Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213547 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111213547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoletého F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. O. XX, do dňa plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, po dovŕšení plnoletosti v konaní zastúpeného JUDr. Eleonórou Zuzákovou, advokátkou, Galanta, Mierové námestie 4, dieťa rodičov: matka - Pharm. Dr. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., P. XXXX/X, Česká republika, v konaní zastúpená Mgr. Dr. Štefanom Jaškom, advokátom, Bratislava, Obchodná 41 a otec: X.. D.. F. F., CSc., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Z. O. XX, v konaní zastúpený JUDr. Eleonórou Zuzákovou, advokátkou, Galanta, Mierové námestie 4, o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/166/2011-89 zo dňa 07. marca 2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 20P/166/2011-102 zo dňa 30. apríla 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . F. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zníženie výživného na medzičasom plnoletého F. F., nar. XX.X.XXXX, ktoré výživné bolo ostatný raz upravené rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 20P/314/2009- 120 zo dňa 01.2.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/27/2010-150 zo dňa 25.5.2010, kedy bolo zvýšené zo sumy 4.000 Sk na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od 26.10.2009 (vo výške 280 eur bola matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk otca a 70 eur na tvorbu úspor, ktoré bola povinná poukazovať na osobitný účet maloletého do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred). Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2 a 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe skutkových zistení dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane matky, otca, ako aj plnoletého syna F.. Matka od 16.9.2011 nepracuje v M. PB, s.r.o., kde poberala určitý príjem, pričom z toho dôvodu jej zárobok poklesol. Podľa vyjadrenia matky táto zanechala pracovný pomer u spoločnosti M. PB, s.r.o. z dôvodov zdravotných, avšak na druhej strane uviedla, že na tieto zdravotné problémy sa u odborníkov nelieči a sama si aj ordinuje lieky, t.j. ak jej zdravotný stav bol vážny, vyhľadala by odbornú lekársku pomoc. Aj napriek tomu, že matka vykonáva t.č. iba jedno zamestnanie, jej zárobok od ostatnej úpravy výživného vzrástol, keď počas ostatnej úpravy výživného jej priemerný mesačný zárobok bol 37.482 Kč, pričom v súčasnosti pracuje v G. lekárni Dr. F. a.s. v I., kde jej priemerný mesačný zárobok je 42.245 Kč, ktorý sa zvýšil o sumu 4.763 Kč, teda je nemysliteľné, aby súd matke na základe takto zvýšeného zárobku znížil vyživovaciu povinnosť. Na F. sa náklady zvýšili, pretože je vekovo starší a fyzicky vyspelejší, pričom tieto náklady vzrástli v súvislosti nielen s nákupom ošatenia, stravy a trávenia voľného času, ale aj v súvislosti s prípravou na vysokú školu. Výživné vo výške 350 eur, určené ostatný raz rozsudkom je nateraz primeranou sumou a v tomto výživnom je rešpektovaná aj zásada, že F. je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni matky. Prvostupňový súd bol toho názoru, že z príjmu matky, ktorý táto dosahuje u svojho zamestnávateľa, má táto možnosť platiť nielen úvery, hypotéky a leasing, ktorým sa zaťažila, ale aj výživné v takej výške, ako jej bolo naposledy určené. Doposiaľ si matka svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas a snaží sa so synom pravidelne kontaktovať. Pokiaľ išlo o otca, tento bol v čase ostatnej úpravy výživného pedagógom na Q. K. R. v B., F. G. so sídlom v K. a v súčasnosti je menovaný riadnym profesorom a pokiaľ ide o jeho zárobok v čase ostatnej úpravy výživného, tento mal 1.278,36 eur a v súčasnosti je jeho priemerný mesačný zárobok vrátane osobného príplatku, mimoriadnych odmien v sume 2.361 eur. Napriek tomu, že jeho zárobok stúpol od poslednej úpravy výživného o 1.083 eura, je potrebné na druhej strane konštatovať, že tento zabezpečuje synovi úhradu všetkých nákladov spojených so stravou, oblečením, nákupom školských potrieb a podieľa sa aj na úhrade nákladov spojených s jeho voľným časom. Matka sa nad rámec výživného ničím iným na potrebách syna nepodieľa, pričom tu bral súd prvého stupňa do úvahy aj osobnú starostlivosť otca, ktorý ju zabezpečuje dlhodobo. Uznesením