Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222020 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111222020.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. U., nar. XX.XX.XXXX a X. U., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov, matky: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XXXX/XX a otca: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. S. X, zast. splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. XX, M. O., o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 19P/29/11-33 zo dňa 23. januára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zročného výživného m e n í tak, že zročné výživné otca voči maloletému X. za obdobie od 07.10.2011 do 23.01.2012 vo výške 761,29 Eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 22,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a zročné výživné otca voči maloletej X. za obdobie od 07.10.2011 do 23.01.2012 vo výške 380,65 Eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 11,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zveril maloletého X. a maloletú X. do osobnej starostlivosti matky, ktorej tiež zveril oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 07.10.2011 prispievať na výživu maloletého X. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou 100,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 07.10.2011 do 23.01.2012 voči maloletému X. vo výške 761,29 Eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Zročné výživné za obdobie od 07.10.2011 do 23.01.2012 voči maloletej X. vo výške 380,65 Eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. O trovách konaniach rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil právne použitím ust. § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletých detí nežijú spolu od júna 2011, kedy matka aj s deťmi bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Otec maloletých detí na ich výživu dobrovoľne neprispieva. Vzhľadom na skutočnosť, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti sú deti v starostlivosti matky, u otca bývajú len sporadicky a v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, súd jej zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti, priemerný čistý mesačný zárobok matky je 398,85 Eur a otca 1.348,96 Eur. Súd bol toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletých detí, ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Vzhľadom na to, že výživné bolo určené spätne, odo dňa začatia konania, otcovi vzniklo dlžné výživné voči maloletému X. vo výške 761,29 Eur (10/2011-161,29 Eur + 11/2011 až 1/2012 - 600 Eur) a voči maloletej X. vo výške 380,65 Eur (10/2011-80,65, 11/2011 až 1/2012 - 300 Eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného, výšku určeného bežného výživného, zohľadňujúc príjem otca, súd otcovi, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil dlžné výživné splácať v splátkach, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 pís. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konania a to z dôvodu, aby mal možnosť sa vyjadriť k predmetnej veci. Otec uviedol, že v prejednávanej veci sa nemal možnosť vyjadriť, pretože na prvé určené pojednávanie mu nebolo doručené predvolanie a na druhé určené pojednávanie zaslal ospravedlnenie s potvrdením od lekára. S rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko vychádza len z výpovedi matky maloletých detí. Uviedol, že matka maloletých detí sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala dobrovoľne k svojej matke, keď predtým ju vyzval opakovane, aby neudržiavala písomný a osobný kontakt s rôznymi mužmi. Ďalej otec uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že o maloleté deti sa nestará, nakoľko bol s maloletými deťmi v niektorých mesiacoch spolu aj dva týždne z mesiaca, inokedy každé víkendy, a to v závislosti od rozhodnutia ich matky. Deťom platil obedy, škôlku, desiate a manželke aj odovzdával rodinné prídavky na deti, ktoré chodili na jeho účet. Matku odbremenil od všetkých pôžičiek začal ich splácať sám a niekedy po vyplatení množstva pôžičiek a poplatkov na deti a kúpe oblečenia mu zostalo na živobytie suma necelých 100,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že on žije v súčasnej dobe v domácnosti sám, avšak matka žije so svojim priateľom, preto predpokladá, že sa aj tento môže podieľať na financovaní ich spoločnej domácnosti. Na základe uvedeného, preto nesúhlasí s výškou stanoveného výživného, ani so spätným doplatením výživného od podania návrhu, nakoľko aj bez určenia zo strany súdu sa o deti staral, či už osobne alebo finančne. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že určenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti sa im javí primerané k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodeným potrebám maloletých detí a preto odporúčajú odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka maloletých detí, ktorá uviedla, že spoločnú domácnosť musela opustiť na základe ultimáta daného zo strany otca, a teda, že k 31.05.2001 sa má vysťahovať spolu aj s deťmi. Uviedla, že otec mal. detí je alkoholik, taktiež ju psychicky a fyzicky týral a dňa 01.05.2011 vo večerných hodinách bola nútená privolať aj políciu. Po opustení spoločnej domácnosti dočasne mohla bývať u svojich rodičov, neskôr si našla podnájom, v ktorom žije spolu s maloletými deťmi a nie je pravda, že sa odsťahovala k priateľovi. Uviedla, že práve otec maloletých detí býva v ich byte spolu s priateľkou a jej dcérou. Otec maloletých detí jej začal dávať rodinné dávky až od augusta 2011, potvrdila, že im platí obedy, avšak školskú družinu vo výške 14,- Eur a školné do škôlky vo výške 12,- Eur platí ona. Veci na oblečenie im otec síce kúpil, ale má ich on doma a deti ich môžu nosiť, iba vtedy, keď sú u otca cez víkendy. Taktiež uviedla, že otec maloletých detí sa nedostavil dvakrát na pojednávanie, o ktorom vedel a mohol sa už vtedy k všetkému vyjadriť. Na základe uvedeného preto trvá, aby jej bolo priznané výživné, ako bolo určené súdom prvého stupňa. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento právny prostriedok prípustný § 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca v časti určenia bežného výživného nie je dôvodné a v časti určenia výšky nedoplatku na zročnom výživnom je odvolanie otca čiastočne dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19P/29/2011 je úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom X., nar. XX.XX.XXXX a maloletej X., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom súdu prvého stupňa boli maloleté deti X. a X. zverené do výchovy matky a otec bol zaviazaný s účinnosťou od 07.10.2011 prispievať na výživu maloletého X. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletej X. sumou 100,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 07.10.2011 do 23.01.2012 voči maloletému X. vo výške 761,29 Eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur spolu s bežným výživným a dlžné výživné za rovnaké obdobie voči maloletej X. vo výške 380,65 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur spolu s bežným výživným u oboch, počnúc s mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti, postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti bežného výživného a v časti zročného výživného na obe maloleté deti. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloleté deti X. a X. pochádzajú z manželstva ich rodičov, keď od júna 2011 nežijú rodičia spolu, pretože matka spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať do podnájmu. Matka je zamestnaná v spoločnosti Reston, s.r.o. Bratislava a jej priemerný čistý mesačný zárobok v období jún 2011 - november 2011 je 398,- Eur, okrem tohto príjmu iný príjem nemá, nevlastní žiaden majetok. S deťmi býva v dvojizbovom byte v podnájme a mesačne platí 300,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý X. navštevuje tretí ročník základnej školy v Trnave, má len bežné výdavky, navštevuje futbalový krúžok, s ktorým nie sú spojené zvýšené výdavky. Maloletá X. navštevuje materskú školu v Trnave, s ktorou sú spojené výdavky na stravu vo výške 25,- Eur mesačne a školné 12,- Eur mesačne. Otec maloletých detí pracuje v spoločnosti Volkswagen Slovakia a jeho priemerný čistý mesačný zárobok v období jún 2011 až november 2011 bol 1.348,96 Eur. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v prejednávanej veci bol určený termín pojednávania na deň 05.12.2011, ktoré pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že otec maloletých detí nemal doručenie predvolania riadne vykázané a z adries S. S. X, S. a L. T. XX, S. sa vrátila doručenka s uvedením: adresát neznámy. Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 23.01.2012 a otec mal z adresy S. S. X, S. riadne doručené predvolanie na tento termín pojednávania a to dňa 23.12.2011. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.01.2012 vyplýva, že otec sa na predmetné pojednávanie nedostavil, hoci mal doručenie predvolania riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti otca. Dňa 26.01.2012 bolo súdu doručené podanie, v ktorom otec ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 23.01.2012 a to zo zdravotných dôvodov, o čom súdu predložil potvrdenie od lekára a taktiež predložil súdu splnomocnenie pre Mgr. Y. C. v prejednávanej veci, na ktorom sa nachádza aj doložka osvedčenia podpisu otca maloletých detí, vystavená MÚ - Trnava dňa 23.1.2012. Z potvrdenia MUDr. G. W., praktického lekára pre dospelých, vystaveného dňa 23.01.2012 vyplýva, že F. U. sa nemohol dňa 23.01.2012 zúčastniť súdneho pojednávania zo zdravotných dôvodov. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. K odvolacej námietke otca, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 23.1.2012 v jeho neprítomnosti a to napriek jeho ospravedlneniu sa z jeho neúčasti zo zdravotných dôvodov odvolací súd uvádza, že táto námietka odvolateľa nie je dôvodná. Zo spisu totiž vyplýva, že otec zaslal toto ospravedlnenie (datované dňa 24.1.2012) spolu s potvrdením od lekára ( datované dňa 23.1.2012) až po pojednávaní dňa 26.1.2012 a v spise sa nenachádza žiaden iný dôkaz o jeho včasnom ospravedlnení sa z tohto pojednávania, ktorý by zakladal súdu prvého stupňa dôvod na odročenie tohto pojednávania. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že otec mal. detí napriek tomu, že sa dňa 23.1.2012 nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť pojednávania, tieto zdravotné problémy mu zároveň nebránili v ten istý deň byť na MÚ - Trnava a osvedčiť svoj vlastnoručný podpis na splnomocnení pre Mgr. Y. C.. Na základe uvedeného, tak podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa mohol konať a rozhodnúť v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti otca a takýmto postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti otca konať pred súdom. Taktiež odvolací súd musí konštatovať, že odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné skutkové okolnosti, ktoré by podstatne menili zistený skutkový stav súdom prvého stupňa a taktiež nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by neboli súdom prvého stupňa vykonané. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že rodičia maloletých detí spolu nežijú od júna 2011, vzhľadom na čo je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý na základe vykonaných dôkazov ustálil výšku výživného, ktoré bol otec povinný maloletým deťom platiť od októbra 2011 ( od podania návrhu na súd) a to vo výške 200,-eur na mal. X. a vo výške 100,-eur na mal. X., ktoré výživné aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, keď výživné možno určiť do výšky 1/4 z príjmu povinnej osoby. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné okolnosti, v dôsledku ktorých by bolo dôvodné určiť otcovi výživné v inej výške. Správne súd prvého stupňa určil i výšku dlhu otca na zročnom výživnom za uvedené obdobie od 7.10.2011 do 23.1.2012, keď vychádzal z toho, že otec za uvedené obdobie na výživu maloletých detí nezaplatil žiadnu sumu a jeho dlh na zročnom výživnom predstavuje u mal. X. sumu 761,29 eur a u mal. X. sumu 380,65 eur. Súd prvého stupňa však s prihliadnutím na zistené pomery účastníkov, otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil dlžnú sumu uhradiť v mesačných splátkach, ktorých výška podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca ako aj skutočnosti, že otec je povinný platiť maloletým deťom aj bežné výživné. Pri určení výšky splátok bolo potrebné tiež prihliadnuť na tú skutočnosť, že otec by mal dlh na zročnom výživnom u oboch maloletých detí zaplatiť najneskôr do troch rokov, nakoľko splácanie zročného výživného nemôže byť ani na ujmu výživou odkázaných maloletých detí. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky mesačných splátok zročného výživného otca podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zročné výživné voči maloletému X. vo výške 761,29 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 22,- Eur spolu s bežným výživným a zročné výživné voči maloletej X. vo výške 380,65 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 11,- Eur spolu s bežným výživným a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného výživného podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a v napadnutej časti určenia zročného výživného podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.