Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220566 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111220566.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu: JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Lea Stovičková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, F., T. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Námestie SNP 2 a N. W., nar. XX.XX.XXXX, F., G. XXXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18P 24/2011-118 zo dňa 28. marca 2012, takto r o z h o d o l : Odvolanie otca maloletej o d m i e t a . Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného na maloletú zamietol a zároveň zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú. Rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 62 ods. 1, ods. 5, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 27C 229/2009 zo dňa 11.03.2010 bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 600,- eur a zároveň bol upravený styk otca s maloletou. V tom čase matka pracovala s priemerným zárobkom 377,- eur a poberala daňový bonus a rodinné prídavky. Maloletá v čase poslednej úpravy výživného navštevovala 4. ročník športového gymnázia, aktívne hrala tenis. V súčasnosti naďalej navštevuje túto školu a tréningového procesu sa nezúčastňuje. Súd dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo na strane otca, ktorý nepracuje, nemá žiaden stály príjem, pričom v čase poslednej úpravy mal finančné prínosy z výnosov, ale podľa vyjadrenia tieto príjmy už nemá. Momentálne žije z toho čo si sporadicky zarobí na brigádach. Súd však prihliadol na to, že otec vlastní viaceré nehnuteľnosti a v prípade, že nemá finančné prostriedky na úhradu výživného (nakoľko tvrdil, že tieto si požičiava od svojej matky) môže nehnuteľnosti predať a z tohto platiť výživné vo výške naposledy stanovenej. Súd poukázal na to, že otec má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie strojárenského smeru, teda má možnosť nájsť si prácu v odbore, riadne sa zamestnať. Otec nepožiadal ani o zaradenie do evidovanie nezamestnaných a preto súd vychádzal z toho, že má finančné prostriedky. Otec v minulosti disponoval finančnou čiastkou, ktorú používal na rôzne účely. Maloletá má mať takú životnú úroveň ako jej rodičia a súd sa domnieva, že otec nemá v súčasnosti zlú finančnú úroveň vychádzajúc z jeho majetkových pomerov. Z vyjadrenia banky o stave na účte v W. vyplýva, že otec tam má sumu iba 21,73 eur, otec však môže mať aj v iných bankách na iné mená uložené finančné prostriedky. Súd teda vychádzal z toho, že otec iba predstiera svoju nemajetnosť, nedostatok finančných prostriedkov. Súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný, pretože matke odpadli náklady spojené s hraním tenisu, maloletá sa v súčasnosti nevenuje žiadnej záľube, nemá žiaden koníček. Zároveň súd zohľadnil, že je vo vyššom ročníku športového gymnázia a jej výdavky spočívajú v bežných nákladoch na stravu, ošatenie, nákup školských potrieb. Súd teda dospel k záveru, že 600,- eur je primeranou sumou na úhradu výživného, nezistil dôvody ani pre zníženie výživného ani pre jeho zvýšenie a preto oba návrhy zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom právneho zástupcu, domáhala sa zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že zvýši výživné spätne od 27.04.2011 na maloleté dieťa zo sumy 600,- eur na 1.000,- eur mesačne. Odvolacie dôvody uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c), b) e), f) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa napadla v zamietajúcej časti návrhu na zvýšenie výživného. Uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Trnave v konaní o rozvod manželstva zo dňa 11. marca 2010 č.k. 27C 229/2009-162 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2010 č.k. 24Co 153/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.07.2010. Dňa 09.03.2011 podal otec návrh na zníženie výživného zo sumy 600,- eur na 200,- eur, pričom otec tento svoj návrh zobral späť a súd v konaní sp. zn. 20P 69/2011 uznesením zo dňa 06.05.2011 konanie o zníženie výživného zastavil. Dňa 27.04.2011 už v spomínanom konaní matka podala protinávrh na zvýšenie výživného a nakoľko došlo k vyporiadaniu BSM a s prihliadnutím na to, že otec zobral návrh na zníženie výživného späť, zobrala aj ona svoje odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trnava späť a oznámila, že svoj návrh na zvýšenie výživného berie späť a uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP 46/2011-101 zo dňa 24.08.2011 bolo odvolacie konanie zastavené. Návrh otca na zníženie výživného považuje za účelový, nie sú splnené predpoklady podľa § 78 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože