Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/183/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112011306 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2112011306.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov JUDr. Ľuboša Jurkoviča a Vladimíra Vlčka v trestnej veci odsúdeného E. T. , v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 2PP/112/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného E. T., nar. XX.XX.XXXX, sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 61 ods. l Tr. zák. účinného do 31.12.2005 zamietol žiadosť odsúdeného E. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to má na mysli ustanovenie § 61 Tr. zák. Aj keď správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, jeho hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody je dobré, okresný súd poukázal na to, že v prípade odsúdeného ide o páchateľa, ktorý sa už v minulosti dostal do rozporu so zákonom, pričom z výkonu trestu už v minulosti bol podmienečne prepustený. Okresný súd poukázal na to, že podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen v tom smere, že povedie riadny život počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, ale predovšetkým v tom smere, že odsúdenému je daná šanca na vedenie riadneho života s tým, že aj čiastočný výkon trestu bol pre neho dostatočný, a že v budúcnosti sa už trestnej činnosti nedopustí. Okresný súd poukázal na to, že napriek tomu, že odsúdený už bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody túto šancu nevyužil a opätovne sa dostal do rozporu so zákonom. Ďalej poukázal na to, že u odsúdeného je resocializačná prognóza podľa rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá a je u neho stredné riziko sociálneho zlyhania. Na základe uvedených skutočností preto okresný súd jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. Krajský súd z podnetu sťažnosti odsúdeného preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil v celom rozsahu ako zodpovedajúce stavu veci a zákonu a v podrobnostiach naň poukazuje. Treba zvýrazniť, že u odsúdeného sa nejedná o ojedinelé vybočenie z medzí zákona, naopak odsúdený bol už v minulosti súdne trestaný. V súčasnosti vykonáva trest, ktorý mu bol uložený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pričom krajský súd z odpisu registra trestov zistil, že za obdobnú trestnú činnosť už bol v minulosti súdne trestaný. Navyše , ako na to poukázal už okresný súd v napadnutom uznesení, odsúdený už v minulosti bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti aj keď nie v čase plynutia skúšobnej doby. Vychádzajúc z uvedených skutočností možno uzavrieť, že výkon trestu u odsúdeného plní svoj účel iba vtedy, pokiaľ sa bude výchovne vplývať na odsúdeného počas celého výkonu trestu, keďže bolo preukázané, že čiastočný výkon trestu neviedol k náprave odsúdeného. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu má veľmi dobré hodnotenie a bol 12- krát disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne tresty vykázané nemá. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že u odsúdeného nemožno očakávať, že v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život a v budúcnosti sa už do rozporu so zákonom nedostane. Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v žiadnom smere, sťažnosť odsúdeného E. T. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.