Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111224561 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111224561.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Ul. Y. O. Z. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Lucia Sukupová, advokátka, Trnava, Františkánska 5, proti odporcovi: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Ul. Y. O. Z. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Magdaléna Lesayová, advokátka, Trnava, Hlavná 27/A, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17P/36/2011-107 zo dňa 14. júna 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného, zročného výživného, zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti odporcovi uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh z r u š u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 218,44 eur k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 170,- eur mesačne s účinnosťou od 10.11.2011 a zaplatiť zročné výživné vo výške 509,07 eur za obdobie od 10.11.2011 do 30.06.2012 v splátkach po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh zamietol, odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 1.091,54 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky a zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 122,- eur. Navrhovateľka v konaní žiadala výživné vo výške 250,- eur mesačne, v priebehu konania zmenila návrh na sumu 200,- eur mesačne. Navrhovateľka navštevuje Strednú priemyselnú školu dopravnú v Trnave, je študentkou 4. ročníka a plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole, na ktorú je prijatá. Výdavky navrhovateľky na živobytie predstavujú 140,- eur na stravu, 20,- eur na lieky a výživové doplnky, 40,- eur na oblečenie, 35,- eur na hygienické potreby, 10,- eur na mobilný telefón a 28,50 eur na životnú poistku, spolu 293,50 eur. Ďalšie náklady sú spojené s návštevou divadelných predstavení, školskými pomôckami obstarávanými jednorazovo a výdavkami spojenými s oslabenou imunitou a upravenou stravou. Rodičia navrhovateľky v súčasnosti žijú oddelene a sú v rozvodovom konaní, navrhovateľka je odkázaná na ich podporu a odporca jej prispieva na výživu sumou 100,- eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke má odporca vyživovaciu povinnosť voči mladšiemu bratovi navrhovateľky, ktorý má 9 rokov a tomuto dobrovoľne prispieva výživným vo výške 140,- eur mesačne. Matka navrhovateľky dosahuje mesačný príjem 685,- eur a odporca 1.000,- eur mesačne, pričom 2x do roka poberá odevné vo výške 150,- eur. Náklady odporcu na stravu sú 150,- eur mesačne, spláca pôžičku vo výške 105,63 eur mesačne, prispieva na bývanie svojim rodičom, u ktorých žije 150,- eur mesačne, na pohonné hmoty má výdavky 50 eur mesačne, za prenajatú garáž platí 33,20 eur mesačne, nájomné na chatu 30 eur mesačne a celkové svoje výdavky vyčíslil na 921,41 eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že výživné vo výške 170,- eur mesačne zodpovedá potrebám navrhovateľky a možnostiam odporcu, pričom prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky, ktorá však má zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním bývania navrhovateľky a jej brata. Výživné priznal súd prvého stupňa odo dňa podania návrhu, t.j. od 10.11.2011, odkedy vyčíslil aj zročné výživné, ktoré upravil o sumu výživného poskytnutú odporcom navrhovateľke v relevantnom období. Úspešnej navrhovateľke priznal súd prvého stupňa náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže priznané plnenie záviselo od úvahy súdu a toto vyčíslil zo skutočne priznaného výživného. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporca musel vyriešiť svoju bytovú situáciu tak, že si zobral hypotekárny úver na 2-izbový byt vo výške 56.000,- eur. Byt potrebuje k výkonu svojho povolania a k udržaniu si pracovného postavenia, keďže považuje za potrebné zabezpečenie určitého životného štandardu. Určené výživné by mu takýto životný štandard ohrozilo. Maximálna výška výživného, ktorú je ochotný platiť navrhovateľke je 150,- eur mesačne. V súvislosti s náhradou trov konania považuje výrok za nesprávny, súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že pri rozhodovaní vo veci rozsudkom zo dňa 06.12.2011 nebol výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 122,- eur. Poukázal taktiež na to, že rozhodnutím zo dňa 06.12.2011 bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, proti ktorému výroku navrhovateľka odvolanie nepodala a táto časť rozhodnutia je teda právoplatná a súd prvého stupňa už v ďalšom konaní nemal o náhrade trov konania rozhodovať. Žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že bude zaviazaný platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,- eur mesačne a zročné výživné mu bude povolené splácať vo výške 15,- eur mesačne, vo zvyšku žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť s tým, že žiaden z účastníkov nebude mať právo na náhradu trov konania. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka a žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázala na rodičovskú dohodu, podľa ktorej odporca uznal za primerané výživné na deväťročného syna F. vo výške 140,- eur mesačne. Navrhovateľka má 19 rokov a jej navrhuje odporca platiť výživné len o 10,- eur vyššie, pričom jej potreby sú nepomerne vyššie ako potreby mal. F.. Odporca svoju bytovú situáciu nemusel riešiť kúpou 2-izbového bytu, keďže v súčasnosti žije sám a nemá do starostlivosti zverené žiadne dieťa. Väčší byt je nadštandardným riešením a toto by nemalo byť na ujmu výživy navrhovateľky. Navrhovateľka poukázala na to, že počas konania svoj návrh z časti vzala späť a napokon žiadala priznať výživné len vo výške 200 eur, súd prvého stupňa priznal výživné ešte nižšie. Napriek tomu sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolala. Priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky je 694,- eur a jej mesačné náklady na bývanie vrátane hypotéky presahujú sumu 350,- eur a zo zvyšku musí živiť seba a obe deti. Odporcov priemerný mesačný príjem je 1.034,- eur, z čoho platí výživné na mal. F. vo výške 140,- eur a mal by platiť výživné na plnoletú navrhovateľku vo výške 170,- eur. Po odpočítaní výživného mu na jeho osobnú spotrebu zostane suma 724,- eur, čo je viac ako samotný príjem matky navrhovateľky. Navrhovateľka žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 218,44 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti určenia výživného, zročného výživného, v zamietajúcej časti a časti rozhodnutia o náhrade trov konania vecne správny. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh bolo vydané v rozpore so zákonom. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. V časti uloženej povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Zistenia súdu prvého stupňa, týkajúce sa odôvodených potrieb navrhovateľky a možností jej rodičov, boli správne, pričom súd prvého stupňa správne posúdil a vyhodnotil pomery odporcu a únosnosť určeného výživného v pomere k jeho príjmom, na základe čoho dospel k správnemu záveru o výške výživného na navrhovateľku. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by malo byť určené tak, aby neviedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V konaní súd musí nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné určené súdom prvého stupňa vo výške 170,- eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť výživné určené súdom prvého stupňa s prihliadnutím najmä na vysokoškolské štúdium navrhovateľky, jej školské a mimoškolské aktivity, ako aj náklady na jej výživu a zdravotný stav. Možnostiam odporcu takéto výživné zodpovedá aj s prihliadnutím na dohodou určené výživné na maloletého syna odporcu vo veku 9 rokov, ktorému platí výživné vo výške 140 eur mesačne. Výživné má prednosť pred dobrovoľnými finančnými záväzkami povinnej osoby (napr. zvolenou výškou splátok hypotéky, výdavkov za nájom chatky a pod.). Suma 170,- eur činí približne 17 % deklarovaného príjmu odporcu a je primeraná jeho schopnostiam, zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, že žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je v napadnutej časti určenia výšky vyživovacej povinnosti a určeného zročného výživného i správne právne posúdená. V súvislosti s povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľke odporca uvádza, že takúto povinnosť súd prvého stupňa nemal opätovne uložiť z dôvodu, že raz už vec bola v časti určenia výživného odvolacím súdom zrušená a vrátená, avšak rozhodnutie o trovách zostalo právoplatným, keďže toto nebolo napadnuté. Z ust. § 212 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, čo je samozrejme aj výrok o trovách konania. Zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 23.03.2012 došlo aj k zrušeniu rozhodnutia o trovách konania, keďže novým rozhodnutím vo veci dochádza aj k zmene pomerov, od ktorých sa takýto nárok odvíja. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania navrhovateľke s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Odvolací súd plne sa stotožňujúc s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti určenia výživného na navrhovateľa čo do jeho výšky v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a s poukazom ods. 2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje. Výrok súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, nie je správny a nemá oporu v zákone. Súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, avšak opomenul zákonné vecné oslobodenie podľa ust. § 2 ods. 1 písmeno g) citovaného zákona, podľa ktorého od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý výrok v časti odporcovi uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 218,44 eur titulom trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej služby v hodnote 210,81 eur a paušál 7,63 eur za vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uložil povinnosť zaplatiť priznanú náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. Poučenie: Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.