Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/286/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209209082 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2209209082.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, Q. P., M. L. XXXX/ XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, Trnava, Paulínska 15/A, proti odporcovi: PaedDr. U. M., nar. XX.XX.XXXX, T., Q. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Bratislava, Košická 52, o určenie výživného manželke, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C 109/2009-243 zo dňa 11. mája 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 2.900,- eur mesačne počnúc dňom 17.06.2009, vo zvyšku súd návrh zamietol, dlh na zročnom výživnom od 17.06.2009 do 11.05.2011 vo výške 21.932,47 eur uložil odporcovi zaplatiť do 31.12.2011 a o trovách konania vyslovil, že rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že od februára 2009 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa odsťahoval, udržiava mimomanželský vzťah. Životná úroveň navrhovateľky tým, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti a manželia prestali hospodáriť so spoločným prostriedkami spoločne, výrazne utrpela, keďže má v súčasnosti k dispozícii iba svoj príjem a odporca poskytuje priebežne navrhovateľke čiastku na vyplácanom výsluhovom dôchodku, pričom výdavky na svoju osobnú potrebu, aj výdavky spojené s udržiavaním spoločného majetku znáša prevažne sama navrhovateľka. Za dôvodné súd posúdil výdavky pre osobné potreby navrhovateľky vo výške 1.322,71 eur mesačne, poplatky za psychoterapeuta len v preukázanej výške 810,- eur, neprihliadol na nepreukázané doplatky za antidepresíva. Výdavky spojené s udržiavaním domácnosti a spoločného majetku súd uznal vo výške 1.269,30 eur mesačne vrátane hypotéky 564,30 eur a to podľa špecifikácie výdavkov navrhovateľky, nezohľadnil výdavky na stravu domácich zvierat a pneumatiky. Na strane odporcu súd zohľadnil výdavky pre osobnú potrebu, vychádzal zo špecifikácie cca 1.500,- eur mesačne, ktoré jeho zamestnávateľ priamo poukazuje na účet súčasného pracoviska a ďalšie výdavky 4.050,- eur ročne, čo predstavuje priemerne 337,50 eur mesačne. Súd poukázal na to, že odporca pracuje v náročných podmienkach a v rizikovom prostredí a táto suma je primeraná, avšak treba prihliadnuť aj na výdavky na cestovnom na dovolenku a bývanie v oddelenej domácnosti. V súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne súd prihliadol na strane odporcu na vyššie výdavky, na výdavky do spoločného majetku sa však musí odporca podieľať vyššou sumou primerane k príjmu oboch manželov a to v rozsahu 90%. Na základe toho súd za primeraný považoval výživné vo výške 2.900,- eur, po pripočítaní vlastného príjmu bude mať navrhovateľka k dispozícii približne 4.000,- eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd určil aj dlh na zročnom výživnom, keď odpočítal výživné, ktoré odporca zaplatil na základe predbežného opatrenia vo výške 17.630,89 eur, odpočítal poskytovaný výsluhový dôchodok v rozhodnom období vo výške celkovo 10.863,90 eur ako aj zaplatené splátky na hypotéke 3.950,10 eur. Okrem toho navrhovateľka mala k dispozícii od odporcu 10.000,- eur a platbu 1.805,- eur. Celkový dlh bol vo výške 66.182,36 eur, počas súdneho konania odporca zaplatil 44.249,89 eur, preto jeho dlh na zročnom výživnom je 21.932,47 eur, ktorý má uhradiť do konca kalendárneho roka 2011. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a to v zamietajúcej časti ako aj v časti dlžného výživného a žiadala, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a určil splatnosť dlhu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázala na to, že odporca prestal plniť dohodnutý príspevok vo výške 2.000,- eur na spoločné výdavky a z tohto dôvodu urobila výber vo výške 10.000,- eur, ktoré boli použité na spoločné výdavky. Dôvodila tým, že odporca nepredložil svoje príjmy a preto navrhovateľka nevie aké finančné prostriedky má odporca mesačne k dispozícii, nepreukázal koľko finančných prostriedkov má na účte v Kábule, a na účte, ktorý si založil na vlastné meno. Navrhovateľka tvrdí, že pri porovnaní jej príjmu a príjmu odporcu, príjem odporcu je najmenej 9 až 10-krát vyšší ako jej, preto rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, v prisudzujúcej časti rozhodnutia a v časti určenia dlhu na zročnom výživnom a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania. Odporca uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil ustanovením § 71 ods. 1 Zákona o rodine, keď základným predpokladom na priznanie výživného je tá skutočnosť, že jeden z manželov si túto povinnosť neplní, pričom v konkrétnom prípade nebol tento zákonný predpoklad naplnený. