Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223925 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111223925.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: F., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matky: D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX U., zast. advokátkou JUDr. Zuzana Csenkyová, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, a otca: T. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, XXX XX U., o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca maloletých detí čo do výživného, proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 27.3.2012, č. k. 17P/35/2011-79, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého F. v sume 120,- eur mesačne a na maloletú D. v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 3.11.2011, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za dobu od 3.11.2011 do 30.6.2012 odvolací súd povoľuje u maloletého F. v sume 462,- eur a u maloletej D. v sume 303,3,- eur otcovi splácať v mesačných splátkach na maloletého F. po 15,- eur mesačne a na maloletú D. po 10,- eur mesačne, ktoré splátky je povinný poukazovať otec k rukám matky spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec je povinný platiť výživné na maloletého F. v sume 190,- eur mesačne a na maloletú D. v sume 160,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 3.11.2011. Zročné výživné za dobu od 3.11.2011 do 31.3.2012 u maloletého F. v sume 597,24,- eur a u maloletej D. v sume 449,24,- eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach u každého z nich po 15,- eur mesačne, ktoré splátky je povinný poukazovať otec k rukám matky spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil s tým, že tento styk sa bude realizovať podľa dohody rodičov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, pričom sa nedohodli o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Súd upravil výživné odo dňa podania návrhu, pretože sa v konaní nepreukázalo, že by matke bránili závažné prekážky na podanie návrhu skôr, ako výživné požadovala od 6.10.2011. Súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca vo výške 889,- eur a z priemerného mesačného zárobku matky vo výške 590,- eur mesačne a mal za to, že v možnostiach a schopnostiach otca je poskytovať toto výživné maloletým deťom aj vzhľadom k tomu, že otec si počas manželstva našiel mimomanželskú známosť, takže týmto sám zapríčinil, že mu vznikol zvýšený náklad spojený so zabezpečením si vlastného bývania prenajatím bytu, za ktorý platí 100,- eur mesačne. Preto súd na tento výdavok neprihliadol. Súd prihliadol aj na bezlepkovú diétu matky, s ktorou sú zvýšené výdavky. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol že navrhuje platiť na F. 100,- eur mesačne a na maloletú D. 80,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že súd nemal prihliadnuť na zvýšené výdavky matky v súvislosti s celiakiou, pretože ide o jej individuálne výdavky, ktoré nesúvisia s potrebami maloletých. Výživné nebolo podľa jeho názoru určené primerane. Poukázal na svoje výdavky a uvádza, že od 6.10.2011 žije v spoločnej domácnosti spolu s partnerkou a jej maloletou dcérou. Jeho partnerka je v súčasnosti nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti, výživné od bývalého manžela a príspevok na dieťa. Matka a kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam písomne vyjadrili tak, že navrhujú napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie, po uskutočnení odvolacieho pojednávania, na ktorom odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie výsluchom matky a otca a napokon dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je čiastočne dôvodné. Kolízny opatrovník ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Otec pred odvolacím súdom doložil svoje aktuálne príjmy, z ktorých vyplýva, že tieto mu mierne klesli v súvislosti s tým, že od januára 2012 poberá daňový bonus a prídavky na maloleté deti matka. V súčasnosti činia jeho príjmy cca 746,13,- eur netto mesačne. Povedal, že rozhodnutie necháva na úvahe súdu, pričom trvá na znížení výživného na F. v sume 100,- eur mesačne a na D. v sume 80,- eur mesačne. Mesačne platí polovicu hypotéky a za maloletého F. hovorné na mobilný telefón, ktoré činilo v mesiaci jún 2012 41,50,- eur. Ďalej uviedol, že za prenajatý byt platí celkom 350,- eur mesačne (pred prvostupňovým súdom uvádzal 100,- eur mesačne). Matka pred odvolacím súdom doložila aktuálne príjmy, z ktorých vyplýva, že zárobok sa jej nezmenil (s výnimkou navýšenia o daňový bonus a prídavky na deti). Taktiež poberá od štátu príspevok na celiakiu vo výške 35,- eur mesačne. V súčasnosti činí jej zárobok cca 590,- eur netto mesačne. Nie je pravda, že otec platí polovicu hypotéky, dostala upomienku z C. D. (o čom do spisu založila kópiu), že hypotéka nebola zaplatená a nie je ani doteraz. Ona poslala otcovi polovicu splátky, avšak peniaze jej nevrátil a hypotéku nezaplatil. Rovnako tiež nie je pravda, že otec platí F. hovorné za mobilný telefón. Momentálne je matka PN a očakáva operáciu žlčníka s tým, že PN po operácii sa predpokladá 6 mesiacov. Musela si vybrať celkom 700,- eur na prežitie zo životnej poistky. V súčasnosti otec platí na obe deti výživné 60,- eur mesačne. Pokiaľ ide o zdravotný stav detí, F. nosí okuliare, musela zaplatiť 133,60,- eur, na čo si musela požičať. F. bol tento mesiac chorý, náklady za lieky boli 35,- eur. Na dcéru platí doučovanie vo výške celkom 58,- eur mesačne. D. nastupuje od septembra na strednú školu, pričom budú zvýšené náklady na cestovné a na stužkovú. Obaja rodičia zhodne pred odvolacím súdom potvrdili, že od podania návrhu otec zaplatil na výživnom na každé dieťa 490,- eur. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Z dokazovania vykonaného súdmi oboch stupňov bolo preukázané, že obidvaja rodičia sú zárobkovo činní. Finančná situácia matky je ovplyvnená aj jej nepriaznivým zdravotným stavom (celiakia) aj tým, že potreby maloletých detí sa v súvislosti s ich vekom zvyšujú (F. už navštevuje strednú školu, D. bude od septembra 2012). Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s odôvodnením prvostupňového súdu, ktorý stanovil privysoké výživné s tým, že otec sám zapríčinil výdavok na bývanie, z dôvodu, že zo spoločnej domácnosti odišiel a našiel si mimomanželskú známosť. Tieto skutočnosti nie sú relevantné pri určení výšky výživného. Taktiež výdavok matky na bezlepkovú diétu je potrebné posudzovať pre účely výživného maloletých detí len nepriamo, t.j. aké prostriedky musí matka vynakladať v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom. Podľa zaužívanej súdnej praxe má tvoriť výživné cca 25% - 30% z mesačného príjmu. Z aktuálneho príjmu otca - 746,13,- eur ide pri 30% o sumu cca 220,- eur. Z tohto dôvodu odvolací súd, zohľadniac vek maloletých detí a zvýšené výdavky matky na bezlepkovú diétu stanovil výživné na tejto hornej hranici na staršieho F. v sume 120,- eur mesačne a na mladšiu D. 100,- eur mesačne. Odvolací súd nemohol vyhovieť argumentom otca a zohľadniť skutočnosti ohľadom jeho nezamestnanej partnerky a jej maloletého dieťaťa, pretože tieto skutočnosti sú pre určenie výživného irelevantné. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.