Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210010169 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210010169.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci proti obžalovanému I. F., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.b/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 18.01.2012 sp.zn. 1T/42/2010 na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný podľa § 285 písm.b/ Trestného poriadku oslobodený zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.b/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že od mesiaca september roku 2006 až doposiaľ v meste R. P., L. Q. v rodinnom dome na C. ulici so súpisným číslom XXXX/XXA neoprávnene bránil P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. P., C. č. XXXX/XXA v užívaní uvedeného rodinného domu a to tým spôsobom, že pozmenil vstupný kód na zabezpečenie rodinného domu a napriek ústnym aj písomným výzvam ju do rodinného domu nevpúšťa a do dnešného dňa jej bráni v užívaní rodinného domu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd I. stupňa napadnutý rozsudok bližšie nezdôvodnil t.j. z akého dôvodu nie je skutok trestným činom. Rozsudok je v rozpore s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. V ďalšej časti odvolania sa okresný prokurátor teoreticky venoval obsahu odôvodnenia rozsudku. A v ďalšej časti odvolania poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 218 odsek 1 Trestného zákona platí, že trestný čin spácha „kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni“. Za bránenie v užívaní domu teda je nevyhnutné považovať akékoľvek neoprávnené a podstatné rušenie výkonu užívacieho práva oprávnenej osoby napr. znemožnením prístupu do domu uzamknutím, iným uzavretím alebo iným bránením v oprávnenom užívaní nehnuteľnosti. Ide teda aj o inštalovanie alarmu bez súhlasu druhého z vlastníkov nehnuteľnosti, resp. bez sprístupnenia bezpečnostného kódu pre druhého z vlastníkov a následné obmedzovanie vstupu oprávneného vlastníka do nehnuteľnosti. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že poškodenej v nerušenom užívaní domu vrátane nerušeného vstupu do domu bránil obžalovaný a to aj napriek tomu, že vlastnícke práva k domu zo strany účastníkov konania zmenené neboli. Obžalovaný teda svojim konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Krajský prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora a zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Podľa § 317 ods. l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. l. Krajský súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že vecou sa už zaoberal, pričom rozhodnutím sp.zn. 3To/84/2011 zo dňa 04.10.2011 zrušil podľa § 321 odsek 1 písm.b/, písm.c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 30.03.2011 a vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytkol súdu I. stupňa, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný, výrok rozsudku nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že so svojou manželkou P. F. bol v rozvodovom konaní a táto v júli 2006 odišla aj s deťmi ku svojej matke. Po jej odchode pozmenil kód poplašného signalizačného zariadenia, ale kľúče od domu od P. F. nepýtal, takže mala voľný vstup do uvedeného domu. Kód pozmenil preto, že je podnikateľom, má predajňu na autosúčiastky a rôzne doplnky a keďže v predajni nemá miesto na skladovanie tovaru, tento skladoval v uvedenom dome. Manželke nebránil, aby mohla do domu vstúpiť, avšak s manželkou nebolo možné sa kontaktovať, nakoľko táto menila miesta pobytu. Ďalej bolo zistené, že obaja t.j. obžalovaný ako aj poškodená P. F. sa z predmetného domu vysťahovali. Poškodená potvrdila, že nemala záujem dom užívať. Z dokazovania bolo zrejmé, že len jedenkrát mala záujem vojsť do domu, a jedenkrát listom žiadala oznámenie kódu (č.l. 51), uviedla však adresu posledného spoločného bydliska. Povinnosťou súdu I. stupňa preto bolo v tomto smere presne ustáliť skutkový stav t.j., koľkokrát poškodená skutočne prišla do uvedeného domu a do domu sa nedostala pre zmenený kód. Ďalej krajský súd poukázal vo svojom rozhodnutí, že poškodená bola vypočutá v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia obžalovanému a na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že z predmetného domu sa odsťahovala v júli 2006 a nemala záujem dom užívať. Krajský súd tiež vytkol súdu I. stupňa, že výsluch Mgr. U. Y. bol v rozpore so zákonom. Súd I. stupňa doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave, pričom zistil, že poškodená P. F. ako aj obžalovaný sa z predmetného domu vysťahovali. Poškodená nemala záujem dom užívať. Obžalovaný zmenil bezpečnostný kód z toho dôvodu, že ako živnostník skladoval v dome svoj tovar. Poškodená kľúče od domu mala, zámok obžalovaný nezmenil, poškodená sa mohla do domu dostať kedykoľvek. Z výpovede poškodenej P. F. jednoznačne vyplýva, že obžalovaného listom prostredníctvom svojho právneho zástupcu jedenkrát žiadala o sprístupnenie a vstup do domu a iba v jednom prípade t.j. dňa 30.11.2006 chcela vstúpiť do domu ale keďže nepoznala kód, aj keď si otvorila vchodové dvere vlastnými kľúčmi, ozval sa alarm a tento nevedela vypnúť. V iných prípadoch ani predtým ani po tejto udalosti do domu nevstúpila a ani vstúpiť nechcela. Z obsahu spisového materiálu je teda zrejmé, že poškodená P. F. v období (podľa obžaloby) od septembra roku 2006 až do doposiaľ len dňa 30.11.2006 chcela vstúpiť do spoločného domu, z ktorého sa v čase rozvodového konania vysťahovala. Do domu sa nedostala z toho dôvodu, lebo bol zmenený bezpečnostný kód. Kľúče síce mala, avšak alarm vypnúť nevedela. Tiež poškodená 1-krát žiadala obžalovaného o sprístupnenie a vstup do domu prípisom resp. listom prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade konaním obžalovaného nebol naplnený materiálny korektív prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.b/ Trestného zákona. V zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Ide v danom prípade o výnimku z formálneho chápania kategorizácie trestných činov vo vzťahu k prečinu. Jedine pri prečine v zmysle ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona sa skúma jeho závažnosť. Krajský súd preto rozsudok súdu I. stupňa v jeho výroku považuje za správny a odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.