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka mala ako v čase podania návrhu ako aj počas celého konania k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov poskytnutých od odporcu. Rovnako bolo preukázané, že vybrala zo spoločných bankových účtov, ku ktorým sa dostala prostredníctvom dcéry účastníkov konania. Súd bol síce viazaný dátumom doručenia návrhu na určenie výživného, nemohol určiť výživné spätne, avšak to neznamená, že by nemal v rámci rozhodovania prihliadnuť aj na finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté tesne pred podaním návrhu. Podľa názoru odporcu súd nedostatočne zohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej skutočnosť, že k 31.03.2009 bol stav na účte navrhovateľky 8.669,02 eur, že dňa 01.04.2009, 04.05.2009 bolo na tento účet poukázaných po 2.000,- eur a dňa 06.05.2009 - 10.000,- eur. Všetky tieto finančné prostriedky poukázal odporca z príjmu zo svojich zárobkovej činnosti a mala ich k dispozícii výlučne navrhovateľka. Okrem toho jej odporca zasielal výsluhový dôchodok v tom čase vo výške 407,06 eur, spolu mala k dispozícii finančné prostriedky cca 25.000,- eur. Z uvedeného potom vyplýva záver, že navrhovateľka mala k dispozícii dostatočnú rezervu finančných prostriedkov, aj napriek tomu podala dňa 17.06.2011 návrh na určenie výživného na manželku. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní zobrať do úvahy všetky finančné prostriedky, ktoré mala navrhovateľka skutočne k dispozícii v čase podania návrhu. Túto sumu mal odporca za postačujúcu na vedenie starostlivosti o domácnosť a jej výživu. Okrem tejto sumy odporca navrhovateľke počas tohto konania zaslal celkovo 37.900,- eur, čo predstavuje celkovo sumu 46.500,- eur, ktorú mala navrhovateľka od odporcu k dispozícii v období od marca 2009 do mája 2011 čo predstavuje v priemere 1.790,- eur mesačne, spolu s jej platom, mala k dispozícii mesačne 2.865,- eur. Tieto finančné prostriedky, ktoré mala od odporcu v plnom rozsahu pokrývali výdavky potrebné na udržiavanie domácnosti a spoločného majetku, ktoré súd prvého stupňa vyčíslil na sumu 1.269,30 eur z čoho vyplýva, že navrhovateľke ešte zostávalo cca 200,- eur mesačne. V súčasnosti však už tieto výdavky sú menšie, pretože je ukončený leasing na auto, ktorý skončil v apríli 2011 sumou 345,- mesačne, rodinný dom účastníkov bol v máji 2011 predaný, čím odpadli aj náklady na hypotéku vo výške 564,30 eur mesačne. Vytýkal súdu prvého stupňa to, že nesprávne posúdil výšku výdavkov navrhovateľky pre jej osobnú potrebu najmä výšku výdavku na oblečenie, obuv, kozmetiku cca 600,- eur mesačne považuje odporca za nedôvodnú s poukazom na to, že navrhovateľka mala celý svoj príjem 1.075 eur výlučne pre svoju potrebu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať iba z ich zárobkov, ale súd musí zisťovať aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov prípadne inými závažnými okolnosťami. Súd mal zohľadniť teda životnú úroveň v širokom kontexte a to najmä s ohľadom na špecifiká prípadu. Mal zohľadniť výšku príjmov účastníkov, zdravotný stav navrhovateľky, ale aj špecifiká zamestnania odporcu a to vzhľadom na extrémne riziko ujmy na živote, ktoré odporca vo svojom zamestnaní podstupuje. V konaní bolo preukázané, že odporca pracuje pre organizáciu NATO v Afganistane, v meste Kábul, žije vo vojenskom tábore s veľmi prísnym režimom, s minimálnym priestorom na relax a kultúrne vyžitie. Jeho životný priestor predstavuje obytný kontajner s drasticky malým priestorom na jednu osobu, je pod neustálym ohrozením na živote, s obmedzeniami špecifickými pre vojnový tábor v nebezpečnej oblasti, kde sa odporca zdržuje po dobu 300 dní v roku. Na druhej strane navrhovateľka má k dispozícii resp. mala k dispozícii veľký rodinný dom vo Q. P. so záhradou, automobil, pracuje v štandardnom zamestnaním. Špecifikum odporcovho zamestnania sa prejavuje najmä v psychickom zaťažení a premieta sa do veľkej miere aj do jeho výdavkov, ktoré sú cca 4.500,- eur mesačne. Výška platu odporcu v priemere 9.000,- eur mesačne sa