č.k. č. k. 20P/166/2011-102 zo dňa 30.4.2012 súd prvého stupňa opravil odôvodnenie napadnutého rozsudku na základe návrhu otca na jeho opravu, keď tento žiadal v zmysle ust. § 165 ods. 1 O.s.p. opravu odôvodnenia, ktoré odôvodnenie rozsudku nemalo podklad v zistenom skutkovom stave, keď súd prvého stupňa nesprávne vyrátal jeho priemerné zárobky za jednotlivé obdobia, nesprávne uviedol súhrn zárobkov za obdobie celého roka alebo za určité obdobie a stotožňoval ho nesprávne s priemerným mesačným príjmom, či s priemerným mesačným zárobkom a v jednom prípade obdobia od júla 2011 do novembra 2011 zarátal l2krát mimoriadne odmeny, ktoré mal v októbri a v novembri. Zároveň namietol vyrátanie priemerného mesačného zárobku súdom za rok 2010 a 2011. V dôsledku uvedeného došlo k oprave odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v dvanástom a devätnástom odseku, keď v písomnom vyhotovení odôvodnenia rozhodnutia bol nesprávne na viacerých miestach uvedený priemerný mesačný zárobok otca už medzičasom plnoletého Martina, ako i rozdiel zvýšenia zárobku otca od predchádzajúceho mesačného zárobku pri ostatnej úprave výživného rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/27/2010-150 zo dňa 25.05.2010. Z dôvodov opravného uznesenia vyplýva, že otec medzičasom plnoletého syna F. pracuje na Q. K. R., pobočka F.-K. G. so sídlom v K., ako riadny profesor a podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa zo dňa 13.07.2011 od 01.01.2010 do 01.01.2011 dosiahol spolu v súhrne čistú mzdu 16.187,26 eura a spolu s daňovým bonusom dosiahol čistý príjem v súhrne 16.427,38 eur. V máji 2011 mu bol vyplatený zvlášť príjem na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti v čistom 961,64 eur, v mesiaci jún 2011 v čistom 420,72 eur, v mesiaci november 2011 mu bol zvlášť vyplatený príjem na základe uzavretej dohody o vykonaní práce v čistom 106,11 eur, všetko zahrnuté v príjme. Za obdobie od 01.01.2010 do 01.01.2011 tak priemerný čistý mesačný zárobok otca dosiahol 1.492,99 eur. Za obdobie od 01.01.2011 do 01.07.2011 bola priemerná čistá mzda 1566,05 eur. Za obdobie od 01.07.2011 do 01.12.2011 otec dosiahol celkove čistý príjem 7420,54 eur. V mesiaci október 2011 dosiahol mimoriadnu odmenu vo výške 400 eur a v novembri 2011 odmenu vo výške 477 eur. Za obdobie od 01.07.2011 do 01.12.2011 nepoberal náhradu príjmu pri pracovnej neschopnosti. V danom období nemal vyplatenú odmenu na základe uzatvorenej zmluvy o vykonaní práce ani dohody o pracovnej činnosti. Otcovi bola vyplatená odmena vo výške 400 eur za vedenie inžinierskych prác vo výške 210 eur, za vedenie bakalárskych prác 90 eur, z fondu vedúceho 100 eur, 14. plat vo výške 477 eur. Priemerný mesačný čistý príjem otca za toto obdobie bol 1.484,11 eur. Súd tiež opravil, že zárobok otca stúpol o 205,75 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorým navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a vyživovaciu povinnosť upraviť v súlade s jej návrhom podaným na Okresný súd Trnava dňa 13.06.2011. Poukázala na to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatnej úpravy došlo k zmene pomerov na jej strane, na strane otca, ako aj plnoletého syna F., avšak napriek uvedenej podstatnej zmene na jej strane, čo bola strata zamestnania u zamestnávateľa v Slovenskej republike, a z toho vyplývajúci nižší príjem, považoval výživné vo výške 350 eur za nateraz primerané, s čím nesúhlasí, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa jednostranne akceptuje zmenu pomerov na strane otca a syna F., ako odôvodnenie pre zachovanie súčasnej výšky výživného, avšak objektívnu zmenu pomerov na jej strane súd nezohľadnil. Súdom prvého stupňa preukázaná skutočnosť, že aj zárobok otca sa zvýšil od ostatnej úpravy výživného o 1.083 eur, zakladá dôsledné dodržiavanie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď obaja rodičia prispievali na výživu svojich detí podľa svojej schopnosti, možnosti a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Súd prvého stupňa taktiež v odôvodnení konštatoval, že matka mala za obdobie od 01.03.2011 do 01.11.2011 celkovo príjem 88.976 Kč, s čím nie je možné súhlasiť. Jedná sa o hrubý príjem, nie čistú mzdu, navyše v uvedenej sume sú zahrnuté nadčasy, príplatky, doplatky a náhrady, ktoré významným spôsobom skresľujú čistý príjem matky. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu bola nútená zanechať prácu v druhom zamestnaní na Slovensku, pričom v dôsledku autohavárie má obmedzené schopnosti viesť motorové vozidlo, najmä na dlhšie vzdialenosti, čo bol prípad zamestnania na Slovensku. To, že sa nelieči u odborníkov, ale sama ako doktorka farmácie - vedúca lekárne si dokáže kvalifikovane pomôcť neznamená, že nemá zdravotné problémy brániace jej vo výkone zamestnania na Slovensku. K odvolaniu matky sa vyjadril otec a plnoletý F., ktorí uviedli, že tvrdenia matky, ktoré udávala už v návrhu, ale aj počas konania, neboli ničím preukázané. Poukazovali na to, že práve v čase konania o zvýšenie výživného (konanie vedené pod sp.zn. 20P/314/2009) prestala matka pracovať na Slovensku, t.j. na Slovensku prestala pracovať v októbri 2009 v čase konania o zvýšenie výživného, výživné sa určovalo len z jej jediného príjmu v Čechách, rozsudok bol vyhlásený 01.02.2010, potom sa znovu na Slovensku zamestnala 20.04.2010 v M. LM pracovala tak do 14.10.2010, ako to vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/166/2011- 89 zo dňa 07.03.2012. V odvolaní matka poukazovala na to, že súdom bolo preukázané, že sa otcovi dieťaťa od ostatného rozhodnutia zvýšil zárobok o 1.083 eur, čo len opodstatňuje oprávnenie matky na dodržiavanie ust. § 62 ods. 2 Zák. o rod, čo však nie je pravdou, pretože údaj v rozsudku o zvýšení zárobku o 1.083 eur od posledného rozhodovania o výživnom nie je pravdivý, keďže súd nesprávne vyrátal jeho priemerný čistý zárobok a v tom smere podal návrh na opravu dôvodov rozsudku, pretože odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistenom skutkovom stave. Súd jeho žiadosti o opravu dôvodov vyhovel. V odvolaní matky nie sú žiadne iné rozhodné skutočnosti než tie, ako boli už zisťované pred súdom prvého stupňa, ani také, ktoré by opodstatnili zmeniť rozsudok i s poukazom na žiadosť na opravu dôvodov. Výdavky plnoletého F. sú vyššie: v posilňovni- 2krát do Relax centra, mesačné náklady sú 120 eur, s doučovaním matematiky mesačne okolo 20 eur, so stužkovou - nákup oblečenia približne 300 eur, náklady spojené s pravidelným nákupom oblečenia a stravy približne 300 eur/mesačne. Navyše platil poplatky za prijímacie pohovory na vysoké školy: 50 eur na PrF UK, 400 CZK (16 eur) PrF MU v Brne a 28 eur PrF UP v Olomouci. Navrhli, aby odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s opravným uznesením a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/166/2011 je zníženie výživného matky na medzičasom plnoletého F. F., nar. XX.X.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh matky na zníženie výživného zamietnutý. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V čase ostatného rozhodovania rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 20P/314/2009-120 zo dňa 01.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24 CoP/27/2010-150 zo dňa 25.5.2010, keď bolo zvýšené výživné na 350 eur s účinnosťou od 26.10.2009, bola zamestnaná matka ako vedúca lekárne G. E. a.s., L.. F.. Za obdobie od 10/2008 do 9/2009 mala priemerný mesačný zárobok 37.482,- Kč. Aj vtedy bral súd do úvahy jediný jej príjem tohto zamestnávateľa. Teraz tvrdila, že G. E. a.s., L.. F. je jej jediný zamestnávateľ od 01.09.2010, lebo vtedy ukončila prac pomer aj v M., a.s. pobočka Považská Bystrica. Z potvrdení o zárobku matky od G. E. a.s., Dr. F., B. odvolací súd zistil, že matka pracuje stále v E. Dr. F. v I. s priemerným čistým zárobkom od 9/2010 do 11/2011 39.911,- Kč. Jej priemerný zárobok sa teda zvýšil od posledného rozhodnutia o 2.429.-Kč (39.911 - 37.482). V priebehu konania na súde prvého stupňa preukazovala mesačné výdavky v sume 30.701,- Kč (z toho úverová splátka na auto 17.058,- Kč, splátka pôžičky z rakúskej banky 4.554,- Kč, hypotekárna splátka 5.565,- Kč a platba výživného pre maloletého F. 3.524,- Kč). Rovnaké splátky úveru aké matka v návrhu uviedla mala aj v čase pôvodného rozhodnutia. Z potvrdenia M. PB, s.r.o. K. C. XX, B. bolo odvolacím súdom zistené, že v mesiaci 3/2010 mala čistý zárobok 476, 84 eur a v mesiaci 8/2010 645,41 eur. V čase ostatného rozhodovania rozsudkom Okresného súdu v Trnave 20P/314/2009- 120 zo dňa 01.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/27/2010-150 zo dňa 25.05.2010, bol otec vtedy mal. F. zamestnaný ako vysokoškolský pedagóg na Q. B., F. G. so sídlom v K.