Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/179/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207213379 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2207213379.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľov: 1. L. U., bytom T. F., F. č. X, 2. V. U., bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátkou: Mgr. Jana Pohančeníková, Lombardíniho č. 22/B Bratislava, proti odporcovi: C. J., bytom U. č. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Marián Zányi, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Kooperatíva poisťovňa a.s. so sídlom Bratislava, Štefanovičova č. 4, IČO: 00585441, o zvýšenie náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu ušlej mzdy, na odvolanie navrhovateľov, odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.4.2011, č.k. 4C/365/2007-275, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti z r u š u j e a v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. O náhrade trov konania odporcu bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 sumu 476,99 eur a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 a 5, § 10 ods. 1 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a § 446 Občianskeho zákonníka, odôvodnil tým, že na základe posledného spresnenia petitu návrhu navrhovateľmi si v predmetnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu ušlej mzdy. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov stanovených v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov, za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené, alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či do konca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd sumy odškodnenia zvýšiť najviac o 50 %. Súd však musí takéto zvýšenie vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že vedľajší účastník z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi 1 priznal a zaplatil čiastku 573,59 Eur a navrhovateľke 2 bola priznaná a zaplatená čiastka 688,11 Eur. Podľa znaleckého posudku MUDr. U. T. v prípade navrhovateľky 2 náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola vypočítaná na hodnotu 18.990,- Sk, t.j. 630,35 Eur. Vedľajší účastník navrhovateľke 2 vyplatil 688,11 Eur. Navrhovateľovi 1 znalec náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určil sumou 100 bodov a vypočítal na čiastku 31.650,- Sk, t.j. 1.050,58 Eur. Vedľajší účastník z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi 1 priznal a zaplatil 573,59 Eur. Rozdiel medzi priznanou čiastkou a čiastkou určenou znalcom v znaleckom posudku je 476,99 Eur (1.050,58 - 573,59). V súlade s konštatovaním znalca z odboru zdravotníctva súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania taktiež nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal v prípade navrhovateľov náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia mimoriadne zvýšiť najviac o 50 % v súlade s ust. § 5 odsek 5 Zák. č. 437/2004 Z.z. Vzhľadom na charakter zranení utrpených pri dopravnej nehode u navrhovateľov skutočne po predmetnom úraze nedošlo k vážnemu poškodeniu a ohrozeniu ich života, k spôsobeniu trvalých následkov, ich poranenia si nevyžadovali dlhodobú liečbu a trvalé následky výrazne neznížili pracovnú činnosť, obaja boli schopní po ukončení práceneschopnosti sa zaradiť naspäť do bežného a pracovného života. Obaja navrhovatelia môžu vykonávať bežné domáce práce, ľahšie a stredne ťažké práce, môžu vykonávať všetky bazálne životné činnosti a nie sú odkázaní ani na pomoc druhej osoby, ani na pomoc podporného aparátu. Ani jeden z navrhovateľov sa nelieči na žiadne poúrazové komplikácie a následky. Ich spôsob života po dopravnej nehode sa nezmenil v takom rozsahu, že by boli vylúčení, alebo značne obmedzení na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, alebo kultúrnom živote. Po ukončení práceneschopnosti sa vrátili obidvaja navrhovatelia do zamestnania a až v roku 2009 odišli do starobného dôchodku. Od tej doby viac času trávia v rodinnom dome v M. Q., príležitostne najmä za účelom absolvovania lekárskych kontrol chodia do Bratislavy, pri týchto cestách navrhovateľ 1 riadne vedie aj keď opatrne, svoje motorové vozidlo. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd bol toho názoru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, okrem toho čo pre navrhovateľov bolo určené vypracovaným znaleckým posudkom. Preto ich návrh v tejto časti ako neopodstatnený zamietol. Navrhovateľovi 1. ako to vyplýva z vykonaného dokazovania vedľajším účastníkom bola priznaná len čiastka 573,59 Eur, pričom podľa znaleckého posudku hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia bola vypočítaná na 1.050,58 Eur. Preto v súlade so záverom znaleckého posudku súd zaviazal odporcu navrhovateľovi v 1. rade zaplatiť vzniknutý rozdiel 476,99 Eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajší účastník navrhovateľovi 1 z titulu náhrady ušlej mzdy vyplatil 822,56 Eur, t.j. 24.780,- Sk a navrhovateľke 2 bola vyplatená strata na zárobku vo výške 480,39 Eur, t.j. 14.472,- Sk. Z predložených potvrdení o strate na zárobku počas PN v prípade navrhovateľa 1 súd zistil, že pri vypočítaní náhrady ušlej mzdy denný vymeriavací základ podľa § 84 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bol 685,4918 Sk. Navrhovateľ 1 bol neschopný práce od 13.06.2005 do 01.11.2005 celkovo 140 dní. Náhrada príjmu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti bola vyplatená zamestnávateľom v celkovej výške 5.484,- Sk. Nemocenské dávky boli vyplatené v celkovej výške od 23.06.2005 do 31.10.2005 v čiastke 49.391,- Sk. Strata na zárobku je 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej PN do tretieho dňa dočasnej PN a 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej PN a náhrada ušlej mzdy teda straty na zárobku počas práceneschopnosti bola navrhovateľovi 1 vypočítaná v zmysle uvedeného a následne aj poskytnutá táto náhrada vo výške 822,56 Eur. V prípade navrhovateľky 2 denný vymeriavací základ bol určený na 581,2104 Sk, navrhovateľka 2 bola neschopná práce od 13.06.2005 do 16.09.2005 s celkovým počtom dní 96. Náhrada príjmu bola vyplatená zamestnávateľom v celkovej výške 3.342,- Sk. Nemocenské dávky boli vyplatené od 23.06.2005 do 16.09.2005 v sume 27.493,- Sk. Strata na zárobku bola vypočítaná sumou 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa dočasnej PN a 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej PN. Podľa takéhoto výpočtu strata na zárobku vo výške 480,39 Eur bola navrhovateľke 2 vedľajším účastníkom aj priznaná. Podľa poskytnutého plnenia vedľajším účastníkom pri uplatnenom nároku na náhrade ušlej mzdy súd dospel k záveru, že náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľom 1 a 2 bola priznaná v súlade s ust. § 446 OZ v súlade so Zákonom č. 461/2003 Z.z., preto navrhovateľom 1 a 2 nevznikol žiadny ďalší nárok na priznanie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti ako si to uplatnili podaným návrhom, pričom výšku uplatneného nároku ani po výzve súdu v celom konaní riadne nešpecifikovali, preto súd v tejto časti nárok navrhovateľov ako neopodstatnený taktiež zamietol. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie, nakoľko riadne nevyhodnotil všetky predložené skutočnosti a dôkazy. Navrhovatelia sa žalobným návrhom zo dňa 21.9.2007 domáhali náhrady škody za bolesť u navrhovateľa 1 vo výške 55.390,- Sk, SSU vo výške 846.000,- Sk, náhrady ušlej mzdy vo výške 264.155,- Sk, u navrhovateľky 2 za bolesť vo výške 20.580,- Sk, SSU vo výške 1.036.500,- Sk proti odporcovi, ktorý svojím zavineným konaním spôsobil navrhovateľom 1 a 2 škodu na zdraví. Počas konania vedľajší účastník poukázal navrhovateľovi 1 bolestné vo výške 55.390,- Sk a náhradu za SSU vo výške 17.280,- Sk, navrhovateľke 2 bolestné vo výške 20.580,- Sk a náhradu za SSU vo výške 20.730,- Sk. Čo sa týka uplatneného nároku na ušlú mzdu, navrhovatelia predložili všetky potrebné doklady, ktoré však vedľajší účastník neakceptoval. Súd nevyhodnotil riadne všetky skutočnosti a dôkazy, vo veľkej miere prihliadal na dôchodkový vek navrhovateľov vo vzťahu k nároku na SSU. Navrhovatelia doposiaľ trpia následkami nehody, sú odkázaní na užívanie analgetík, ak by neutrpeli škodu, mohli by sa oveľa aktívnejšie zúčastňovať rodinného života, prác v záhrade a iných domácich prác. U navrhovateľa sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, spĺňa nárok na navýšenie náhrady škody za SSU. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a proti výroku o náhrade trov konania podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne, v časti trov aby rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie s tým aby mu boli priznané trovy konania a právneho zastúpenia. Odvolateľ namietal priznanie sumy 476,99 eur navrhovateľovi, keďže už v roku 2006 musel byť u navrhovateľa ustálený zdravotný stav, odporca preto tiež vznáša námietku premlčania. Odporca sa pripája k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Odporca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania, ktoré vyčísli po zrušení rozsudku. Odporca si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 48,72 eur, odmena 33,19 eur plus režijný paušál 7,41 eur plus 20% DPH 8,12 eur. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie aj vedľajší účastník, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne, resp. aby vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd neodstránil rozpor v stanovení zranenia a jeho obodovaní v znaleckých posudkoch lekárov, ktorých odvolateľ žiadal predvolať. Navrhovatelia nenamietali a nežiadali úhradu v zmysle znaleckého posudku č. 65/2011, zotrvali na mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolateľ z opatrnosti namietol premlčanie priznaného nároku, už pri vypracovaní znaleckého posudku č. 54/2006 musel byť zdravotný stav navrhovateľa ustálený, vypracovanie ďalšieho posudku priznávajúceho vyššie bodové ohodnotenie je priznaním nároku, ktorý bolo potrebné uplatniť prv a nie po 4 rokoch od posledného znaleckého posudku. Navrhovatelia 1 a 2 sa nevyjadrili k odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka, odporca a ani vedľajší účastník sa nevyjadril k odvolaniu navrhovateľov 1 a 2. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že všetky tri odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka je potrebné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vo vyhovujúcej časti vecne správne a je potrebné ho v tejto časti zmeniť, v zamietajúcej časti bolo potom potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to vtedy, ak účastník konania takéto dôkazy navrhol a súd ich nevykonal, hoci bolo ich vykonanie potrebné. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V priebehu súdneho konania právna zástupkyňa navrhovateľov niekoľkokrát zmenila petit návrhu a vzhľadom na čiastočné plnenie zo strany vedľajšieho účastníka došlo aj k čiastočnému späťvzatiu uplatneného nároku. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13.05.2009 došlo k čiastočnému zastaveniu konania podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. u navrhovateľa 1 v čiastke 1.838,61 Eur z titulu bolestného a v čiastke 573,59 Eur z titulu SSÚ, u navrhovateľky 2 v čiastke 683,13 Eur z titulu bolestného a 688,11 Eur z titulu SSÚ. Na základe posledného spresnenia petitu návrhu predmetom konania zostal nárok na náhradu škody z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu ušlej mzdy. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 446 Obč. zákonníka náhrada za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi tvrdeného nároku v časti, v ktorej zamietol žalobný návrh navrhovateľov, keď súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď v tejto časti vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v zamietajúcej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali náhrady škody z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a z titulu straty na zárobku (ušlej mzdy), je nedôvodný. Súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, keď skonštatoval, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k vzniku škody na strane navrhovateľov 1 a 2, za ktorú nesie zodpovednosť odporca 1 ako vodič vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu, pričom otázka vzniku zodpovednosti za škodu nebola ani medzi účastníkmi sporná. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade išlo popri všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka aj o osobitnú zodpovednosť podľa § 427 Obč. zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky, keď škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, nositeľom tejto objektívnej zodpovednosti je prevádzateľ, t.j. držiteľ motorového vozidla. Je však na rozhodnutí poškodených, či si svoj nárok na náhradu škody uplatnia voči nositeľovi všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, tak ako to realizovali v danom prípade, alebo si tento uplatnia voči nositeľovi osobitnej zodpovednosti podľa § 427 Obč. zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky (k tomu pozri judikát R 29/1979). Z titulu tejto zodpovednosti za náhradu škody má poškodený nárok podľa § 444 Obč. zákonníka na jednorazové odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a v čase vzniku škody boli upravené zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý s účinnosťou od 1.8.2004 nahradil predchádzajúcu vyhlášku č. 32/1965 Zb, a ktorý treba na daný prípad aplikovať. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú v zákone upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Zákon upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Zvýšenie odškodnenia závisí od splnenia predpokladov, ktoré ho poškodili vo veku, v ktorom utrpel škodu na zdraví, ktoré mal pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí za poškodenie prechodného charakteru, za ktoré sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok (preto možno toto odškodnenie priznať najskôr rok po spôsobení škody), a za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho charakteru, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia poškodeného. V danom prípade navrhovateľovi 1 bolo poskytnuté v zmysle ust. zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia odškodnenie z titulu bolestného v celkovej výške 55.390,- Sk, t.j. 1.838,61 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 17.280,- Sk, t.j. 573,59 eur, navrhovateľke 2 bolo poskytnuté odškodnenie z titulu bolestného v celkovej výške 20.580,- Sk, t.j. 683,13 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 20.730,- Sk, t.j. 688,11 eur, ktoré vo vyčerpávajúcom rozsahu zohľadnilo všetky okolnosti poškodenia zdravia a jeho následkov. Možnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Zákon teda expressis verbis stanovuje, čo je potrebné považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, týmto je uznanie invalidity. Navrhovatelia by sa teda úspešne mohli domáhať nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len v prípade, ak by boli uznaní invalidnými, a aj v takom prípade by súd mohol základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Vzhľadom na to, že v danom prípade navrhovateľ 1 a ani navrhovateľka 2 neboli uznaní invalidnými, neprichádzalo do úvahy požadované zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom pokiaľ navrhovatelia žiadali priznať zvýšenie na 50-násobok, nárok na takéto zvýšenie nemá oporou v zákone. Preto bolo nevyhnutným žalobný návrh v tejto časti ako úplne nedôvodný zamietnuť. Čo sa týka nároku na náhradu škody z titulu straty na zárobku (ušlej mzdy), aj v tejto časti bol žalobný návrh podaný nedôvodne, tak ako to správne skonštatoval súd prvého stupňa, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tejto časti rozhodnutia prvostupňového súdu. Vedľajší účastník navrhovateľovi 1 z titulu straty na zárobku vyplatil 822,56 Eur, t.j. 24.780,- Sk a navrhovateľke 2 bola vyplatená strata na zárobku vo výške 480,39 Eur, t.j. 14.472,- Sk. Z predložených potvrdení o strate na zárobku počas PN v prípade navrhovateľa 1 súd zistil, že pri vypočítaní náhrady ušlej mzdy denný vymeriavací základ podľa § 84 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bol 685,4918 Sk. Navrhovateľ 1 bol neschopný práce od 13.06.2005 do 01.11.2005 celkovo 140 dní. Náhrada príjmu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti bola vyplatená zamestnávateľom v celkovej výške 5.484,- Sk. Nemocenské dávky boli vyplatené v celkovej výške od 23.06.2005 do 31.10.2005 v čiastke 49.391,- Sk. Strata na zárobku je 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej PN do tretieho dňa dočasnej PN a 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej PN a náhrada straty na zárobku počas práceneschopnosti bola navrhovateľovi 1 vypočítaná v zmysle uvedeného a následne aj poskytnutá táto náhrada vo výške 822,56 Eur. V prípade navrhovateľky 2 denný vymeriavací základ bol určený na 581,2104 Sk, navrhovateľka 2 bola neschopná práce od 13.06.2005 do 16.09.2005 s celkovým počtom dní 96. Náhrada príjmu bola vyplatená zamestnávateľom v celkovej výške 3.342,- Sk. Nemocenské dávky boli vyplatené od 23.06.2005 do 16.09.2005 v sume 27.493,- Sk. Strata na zárobku bola vypočítaná sumou 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa dočasnej PN a 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej PN. Podľa takéhoto výpočtu strata na zárobku vo výške 480,39 Eur bola navrhovateľke 2 vedľajším účastníkom aj priznaná. Podľa poskytnutého plnenia vedľajším účastníkom pri uplatnenom nároku na náhradu straty na zárobku (ušlej mzdy) súd dospel k záveru, že náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľom 1 a 2 bola priznaná a vyplatená v súlade s ust. § 446 Obč. zákonníka a v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preto navrhovateľom 1 a 2 nevznikol žiadny ďalší nárok na priznanie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. V časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 1 sumu 476,99 Eur s odôvodnením, že znalec náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určil sumou 100 bodov a vypočítal na čiastku 31.650,- Sk, t.j. 1.050,58 Eur, pričom vedľajší účastník z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi 1 priznal a zaplatil iba 573,59 Eur, a teda rozdiel medzi priznanou čiastkou a čiastkou určenou znalcom je 476,99 Eur (1.050,58 - 573,59), dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti súd prvého stupňa rozhodoval o niečom, čo nebolo predmetom konania. Navrhovateľ ako dominus litis určuje, čo tvorí predmet konania, t.j. čoho sa svojím návrhom domáha, ide o základnú podmienku konania, ktorá musí byť splnená počas celého konania a nesplnenie tejto podmienky bráni súdu, aby pokračoval v konaní. V danom prípade navrhovatelia 1 a 2 vo svojom žalobnom návrhu uviedli, že sa domáhajú zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a ušlej mzdy, takto je označená aj samotná žaloba, jednoznačne to vyplýva aj z formulácie žaloby ako aj z prednesov a podaní navrhovateľov a ich právneho zástupcu (napr. č.l. 252 spisu). Navrhovatelia 1 a 2 nenamietali správnosť základného bodového ohodnotenia SSU a nedomáhali sa priznania vyššieho odškodnenia na základe základného bodového ohodnotenia SSU, ale domáhali sa mimoriadneho zvýšenia odškodnenia, o ktorom môže rozhodnúť len súd. Je nepochybné, že súd pri rozhodovaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku (vychádzajúc z princípu iura novit curia), súd je však viazaný skutkovým vymedzením uplatneného nároku. V danom prípade navrhovatelia 1 a 2 svoj žalobný návrh skutkovo vymedzili tak, že sa domáhajú zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Úlohou súdu prvého stupňa preto bolo skúmať splnenie zákonných podmienok pre priznanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemohol však skúmať, či základné odškodnenie SSU v zmysle lekárskeho posudku bolo správne alebo nie, a teda ani v prípade, keď novým znaleckým dokazovaním zistil, že navrhovateľovi 1 by malo patriť vyššie základné odškodnenie SSU, nemohol mu tento rozdiel priznať, nakoľko tak ako už bolo uvedené vyššie, toto základné odškodnenie SSU nebolo predmetom konania, keďže navrhovateľ 1 v tejto časti nepodal návrh na začatie konania, hoci bol tento potrebný, nakoľko sa nejedná o konanie, ktoré by mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) a neboli ani splnené podmienky na prípadné rozhodnutie ultra petit (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Preto bolo potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti zrušiť. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. zrušil a v zamietajúcej časti ako vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. V prvostupňovom i v odvolacom konaní bol plne úspešný odporca a preto mu v zmysle § 142 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešným navrhovateľom. Právny zástupca odporcu si v odvolaní uplatnil náhradu trov konania v prvostupňovom konaní, ktoré však nevyčíslil, zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktorú vyčíslil vo výške 48,72 eur. Ust. § 151 ods. 1 O.s.p. ukladá účastníkovi povinnosť trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V danom prípade táto lehota uplynie až po vyhlásení a zároveň písomnom vyhotovení tohto rozsudku, a preto bude možné o trovách konania odporcu rozhodnúť až dodatočne, v závislosti od toho, či účastník v zákonnej lehote trovy odvolacieho konania vyčísli. V zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p. s použitím § 214 ods. 5 O.s.p. o trovách prvostupňového i odvolacieho konania odporcu preto odvolací súd rozhodne samostatným uznesením. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a hoci vedľajší účastník bol v prvostupňovom i v odvolacom konaní napokon plne procesne úspešný, náhradu trov konania (prvostupňového a ani odvolacieho) mu odvolací súd nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa obsahu spisu mu zrejme ani žiadne nevznikli). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.