z pohľadu otca je tu prekážka veci podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane otca nenastala taká významná zmena pomerov na základe ktorej by bolo možné prikročiť k zmene rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a znížiť výživné vzhľadom na dohodu o stabilizácii výšky výživného z obdobia apríl až júl 2011. Poukázala na to, že otec podmienil zobratie návrhu na zvýšenie výživného matkou v konaní sp. zn. 20C 69/2011, pretože bez tohto nebol ochotný na ňu previesť 3- izbový byt. Týmto spôsobom ju otec donútil zobrať späť dôvodný návrh na zvýšenie výživného na 1.000,- eur mesačne. Svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila dôvodmi, ktoré nastali podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a tvrdenie otca, že v súčasnosti dosahuje príjem 100.- až 200,- eur a náklady na bývanie a živobytie dosahujú 600,- eur sú zavádzajúce a zo strany otca sa pravidelne opakujú. V rozvodom konaní bolo preukázané, že otec napriek tomu, že nepracoval, v rokoch 2005 až 2006 zrušil živnosť, kúpil dňa 07.03.2007 cenný papier V. za 3.450.000,- Sk a v obdobiach rokov 2009-2010 boli otcovi pripísané úroky vo výške 3.632,66 eur. Otec ďalej kúpil 24.07.2007 cenný papier V. na meno maloletej D. za 3.350.000,- Sk, na ktorý boli pripísané úroky vo výške 3.527,38 eur. Otec v rozvodom konaní tvrdil, že je dobrovoľne nezamestnaný, nevedel uviesť odkedy nepracuje a nebol evidovaný na úrade práce. V roku 2003 odpredal nehnuteľnosť za 12.000.000,- Sk, ktorú sumu následne investoval a žije z výnosov a úspor. Otec dňa 26.08.2009 zrušil sporiaci účet maloletej a previedol na svoj účet sumu 1.497,- eur. 31.08.2009 zrušil termínovaný účet a suma 32.370,27 eur bola pripísaná na jeho účet, pričom súd konštatoval, že otec nepreukázal svoje tvrdenie, že táto suma z termínovaného zrušeného účtu je vlastníkom jeho priateľa U.. Vyjadrila sa k majetkových pomerov a podľa LV č.XXXX kat. územie F. zo dňa 27.08.2009 je otec vlastníkom v celosti rodinného domu č. XXXX a garáže postavený na parc. č. 2168/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 283 m2 a parc. č. 2168/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2. Podľa LV č. XXXX súd zistil, že odporca je vlastníkom polovici parc. č. 3297/13 - ostatné plochy vo výmere 1256 m2 a parc. č. 3297/23 - ostatné plochy vo výmere 92 m2. Z tohto listu vlastníctva vyplýva, že 14.01.2010 predal odporca svoj podiel spoluvlastníkovi C. U., avšak súd nezistil za akú kúpnu cenu. Matka má vedomosť o tom, že spornú nehnuteľnosť kúpil s C. U. za 730.000,- Sk za celú nehnuteľnosť, svoj podiel previedol na C. U. za kúpnu cenu 13.775,- eur. Zároveň matka poukázala na to, že otec a C. U. spornú nehnuteľnosť prenajali od 01.07.2009 do 31.12.2010 za nájom vo výške 664,- eur mesačne. Dňa 24.08.2009 odporca odpredal motorové vozidlo Škoda Octácia 1,9 TDI, rok výroby 2007, ev. číslo TT 744 DJ C. U. bez uvedenia kúpnej ceny, pričom súd ustálil, že sa jedná o fingovaný odpredaj motorového vozidla, pretože tento otec naďalej bezplatne užíval. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 07.09.2004 uzavretej medzi otcom a U. A. a manželkou vyplýva, že otec 08.09.2004 požičal A. 4.000.000,- Sk, ktorí sa zaviazali vrátiť do 4 rokov od uzavretia zmluvy. Dňa 08.09.2004 požičal otec U. A. a manželke 2.160.000,- Sk, 25.11.2004 požičal ďalšiu pôžičku 2.000.000,- Sk zabezpečenú zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Dňa 30.11.2006 uzavreli dodatok podľa ktorého sa dohodli na úroku vo výške 16.000,- Sk z požičanej sumy 2.000.000,- Sk a dňa 06.09.2004 A. potvrdil, že otec vložil sumu 1.000.000,- Sk do Združenia. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.01.2009 mal otec požičať A. 247.759,- eur, ktorá zmluva bola zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode práv 07.09.2004. Podľa živnostenského registra otec podnikal od 18.11.1992 do 08.02.2006. Podľa vedomosti matky otec kúpil byt v F. na T. XX za 66.000,- eur a previedol ho kúpnou zmluvnou na C. U., vklad bol povolený 02.03.2011. O týchto skutočnostiach sa matka dozvedela priamo od otca, pretože tento byt mal byť zakúpený výlučne pre ňu v rámci vyporiadania BSM. Neskôr otec dal pokyn C. U., aby na matku previedol tento byt č. XX na X. podlaží na T. XX v lehote do 15.06.2011 a ešte pred tým zobral svoj návrh na zníženie výživného v konaní sp.zn. 20P 69/2011 späť. Čo sa týka majetkovej situácie otca z tohto konania otec ju opísal tak, že vlastní rodinný dom v F. zapísaný na Správe katastra Trnava na LV č. XXXX a to parc. č. 2168/2 - zast. plochy a nádvoria o výmere 283 m2 spolu s domom súp. č. XXXX a ako parc. č. 2168/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 na ktorom sa nachádza garáž. Hodnota domu je približne 200.000,- eur. Zároveň je spoluvlastníkom 1/7 nehnuteľnosti zapísanej v k.