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od marca októbra 2008 do septembra 2009 bol 1.278,36 eur. Z opravného uznesenia prvostupňového súdu vyplýva, že za obdobie od 01.01.2010 do 01.01.2011 tak priemerný čistý mesačný zárobok otca dosiahol 1.492,99 eur. Za obdobie od 01.01.2011 do 01.07.2011 1.566,05 eur, za obdobie od 01.07.2011 do 01.12.2011 priemerný mesačný čistý príjem za toto obdobie bol 1.484,11 eur. V čase poslednej úpravy výživného bol 1.278,36 eura. V súčasnosti je tento priemerný mesačný zárobok vrátane osobného príplatku, mimoriadnych odmien v sume 1.484,11 eur, jeho zárobok stúpol od poslednej úpravy výživného o 205,75 eura. Ako už vo vyjadrení k návrhu, aj vo svojej výpovedi otec vtedy mal. F. poukázal, mal výdavky na domácnosť: nájomné 137 eur, elektrina 31 eur, plyn 8 eur, internet 23 eur, telefón 8 eur, potraviny 150 eur, prevádzka automobilu 60 eur, zákonné a havarijné poistenie motorového vozidla 42 eur, životné poistenie 46 eur, dôchodkové sporenie 65 eur, spolu celkové výdavky 570 eur. Výdavky t.č plnoletého F. sa neznížili v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, naopak sú vyššie: v posilňovni - 2krát Relax centrum, mesačné náklady sú 120 eur, s doučovaním matematiky mesačne cca 20 eur, so stužkovou - nákup oblečenia cca 300 eur. K tomu treba prirátať náklady spojené s pravidelným nákupom oblečenia a stravy. Navyše platil poplatky za prijímacie pohovory na vysoké školy: 50 eur na PrF UK, 400 CZK (16 eur) PrF MU v Brne a 28 eur PrF UP v Olomouci. Keďže sa matka domáhala zníženia výživného, bolo potrebné v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine porovnávať súčasné pomery matky, ako aj plnoletého F., ale aj otca F., v domácnosti ktorého žije, s pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti, aby sa mohlo výživné zmeniť, v danom prípade znížiť. Matka v návrhu uvádzala, že má nižší príjem, pretože nepracuje aj na Slovensku, len v Českej republike. V čase predchádzajúceho rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu v Trnave 20P/314/2009- 120 zo dňa 1.2.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/27/2010-150 už nepracovala na Slovensku, preto sa vychádzalo iba z jej zárobku v ČR. Matka vtedy zarábala priemerne minimálne 37.482,- Kč, výživné 350 eur pre maloletého F. z jej zárobku bolo pri vtedajšom kurze približne 24,3%. Toho času sa jej príjem zvýšil o 2.429.-Kč (39.911 -37.482), navyše už nespláca leasingovú splátku na auto vo výške 17.058,- Kč, ako to vyplýva zo zmluvy s ČSOB Leasing č. 7770432. Pri jej terajšom priemernom čistom zárobku 39.911,- Kč by mohlo byť dokonca uvažované o zvýšení výživného. Obaja rodičia F. majú čiastočné zvýšenie priemerného zárobku (matka o 2429,- Kč a otec o 205,75 eur). Prípadné zvýšenie výživného je odôvodnené aj potrebami t.č. plnoletého F.. V čase rozhodovania boli u neho preukázané vyššie výdavky, pripravoval sa na štúdium na VŠ, bol v maturitnom ročníku, mal aj výdavky spojené so svojim koníčkom - návšteva fitnes. Otec F. sa osobne o neho stará, býva s ním v domácnosti, čo si vyžaduje starostlivosť o zabezpečenie ošatenia, stravy tzn., že mu varí, perie, zabezpečuje jeho osobné potreby, úhradu všetkých nákladov spojených s nákupom školských potrieb a podieľa na úhrade nákladov spojených s jeho voľným časom. Práve túto osobnú starostlivosť má nahrádzať matka platením výživného. Náklady u F. nepochybne budú zvýšené jeho ďalším štúdiom. Dôvod matky plnoletého F. uvádzaný v návrhu, že má nižší príjem, lebo nepracuje aj na Slovensku, sa vôbec nepreukázal. Jej zárobok je vyšší v priemernej mesačnej mzde o 2.429,- Kč, pri ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti sa tiež vychádzalo iba z jej priemerného zárobku v ČR 37.482,- Kč, lebo vtedy tiež už na Slovensku nepracovala. Znovu sa tak zamestnala po skončení konania 20.04.2010 v M. LM a pracovala tak do 14.10.2010. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v jeho rozhodnutí, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov od ostatného rozhodovania o výživnom, ktorá by opodstatňovala zníženie výživného na t.č. plnoletého F.. Odvolací súd tak vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil podľa ust. § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému F. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento nepodal návrh na ich priznanie a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasom 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.