stále vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. a voči maloletej Y. vo výške 50,- eur mesačne. Bolo nepochybné, že od ostatnej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby odporkyne v súvislosti s jej vekom, pričom táto návšteva nadstavbové štúdium, pripravuje sa na budúce povolanie, či nepochybne jej oprávnené nároky vzrástli. Navrhovateľ nad rámec bežného výživného na odporkyňu neprispieva. Od ostatnej úpravy výživného na strane matky došlo síce k zmene pomerov ohľadne príjmu, bolo však potrebné konštatovať, že zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o odporkyňu, i keď nie do takej miery ako u maloletého dieťaťa. Na jej strane bolo tiež potrebné zohľadniť vyživovaciu povinnosť, ako aj skutočnosť, že na nákladoch domácnosti sa nepodieľa, resp. nemá sa podieľať sama, ale s otcom, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Ak na domácnosť spolužijúca osoba neprispieva, nie je táto skutočnosť z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti rozhodujúca a nemožno ju vôbec zohľadniť, nakoľko vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými nárokmi. Na strane navrhovateľa nedošlo k zmene pomerov pokiaľ išlo o jeho príjem, nakoľko tento je opätovne na rodičovskej dovolenke. Pribudla mu aj vyživovacia povinnosť voči maloletej T., žije v spoločnej domácnosti s matkou detí a táto dosahuje príjem 1.000,- eur mesačne. Teda príjem domácnosti navrhovateľa je na počet osôb vyšší ako príjem domácnosti matky odporkyne, vrátane dôchodku jej otca. Pribudnutie vyživovacej povinnosti navrhovateľa nemôže byť na ťarchu vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá má zákonné právo na rovnakú životnú úroveň ako navrhovateľ, a tiež jej nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že ukončením učňovskej školy je odporkyňa schopná samostatne sa živiť a študovať môže aj externe. Bolo potrebné prihliadnuť na spoplatnenie externého štúdia, čím by prípadný príjem odporkyne bol znížený. Skutočnosť, že odporkyňa si príležitostne brigádnicky privyrába, tiež nie je argumentom na zníženie výživného. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že jeho návrhu na zníženie výživného vyhovie. Uviedol, že od ostatnej úpravy pomerov došlo k podstatnej zmene, nakoľko na jeho strane došlo k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, na strane matky navrhovateľovi maloletých detí došlo k výraznému poklesu príjmov, na strane matky odporkyne došlo k zvýšeniu príjmov a na strane odporkyne došlo k schopnosti samostatne sa živiť. Namietol, že prvostupňový súd bez poukázania na akékoľvek dôkazy, preskúmavania nákladov na ďalšie štúdium len skonštatoval, že pokračovaním štúdia nepochybne vzrástli potreby a náklady odporkyne. Podľa jeho názoru realizovaním nadstavbového štúdia nebude zvýšená na súčasnom pracovnom trhu schopnosť odporkyne samostatne sa živiť, teda nebudú získané predpoklady lepšieho uplatnenia sa, v jej prípade ide len o vykonanie maturitnej skúšky v odbore, v ktorom sa vyučila. Nestotožnil sa s názorom súdu, že náklady na domácnosť objektívne nie je možné zohľadňovať s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto majú obaja rodičia odporkyne. Je zrejmé, že obaja rodičia majú domácnosť, ale náklady sú rozdielne, nakoľko kým matka odporkyne žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom vo vlastnej nehnuteľnosti, on žije s maloletými deťmi v družstevnom byte, kde sú nevyhnutné náklady na domácnosť podstatne vyššie. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd nedostatočne vyporiadal so zmenou pomerov na jeho strane, a to v súvislosti s pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti, zmenou príjmu matky maloletých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/76/2011 bolo konanie o návrhu otca o zníženie výživného, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na odporkyňu a súčasne konanie o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie výživného rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a rovnako zamietol vzájomne návrh odporkyne na zvýšenie výživného. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania, nakoľko prvostupňový súd nesprávne o trovách konaniach rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 použitím § 150 O.s.p., pričom nepochybne v danom prípade nebolo možné použiť ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko ako súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, ani jeden z účastníkov nebol v konaní úspešný, pričom aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. vôbec neodôvodnil. V prejednávanej veci bolo dôvodné o trovách prvostupňového konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže žiaden z účastníkov nebol úspešný v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože táto na jej priznanie návrh nepodala. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.