Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111228114 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111228114.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. M. XXXX/XX, J. a otec - A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. XXX/XX, B. D., zastúpeného JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, Kapitulská 5, Trnava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 18P 44/2011 - 10 zo dňa 29. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že otcovi maloletej u k l a d á odovzdať maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky a ponechať ju v jej osobnej starostlivosti až do právoplatného skončenia konania vo veci s tým, že otec je povinný platiť maloletej výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa mal. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a súčasne otcovi uložil prispievať na výživu maloletej sumou 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b) a § 76 ods. 4 O.s.p., keď dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby boli dočasne upravené pomery z dôvodu, že rodičia nežijú spolu, s poukazom na čo je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti v prospech maloletej. Uviedol, že matka sa o maloletú stará, je na materskej dovolenke, a teda je vhodné, aby bola zverená do jej starostlivosti, a to aj s prihliadnutím na vek maloletej, nakoľko neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odňatie dieťaťa matke, resp. zanedbanie starostlivosti na strane matky. Spolu s rozhodnutím o zverení maloletej bolo potrebné rozhodnúť aj o výške výživného, výšku ktorého súd určil s prihliadnutím na vek maloletej, ako aj potreby až do rozhodnutia vo veci samej. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Pripustil, že rodičia maloletej v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, čo zakladá dôvod na úpravu ich rodičovských práv a povinností. Mal za to, že matka maloletej svojím správaním, ktoré by bolo dokázané v konaní vo veci samej, by preukázala, že sú dôvody, pre ktoré by súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Namietol, že prvostupňový súd vychádzal len formálne z návrhu matky a ako jediný podporný dôkaz použil záznam z polície a preukázateľný dôkaz o tom, že matka je na materskej dovolenke a údajne sa má starať o maloletú, čo však nie je pravdou. Uviedol, že doposiaľ nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností, vrátane úpravy styku s maloletou, a preto nebolo podanie oznámenia na políciu zo strany matky maloletej dôvodené, pričom prvostupňový súd v napadnutom uznesení nekonštatuje, že by zo strany otca došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku. To, že dňa 25.12.2011 mu matka vydala maloletú s dohodou, že ju dňa 28.12.2011 odovzdá späť matke, nie je žiaden dôkaz, pretože v skutočnosti bola dohoda medzi rodičmi taká, že matka bude mať maloletú na štedrý deň, t.j. 24.12.2011 a otec ju bude opatrovať počnúc 25.12. 2011 do 01.01.2012 vrátane. Avšak matka si to počas týchto dní, a to dňa 28.12.2011 rozmyslela a vyzvala ho na vrátenie maloletej, pričom sa mu vyhrážala a žiadala od neho peniaze. Otec maloletej bol jej správaním donútený na vydanie maloletej, a to aj napriek svojmu presvedčeniu v obave, že matka sa mu vyhrážala, že maloletú už vôbec neuvidí. Pokiaľ ide o samotný vzťah matky k maloletej, mal za to, že matka k maloletej nemá žiaden citový vzťah, nakoľko aj napriek tomu, že čerpá materskú dovolenku, o maloletú sa nestará, pričom sa venuje svojím kamarátom, svojej partii, s ktorými navštevuje kaviarenské zariadenia, a to aj v nočných hodinách. Poukázal pritom aj na to, že matka nemá citový vzťah k dcére, keď mu tvrdila, že je mladá, chce si užívať a maloletá údajne nie je dôvodom na to, aby nemohla ísť von s partiou a užívať si. Mal za to, že maloletá je psychicky na neho naviazaná a v momente, keď jej oznámi, že ju musí odovzdať matke, maloletá sa rozplače a prežíva psychickú traumu. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poprela, že by maloletá prežívala psychickú traumu, považovala to len za výmysly otca, pričom maloletá vôbec na otca nie je naviazaná a u nej má vytvorené všetky podmienky pre život. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý mal za to, že vo veci samej bude vedené ďalšie dokazovanie v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu a v zmysle výsledkov dokazovania bude končené rozhodnutie. Vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, prípadne prizvať do konania znalca z odboru detskej psychológie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zmeniť ho je potrebné len v dôsledku nie celkom správnej formulácie. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18P 44/2011 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. D., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne s podaním návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podala matka dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do jej výchovy a opatery. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletej sumou 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods. 2 O.s.p., § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine). Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Pre predpoklady a dôsledky nariadenia predbežného opatrenia platia ustanovenia § 74 až § 77 O.s.p. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov mal. Z., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej. Rodičia maloletej spolu nežijú, pričom sa nedohodli na výkone ich práv a povinností k maloletej. S prihliadnutím na vek maloletej, ako aj skutočnosť, že neboli zistené žiadne dôvody preukazujúce nedostatky v starostlivosti matky o maloletú, odvolací súd považoval za dôvodné uložiť otcovi dieťaťa odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky a ponechať ju v jej osobnej starostlivosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. S poukazom na charakter predbežného opatrenia odvolací súd nepovažoval za dôvodné upravovať zastupovanie a správu majetku maloletej. Odvolací súd tiež považoval za správne upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej, pričom s prihliadnutím na charakter predbežného opatrenia určil túto povinnosť v minimálnej výške podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodina vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Z vyššie uvedených dôvodov, aj napriek vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.