ú. F.. XXX ako parc. č. 1858/3 vo výmere 29 752m2, vlastníkom motorového vozidla značky Suzuki a staršieho motorového vozidla značky Renault Clio. Podľa vedomosti matky toto vozidlo Renault Clio otec už nevlastní, kúpil si novší model tohto auta. Otec však opomenul uviesť, že od februára 2011 je spoluvlastníkom 3-izbového bytu v F. na R. XX, pričom ďalším spoluvlastníkom je C. U., kamarát otca. Kúpna zmluva bola právoplatná 18.02.2011. Ďalej otec opomenul uviesť, že C. U. získal v dobrovoľnej dražbe vlastnícke právo k bytu na L. X na X. podlaží a matka vychádza z toho, že C. U. je len formálne zapísaný na liste vlastníctva. V priebehu konania uvádzal, že je evidovaný na úrade práce od konca januára 2011 a brigádne pracoval u p. A., pričom z konania sp. zn. 20P 69/2011 uviedol, že sa zamestnal ako obchodný zástupca na dohodu do 30.04.2011. Ide presne o toho U. A. ktorému otec spolu požičal 8.160.000,- Sk a podľa názoru matky ide o kamufláž a žiada tomuto venovať zvýšenú pozornosť. Povinnosťou súdu bolo overiť sporené tvrdenia otca, vykonať výsluch U. A. a jeho manželky za účelom objasnenia miliónových pôžičiek, jeho reálneho stavu splácania a reálnosti brigádnickej práce u A.. Preto boli dané dôvody na zvýšenie výživného, pričom návrh matky podporil aj kolízny opatrovník. Odvolateľka uviedla, že dôvody hodného osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine je treba vidieť na strane otca nielen v jeho majetkových pomeroch, ale aj v jeho nadpriemerných schopnostiach, keď v priebehu krátkej doby bol schopný zarobiť obrovské finančné prostriedky, ale aj v jeho nevyspytateľnosť správania v konaní, pričom na jednej strane v máji 2011 súhlasil so stabilizáciou výživného vo výške 600,- eur a donútil matku zobrať návrh na zvýšenie výživného späť a na druhej stranu už 16.09.2011 podáva ďalší návrh na zníženie výživného. K odvolaniu priložila potvrdenie o vyporiadaní BSM zo dňa 31.05.2011. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec maloletej, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal vychádzať z preukázaných odôvodnených potrieb maloletej, rozhodnutie súdu považuje za nepreskúmateľné, súd sa nezaoberal životným štandardom matky a dieťaťa a ich neprimeraným výdavkom. Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach k odvolaniu odporúčal odvolaniu matky vyhovieť a návrh otca zamietnuť. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa žiada zmeniť, vyhovieť odvolaniu v časti zvýšenia výživného. Poukázala na vykonané dokazovanie z ktorého je preukázané, že otec disponoval obrovskými finančnými prostriedkami, ktoré sa snaží zakryť pred súdom. Poukázala na jeho majetkové pomery týkajúce sa vlastníctva viacerých nehnuteľností a takisto otec nadobudol a užíva Škodu Octavia ev. č. TT 073 ET, ktoré je formálne zapísané na D. E., ktorý je veľmi dobrý priateľ otca a užíva auto otec. Otec v ťažkých časoch, ktoré spomína, absolvoval luxusnú dovolenku kombinovaný dvojtýždňový zájazd Thajsko - Vietnam. K vyjadreniu k odvolaniu doložila výpis z LV č. XXXX. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť a odvolanie matky je dôvodné. Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. 18P 24/2011 bol návrh otca na zníženie výživného uplatnený 16.09.2011, ktorým sa domáhal zníženia výživného zo sumy 600,- eur na 200,- eur a návrh matky na zvýšenie výživného uplatnený 31.10.2011, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného zo 600,- eur na 1.000,- eur spätne od 27.04.2011. Podľa ust. § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z citovaných ustanovení vyplýva objektívna podmienka prípustnosti odvolania, ktorou je podanie odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní, počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je deň, kedy bol odvolateľovi doručený rovnopis písomného vyhotovenia rozhodnutia, t.j. rozsudku alebo uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej behu dni dopravy písomnosti na súd. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený poštou vtedajšej splnomocnenej zástupkyne otca Mgr. K.Y. 30.04.2012 a od nasledujúceho dňa 01.05.2012 začala otcovi plynúť lehota na podanie odvolania. Otec odvolanie zo dňa 16.05.2012 podal osobne do podateľne Okresného súdu Trnava 16.05.2012 až po uplynutí 15 dňovej lehoty, ktorá otcovi uplynula dňa 15.05.2012 (utorok). Postupom podľa § 218 ods.1 písm. a) O.s.p. odvolací súd oneskorené odvolanie otca maloletej odmietol. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu tak zostala správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného. Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle ods. 3 citového ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Z citového ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, po prípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (táto úprava zjavne dopadá ako na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako žalobcu a žalovaného, tak i na tzv. konania nesporové obdobné tomu v prejednávanej veci). Korektným a i ústavne konformným výkladom ustanovení O.s.p. citovaných zhora (najmä však § 157 ods. 2 O.s.p.) potom treba dospieť k záveru, že v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia v napádanej časti, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobom predpokladaným v ustanovení § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa), tak sám osebe i dôvodnosť odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu bol potom takouto vadou postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, v napadnutej časti. Predovšetkým už z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine totiž vyplýva, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi dôkazmi ako napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky, výška položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, kde rodič býva a pod.. Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočným spôsobom. Pokiaľ rodič argumentuje tým, že mu na úhradu jeho potrieb prispievajú jeho rodičia alebo tretie osoby (a to aj napr. druh), treba vziať dôkladne do úvahy či len bezdôvodne nepresunul tieto finančné potreby. Vodiacou zásadou je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie jeho nákladov. Musí sa to urobiť reálne tak , aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Výška mesačných nákladov dieťaťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, strava, ošatenie hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, predškolská starostlivosť, preprava dieťaťa, náklady záujmovej činnosti a pod.. Len pokiaľ to životná úroveň rodiča dovoľuje, treba zohľadniť aj náklady na voľno časové aktivity, dovolenky, výlety a pod.. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od zárobkových schopností a možností povinného rodiča, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa. Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich určí výživné (povinnému rodičovi). Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že súd prvého stupňa sa opísanými zásadami dostatočne neriadil. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C 229/2009 (rozvod rodičov dieťaťa) ako aj s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko pokiaľ aj súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, tak ho nezhodnotil. Úlohou súdu prvého stupňa v konaní o zmene pomerov predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom je predovšetkým porovnať pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia v celom období od predchádzajúceho rozhodnutia až po súčasnosť. Takéto porovnanie pomerov však z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno zistiť. Súd dôsledne neporovnal príjmy v čase ostatného rozhodnutia a majetkové pomery otca a jeho príjmy a majetkové pomery v súčasnosti. Navyše z podaného odvolania matky vyplynulo, že otec vlastní ešte ďalšie nehnuteľnosti, ktoré súd prvého stupňa nezohľadnil a keďže o predmete konania platí vyšetrovacia zásada bolo úlohou súdu prvého stupňa takéto dôkazy a podklady pre rozhodnutie si zabezpečiť. Súd prvého stupňa teda komplexne nezistil pomery účastníkov konania, aby mal dostatočné podklady k rozhodnutiu o návrhu matky na zvýšenie výživného a pokiaľ aj niektoré skutočnosti zistil, náležitým spôsobom ich nezhodnotil. Odvolaciemu súdu tak neostalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného podľa § 221 ods. 1 písm. f/ (a čiastočne i písm. h/ rovnakého ustanovenia) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 tohto ustanovenia mu vec vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda doplniť dokazovanie, vypočuť účastníkov na ich zárobkové a majetkové pomery, životnú úroveň (výška mesačných nákladov rodičov, výška mesačných položiek nie nevyhnutných pre život napr. účty za telefón, za internet, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenie, úvery, mesačné výdavky na vozidlo, kde rodič býva, ako trávi voľný čas, či má finančne náročné koníčky, dovolenky a pod.), zistiť informácie o zdravotnom stave, zabezpečiť potrebné listinné dôkazy, zistiť a vyhodnotiť náklady na dieťa. Vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného opätovne spravodlivo rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.