javí ako veľmi vysoká, avšak veľká časť jeho zárobku je spotrebovávaná mesačnými výdavkami, ktoré sú vysoké z dôvodu, že odporca pracuje v zahraničnej misii. Iba na stravu a ďalšie výdavky potrebné v mieste výkonu práce minie cca 1.830,- eur mesačne, k tomu treba pripočítať cenu za letenky a transport pri cestách odporcu na Slovensko. Zamestnávateľ neodvádza za odporcu žiadne odvody, takže odporca si sám hradí zdravotné ako aj životné poistenie na Slovenku. Odporca je teda názoru, že bolo preukázané, že odporkyňa mala v čase podania návrhu ako aj počas celého konania k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov, odporca hradil celý chod domácnosti, v ktorej sa viac ako 2 roky nezdržuje vrátane opráv domu, všetky súvisiace výdavky s predajom domu, ukončením hypotéky a vyšší príjem odporcu je podmienený nasadzovaním svojho života vo veľmi nebezpečnej vojnovej oblasti, je výrazne ponížený jeho dlhodobým zdržiavaním sa v zahraničí a krátkodobým cestovaním na Slovensko počas dovoleniek. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. V tomto vyjadrení zopakoval rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúce z podaného odvolania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby - navrhovateľka a odporca (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 2014 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľky a odporcu sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom konania na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod spis. zn. 12C 109/2009 bol návrh navrhovateľky na určenie výživného od odporcu vo výške 4.000,- eur mesačne od 17.06.2009. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2.900,- eur mesačne určenie dlhu na zročnom výživnom od 17.06.2009 do 11.05.2011 vo výške 21.932,47 eur, ktorý súd uložil odporcovi zaplatiť do 31.12.2011 a zamietnutie návrhu vo zvyšku. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Rodinné právo je založené na princípe solidarity manželských vzťahov, ktoré sa transformuje do ustanovení o rovnakej životnej úrovni manželov počas trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Aktívna legitimácia na podanie návrhu na určenie manželského výživného vzniká, ak životná úroveň manžela je nižšia, než životná úroveň druhého manžela resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí teda len zistiť výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru, konkrétne R 3/1978 kde je okrem iného uvedené, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich príjmov. Súd i pri určení výživného prihliadne k odôvodneným potrebám oprávneného, ako i k schopnostiam a možnostiam povinného. Ak má súd rozhodovať o výživnom medzi manželmi z hľadiska zákonných predpokladov, potom nestačí zistiť len výšku príjmu manželov, ale treba zisťovať v každom jednotlivom prípade nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z nich, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov prípadne inými závažnými okolnosťami. Súd takisto má prihliadnuť k starostlivosti o spoločnú domácnosť, pretože nie je bez významu, ak manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne sa neusilujú o zabezpečenie potrieb rodiny. Po zistení všetkých uvedených skutočností môže súd dôjsť k správnemu záveru o zásade rovnakej, hmotnej a kultúrnej úrovni manželov. Aplikácia týchto hľadísk v súdnom konaní znamená, že najskôr treba zistiť odôvodnené potreby každého z manželov. Tieto odôvodnené potreby závisia od spôsobu života v závislosti od objektívnych podmienok, nie však na subjektívnych faktoroch, na pracovnom zaradení a na nárokoch, ktoré sú kladené na zdravotnom stave a pod. Hľadiskom, ktorým je princíp rovnakej životnej úrovne modifikovaný je to, či sa obaja manželia pričiňujú o získanie zdrojov pre pokrytie rodinného rozpočtu podľa svojich schopností a možností. Potom je treba zistiť, ako každý z manželov podľa svojich schopností a možností s prihliadnutím k jeho starostlivosti o dieťa a spoločnú domácnosť na tieto potreby prispieva, až potom je možné hodnotiť rovnakú životnú úroveň oboch, pričom nie je vylúčené, že z konkrétnej situácie tu budú ešte ďalšie hľadiská, ktoré ovplyvňujú potreby alebo schopnosti a možnosti. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi predpokladá komplexné zhodnotenie situácie manželov. Tiež je potrebné prihliadnuť k záväzkom každého z manželov a či tieto záväzky boli urobené v záujme oboch manželov alebo či z nich majú prospech. V prípade, že by sa manželia dohodli na určitom oddelenom spôsobe uhradzovania niektorých spotrieb, je treba takúto dohodu rešpektovať i pri stanovení výživného. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 17.06.2009 domáhala určenia výživného na manželku vo výške 4.000,- eur mesačne. Návrhom zo dňa 09.02.2010 žiadala predbežným opatrením určiť výživné 2.500,- eur mesačne. O tomto predbežnom opatrení rozhodol Okresný súd v Dunajskej Strede uznesením č.k. 12C/109/2009- 66 zo dňa 26.04.2010 tak, že určil výživné 2.000,- eur mesačne a z dôvodu odvolania odporcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10Co/270/2010- 110 zo dňa 25.08.2010 určil výživné na 1.343,- eur mesačne. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktorému občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania potupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní jej povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 os. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na stane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ale aj ako aj celého obsahu spisu, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a prečo práve dospel k záveru o určení vyživovacej povinnosti vo výške 2.900,-eur mesačne a ako porovnal životnú úroveň navrhovateľky a odporcu. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že výdavky u odporcu boli preukázané špecifikáciou, avšak pokiaľ aj odporca tieto výdavky špecifikoval, tak ich výšku listinnými dôkazmi nepreukázal. Navrhovateľka tieto skutočnosti namietala, preto bolo úlohou súdu prvého stupňa, aby odporca aj svoje výdavky preukázal. Odporca totiž tvrdil, že sumu cca 1.500,- eur mesačne mu zamestnávateľ priamo poukazuje na účet v mieste jeho súčasného pracoviska. Pohyby na tomto účte ako aj ďalšie výdavky, na ktoré poukázal aj v odvolaní súvisiace s jeho pobytom v mieste zamestnania nepreukázal. Zároveň u odporcu súd vychádzal z jeho príjmu, pričom neskúmal a nevyhodnotil životné podmienky odporcu ovplyvňujúce jeho životnú úroveň, nezhodnotil namáhavosť práce vykonávanej odporcom v súvislosti so zabezpečením vyššieho príjmu na základe značného náročného vypätia síl resp. za sťažených okolností, s čím je spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov na regeneráciu, pričom tieto skutočnosti súd taktiež neskúmal. Rovnako súd nezohľadnil skutočnosť, že odporcovi je vyplácaný aj príplatok za hazard za nebezpečenstvo, ktoré podstupuje pri výkone svoje práce, ktorý podľa názoru súdu nemožno zahrnúť do príjmu, z ktorého treba vychádzať pri určení výživného. V zmysle vyššie uvedeného nie je správny postup súdu prvého stupňa pokiaľ iba úplne mechanicky porovnal príjmy navrhovateľky a odporcu a neposúdil celkovú životnú úroveň účastníkov konania. Z postupu súdu prvého stupňa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti nevyplýva, že bol zohľadnený príspevok, ktorý dobrovoľne odporca platí, poukazovaním svojho výsluhového dôchodku navrhovateľke. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že v pomeroch účastníkov konania nastala nová okolnosť, ktorú je potrebné zhodnotiť, pretože súd prvého stupňa vychádzal z takých pomerov, že účastníci vlastnili rodinný dom vo Q. P., tento však bol po vynesení rozsudku predaný a z tohto dôvodu odpadli viaceré výdavky s užívaním predmetného domu, čiže aj výdavky na domácnosť sa zmenili. Uvedenú skutočnosť oznámil právny zástupca odporcu a preukazoval ju aj výpisom z listu vlastníctva č. XXXX. Súd prvého stupňa sa bude zaoberať aj návrhom právneho zástupcu odporcu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, ktorý bol doposlaný do predmetného spisu podaním zo dňa 20.01.2012 v riadnom dvojinštančnom konaní. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 odsek 2 O.s.p. pre nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaniami napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, po starostlivosti prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli z konaní najavo, po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov a po doplnení dokazovanie na sporné skutočnosti. Pri právnom posúdení bude potrebné riadiť sa hľadiskami vyššie uvedenými, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. Súd prvého stupňa sa bude musieť zaoberať aj návrhom odporcu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.