Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214846 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115214846.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci starostlivosti o maloletú A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpená spoločnosťou: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554, otec: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14P/55/2015-135 zo dňa 22.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. A. vo výške 230,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 12.06.2015. II. Zročné výživné za obdobie od 12.06.2015 do 31.08.2016 v sume 934,33 Eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur, ktoré splátky je povinný poukazovať spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/34/2011-19 zo dňa 01.02.2012 v časti výživného. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, sumu 190,- Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 12.06.2015. Vo výroku II. otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 12.06.2015 do 30.04.2016 v sume 319,- Eur v pravidelných splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. súd konštatoval, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/34/2011-19 zo dňa 01.02.2012 v časti výživného. Vo výroku IV. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že v predmetnej veci mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a naposledy boli práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu upravované rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19P/34/2011-19 zo dňa 01.02.2012, právoplatným dňa 14.02.2012, na základe ktorého bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 160,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania mala A. 3 roky, matka poberala invalidný dôchodok a rodinné prídavky. Otec bol zamestnaný a dosahoval príjem v priemere 821,70 Eur v čistom. V súčasnej dobe je maloletá A. žiačkou 1. ročníka základnej školy, a na jej strane došlo teda k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky výživného. Matka dieťaťa poberá invalidný dôchodok vo výške 259,80 Eur, okrem toho je zamestnaná s pracovným príjmom 550,63 Eur mesačne v čistom, poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur. Ďalší príjem nemá, býva spolu s priateľom a s maloletou A. v rodinnom dome v jej vlastníctve. Mesačne vynakladá na výživu a starostlivosť o A. okrem oblečenia a stravy sumu približne vo výške 106,- Eur (matka uviedla konkrétne výdavky na obedy v škole 30,- Eur mesačne, ZRPŠ 10,- Eur na rok - 1,- Eur mesačne, školský klub 12,- Eur mesačne, tanečný krúžok 10,- Eur mesačne, lieky 20,- Eur mesačne, poistka dieťaťa 18,- Eur mesačne, školské pomôcky 150,- Eur ročne - 15,- Eur mesačne). Okrem toho má matka výdavky na bývanie a energie 580,- Eur (elektrika 70,- Eur, plyn 70,- Eur, internet 20,- Eur, hypotéka 270,- Eur, doprava do práce spoločne s maloletou 150,- Eur mesačne). Matka má však výdavky aj v súvislosti so svojim zdravotným stavom, a to na lieky priemerne v sume 55,- Eur a na cestovanie na odborné vyšetrenia. S matkou žije v spoločnej domácnosti aj jej priateľ, s ktorým vedie spoločnú domácnosť. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému T.. Otec dieťaťa je zamestnaný a v roku 2015 dosiahol čistý príjem v priemernej výške 935,82 Eur, býva spolu s rodičmi v ich rodinnom dome. Jeho mesačné výdavky sú na cestu do práce 150,- Eur mesačne, splátka na auto 180,- Eur, 30,- Eur na telefón a rodičom prispieva na domácnosť 200,- Eur mesačne. Okrem toho maloletej sporí na sporiacom účte 30,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len voči maloletej A.. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletú sa osobne stará matka, ktorá má pracovný príjem vo výške 550,63 Eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 259,80 Eur. Z jej strany je podiel na výžive dieťaťa pokrytý aj jej osobnou starostlivosťou. Otec dosahuje príjem vo výške 935,82 Eur v priemere, takže súd videl možnosť finančného pokrytia potrieb dieťaťa aj z výživného, ktoré bude matke platiť otec. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na tieto zistenia, otec je vzhľadom na svoj príjem a pomery výživné v určenej výške 190,- Eur schopný platiť, a to hlavne preto, že táto výška je v rozmedzí 20 - 25% z jeho príjmu, ktorý mesačne dosahuje, čo je podľa ustálenej súdnej praxe suma, ktorou sa má výživou povinný rodič podieľať na výžive svojho dieťaťa (20% z príjmu otca je suma 187,16 Eur, 25% z príjmu otca je suma 233,95 Eur). Súd tu poukazuje aj na to, že výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter, preto nie je účelné zo strany otca sporenie pre dieťa na sporiacom účte, pokiaľ nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného v primeranej výške. Nakoľko výživné na dieťa má prednosť pred tvorbou úspor, prirátal súd k doterajšej výške výživného, hodnotu sporenia, ktoré otec dieťaťu platí mesačne vo výške 30,- Eur, takže dospel k záveru, že pokiaľ otec nebude platiť toto sporenie na účet, ale predmetnú sumu poskytne matke na výživu dieťaťa, je otec schopný platiť výživné v určenej výške 190,- Eur mesačne. Matka žiadala určiť výživné vo výške 240,- Eur mesačne, čo však súd nepovažoval za odôvodnenú výšku výživného vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, keď matka ani neuviedla celkové mesačne vynakladané výdavky na dieťa v takejto výške, pričom na pokrytie týchto potrieb dieťaťa majú slúžiť okrem výživného od otca aj rodinné prídavky a taktiež aj výživné zo strany matky, ktorá je vzhľadom na svoj celkovo dosahovaný príjem, schopná dieťaťu výživné platiť. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 12.06.2015. Otec v tomto rozhodnom období platil výživné na dieťa v stanovenej výške riadne a včas, a to 160,- Eur mesačne. Z dôvodu zvýšenia výživného za toto obdobie, mu vzniklo zročné výživné, a to za obdobie od 12.06.2015 do 30.04.2016 v sume 319,- Eur (za 10 mesiacov od júla 2015 do apríla 2016 v sume po 190,- Eur mesačne, spolu 1.900,- Eur, a za 19 dní mesiaca jún 2015 alikvótna časť, ktorá predstavuje sumu 120,33 Eur, teda výživné za celé obdobie v sume 2.020,33 Eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie už zaplatil (za 10 mesiacov od júla 2015 do apríla 2016 v sume po 160,- Eur mesačne, spolu 1.600,- Eur, a za 19 dní mesiaca jún 2015 alikvótna časť, ktorá predstavuje sumu 101,33 Eur, teda výživné za celé obdobie v sume 1.701,33 Eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 15,- Eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné zvýši na 230,- Eur mesačne, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Odvolateľka poukázala na to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, prihliadol na nepreukázané tvrdenia otca o sporení pre dieťa či o jeho pôžičke na auto. Odvolateľka nesúhlasí s určením výživného vo výške 20% z čistého príjmu otca, poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/49/2012-117, podľa ktorého výživné na maloleté deti má predstavovať 25 - 30% z príjmu povinného. Matka nesúhlasí s tým, že nepreukázala výšku výdavkov odôvodňujúcu ňou požadované zvýšenie výživného. Poukázala na to, že takto nemôže dieťaťu poskytnúť toľko, koľko by mohla, keby otec prispieval vyššou sumou, mohla by tak napr. dcére platiť jazykové kurzy, tanečnú školu, umeleckú školu, čo by dcére prospelo k všeobecnému rozvoju a bolo v jej záujme. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, navrhuje preto, aby výživné bolo určené vo výške 25% z príjmu otca 935,82 Eur, t.j. vo výške 230,- Eur. Matka napriek svojím zdravotným problémom vyvíja úsilie, aby zabezpečila svoje deti, nezostala odkázaná len na invalidný dôchodok a pracuje. Je však potrebné prihliadnuť na to, že jej zdravotné problémy sa môžu kedykoľvek zhoršiť. 4. Otec ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. 5. Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu matky vyjadril, navrhol odvolaniu matky vyhovieť a zvýšiť výživné otca na maloletú primerane finančným možnostiam a schopnostiam otca ako i veku a potrebám maloletej. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ako aj podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 64 a § 66 C.m.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 C.s.p. zmeniť. 8. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne iba určil výšku výživného. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné zopakovať či doplniť dokazovanie a vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, sledujúc tým okrem iného i zásadu hospodárnosti konania (čl. 17 Základných princípov C.s.p. a čl. 12 Základných princípov C.m.p.). 9. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 C.m.p. (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. 10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 12. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 13. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 14. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné na mal. A. určené otcovi súdom prvej inštancie nie je dostatočné a nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako i odôvodneným potrebám maloletej, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletú. Matka maloletej je invalidná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 259,80 Eur mesačne, okrem toho je zamestnaná a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 550,63 Eur a poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur, otcov čistý mesačný príjem je 935,82 Eur. Matka má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pri súčasnom zohľadnení existujúcich opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb nie je preto vecne správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že otec maloletej má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej len sumu 190,- Eur mesačne. 15. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloletú vo výške 190,- Eur predstavovalo len 20,3% z príjmu otca. Priemerná hranica výživného vo výške 25% príjmu otca v danom prípade predstavuje sumu 234,- Eur, preto pokiaľ matka navrhla určiť výšku výživného 230,- Eur, je takáto suma primeraná. 16. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb odvolací súd dospel k záveru, že otec mal. Natálie má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej 230,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. A. mesačne vo výške 230,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 12.06.2015. 18. Odvolací súd zároveň rozhodol o povinnosti otca doplatiť výživné na maloletú A. za dobu od podania návrhu 12.06.2015 do 31.08.2016 v sume 934,33 Eur, vychádzajúc z toho, že otec uhrádzal výživné na maloletú za uvedené obdobie od 12.06.2015 do 30.06.2016 vo výške 160,- Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2016 do 31.08.2016 vo výške 205,- Eur mesačne, zaviazal ho na doplatenie tohto výživného do výšky 230,- Eur mesačne, a to za 19 dní v mesiaci jún 2015 vo výške 44,33 Eur a za mesiace júl 2015 až jún 2016 vo výške 12 x 70,- Eur, za mesiace júl 2016 až august 2016 vo výške 2 x 25,- Eur, ktoré zročné výživné mu povolil splácať v primeraných mesačných splátkach 30,- Eur spolu s bežným výživným. 19. O povinnosti nahradiť trovy konania odvolací súd podľa § 57 C.m.p. nerozhodoval, nakoľko nebol podaný návrh strán a nešlo o trovy konania štátu. 20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).