Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/123/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210216042 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210216042.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrei Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: R. B. rod. F., narodená XX.XX.J., bytom Y. M. č. XX, zastúpená JUDr. Beátou Slovákovou, advokátkou, Dunajská Streda, Ádorská č. 41 proti odporcovi: C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., N. č. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému C. B., narodenému dňa XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/335/2010-40 zo dňa 20. januára 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zverenia maloletého C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky p o t v r d z u j e. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia, kto bude zastupovať a spravovať majetok maloletého m e n í tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému Imrichovi na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním odporcu manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 15.10.1994 rozviedol, maloletého C. B., narodeného XX.X.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a určil, že je v bežných veciach oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, odporcovi (otcovi) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletým neupravoval. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 22 až 24 Zákona o rodine, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov vychádzal z toho, že obaja účastníci s rozvodom manželstva súhlasili. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené predpoklady, aby mohli na čas po rozvode osobne vychovávať maloleté dieťa, preto súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí v plnej miere akceptoval názor maloletého C. a na čas po rozvode ho zveril do osobnej starostlivosti matky a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Otec maloletého je živnostník, za zdaňovacie obdobie roku 2009 jeho príjmy zo živnosti predstavovali 1.900 eur, výdavky 760 eur, základ dane bol 1.140 eur a jeho daňová povinnosť bola 0 eur. Súd prvého stupňa však vzhľadom na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby dospel k záveru, že otec maloletého je schopný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Vychádzal pritom z tvrdení otca maloletého, že celé roky trvania manželstva on sám zabezpečoval životnú úroveň rodiny, pretože navrhovateľka nepracovala. Preto podľa súdu prvého stupňa odporcom preukázané príjmy, nie sú jeho reálnymi príjmami, pretože by z takýchto príjmov nevedel zabezpečiť rodinu tak, ako sa vyjadroval vo svojej výpovedi. Otec maloletého tiež uviedol, že je schopný zabezpečiť maloletému všetko, za predpokladu, že zostane v jeho osobnej starostlivosti, avšak ak bude zverený matke, uviedol, že je schopný platiť výživné vo výške 50 eur mesačne. Súd prvého stupňa však takúto výšku výživného považoval za neprípustnú. Pretože rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletým, súd prvého stupňa ho ponechal bez úpravy. O trovách konania rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého C., pričom podľa obsahu odvolania doplneného podaním zo dňa 14.4.2011, nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a určení vyživovacej povinnosti otca. Uviedol, že súd prvého stupňa v danom prípade nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože neskúmal, prečo maloletý zmenil svoje pôvodné rozhodnutie zostať po rozvode u otca. Otec maloletého má podozrenie, že maloletý je vystavený psychickému tlaku zo strany matky a jej rodičov. Súd prvého stupňa neskúmal, prečo sa maloletý otca bojí, napriek tomu, že medzi nimi nikdy nedošlo k hádke a otec mu nikdy fyzicky ani psychicky neubližoval. Matka maloletého vychováva proti otcovi a jeho príbuzným. Otec maloletého od decembra 2010 nevidel, maloletý mu nedvíha telefón, ani ho nekontaktuje. Správanie maloletého voči otcovi a jeho rodine sa zmenilo. Jeho matka po rozhodnutí o rozvode začala uskutočňovať spoločné programy s maloletým, na úkor jeho stretnutí s otcom. Naposledy videl maloletého na Silvestra 2010 a počas konania o rozvod, maloletý mu neodpovedá na e - maily ani na sms-ky. Poukazoval na to, že matka maloletého nikdy nepracovala, nemá žiadny príjem a teda nie je schopná uživiť dieťa. Má len základné vzdelanie a robí si maturitu. Súd pri zverení dieťaťa nebral do úvahy morálne hodnoty matky, neskúmal, či dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Otec maloletého poprel, že by bol niekedy uviedol, že je schopný a ochotný synovi zabezpečiť všetko, avšak len za predpokladu, že zostane v jeho osobnej starostlivosti, na ktorý výrok poukázal súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadrila a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vykonané dokazovanie považovala za dostačujúce. Maloletý bol na pojednávaní vypočutý v neprítomnosti rodičov. Na otázky súdu odpovedal uvoľnene a spontánne. Uviedol, že má síce rád oboch rodičov, avšak jeho vzťah s otcom je v posledných mesiacoch menej intenzívny a po rozvode manželstva chce zostať u matky. Bolo to jeho vlastné želanie a v žiadnom prípade sa nerozhodoval pod vplyvom či nátlakom matky. Tiež povedal, že sa bude snažiť s otcom čo najviac stretávať, pričom sama matka ho nabáda, aby sa s otcom stretával alebo mu častejšie telefonoval. Súd prvého stupňa správne rešpektoval synov názor, nakoľko tento je už takmer dospelý. K vyjadreniam otca k jej osobe matka nemá čo uviesť, je to totiž bežný spôsob jeho komunikácie, keď odporca navrhovateľku ponižoval počas celého spolužitia, čomu ona zabránila odchodom zo spoločnej domácnosti. Otec maloletého síce poukazuje na to, že matka nie je schopná maloletého uživiť, avšak sám na synovu výživu neprispieva, ani sa nezaujíma, z čoho mu matka hradí stravu, oblečenie a cestovné do školy. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom po tom, ako manželstvo účastníkov rozviedol, z manželstva pochádzajúceho maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorú poveril zastupovaním a správou jeho majetku, stanovil odporcovi vyživovaciu povinnosť k dieťaťu po 100 eur mesačne, pričom styk otca s maloletým neupravoval. Otec sa v odvolacom konaní domáha zmeny tohto rozsudku v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a stanovenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému po 100 eur mesačne. Úlohou odvolacieho súdu v odvolacom konaní preto bolo zistiť, či súd prvého stupňa správne rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému Imrichovi. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov(2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona(3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5). Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Ak súd rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, s týmto konaním je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu. Pri rozhodovaní zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov súd sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, skúma u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Ak je maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu) schopné vyjadriť svoj názor, je pre rozhodnutie súdu podstatný aj názor maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má totiž právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť nielen vypočuté, ale názoru dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva novým spôsobom vymedzuje aj ďalšie z rodičovských práv a povinností, a to pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa. Podľa zistených predpokladov, ktoré sa vyžadujú pre riadne zastupovanie maloletého a pre náležité spravovanie jeho majetku, súd určí, či maloleté dieťa bude zastupovať a prípadne aj spravovať jeho majetok rodič, ktorému maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti, alebo druhý rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, alebo urobí v tomto smere iné vhodné opatrenie. Ďalším povinným rozhodnutím súdu v tomto konaní je, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, čo tiež patrí do výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Kým poskytovanie výživy rodičov voči maloletým deťom je v rodine celkom bežné a obvyklé, takáto rodina hospodári z príjmami z práce či podnikania podľa svojho uváženia tak, aby si pre svoje potreby zabezpečila bývanie, stravovanie, ošatenie členov rodiny a tiež kultúrne, športové či spoločenské uplatnenie, po rozdelení rodiny rozvodom manželstva rodičov maloletých detí, tieto zostávajú v bezprostrednej výchove a opatere jedného z rodičov a nastupuje vyživovacia povinnosť druhého rodiča. Vtedy je potrebné vychádzať z jeho zákonom stanovenej povinnosti, aby rodič prispieval na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností a schopností, pričom sa prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré sú závislé od zdravotného stavu oprávneného dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. V danom prípade z manželstva účastníkov konania (ktoré bolo rozsudkom súdu prvého stupňa právoplatne rozvedené, nakoľko proti tomuto výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa sa žiadny z účastníkov konania neodvolal), pochádza jedno maloleté dieťa. Matka maloletého C. navrhovala, aby na čas po rozvode bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Otec maloletého žiadal, aby bol tento zverený do jeho osobnej starostlivosti, pretože matka nepracuje, nemá finančné prostriedky a nevie zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého. Navyše matka ovplyvňuje maloletého, v dôsledku čoho tento zmenil svoj pôvodný názor a chce zostať v osobnej starostlivosti matky. Maloletý C., ktorý bol vypočutý na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že má rád oboch rodičov, avšak po rozvode manželstva jeho rodičov chce zostať u matky. Súd prvého stupňa, preto pokiaľ ide o rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov na čas po rozvode, vzhľadom na to, že obaja rodičia spĺňali predpoklady pre osobnú výchovu maloletého, plne rešpektoval názor maloletého a dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd sa stotožňuje s takýmto záverom súdu prvého stupňa. U. C., narodený XX.XX.XXXX, má 16 rokov a navštevuje súkromnú Strednú odbornú školu v U., odbor kuchár. Vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť teda je už schopný vyjadriť svoj samostatný názor na to, do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov chce byť zverený na čas po rozvode. Maloletý sám uviedol, že jeho vzťah s otcom sa síce zmenil, stal sa menej intenzívnym, avšak otca má rád a chce sa s ním naďalej stretávať. Matka ho v tomto smere neovplyvňovala, práve naopak, nabáda ho, aby sa s otcom stretával. Matka maloletého rovnako uviedla, že stretnutia syna s otcom vždy podporovala a nikdy synovi nebránila stretnúť sa s ním a bude to tak aj v budúcnosti. Maloletý sa už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nachádzal v osobnej starostlivosti matky, ktorej so starostlivosťou pomáhajú jej rodičia. Matka maloletého sa živí príležitostnými prácami, brigádami a chodí do školy. Otec maloletého je živnostníkom, tiež jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa šetrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, matka má vytvorené riadne podmienky na výchovu maloletého, v okolí bydliska požíva dobrú povesť, otec sa tiež o syna riadne stará a má so synom dobrý vzťah. Úrad práce na základe svojich zistení odporučil zveriť maloletého do starostlivosti matky. V danom prípade neboli ani u jedného z rodičov zistené také nedostatky, pre ktoré by niektorý z nich nespĺňal predpoklady alebo podmienky pre výchovu maloletého, u oboch boli zistené vytvorené vhodné predpoklady pre jeho výchovu a vývoj. Preto bol dôležitý aj názor samotného maloletého dieťaťa, ktoré je už dostatočne vyspelé na to, aby sa k tejto otázke vedelo samostatne a zodpovedne vyjadriť. Maloletý bol preto rozhodnutím súdu prvého stupňa na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec maloletého poukazoval na to, že matka maloletého nepracuje a nie je schopná sa o neho finančne postarať, avšak v skutočnosti matka sa už dlhšie obdobie o maloletého stará sama, chodí do školy, aby získala maturitu a snaží sa nájsť si vhodnú prácu. Otec maloletého sa tiež odvolával z dôvodu, že súd prvého stupňa neskúmal morálne predpoklady matky, avšak v konaní neboli dokazovaním preukázané žiadne nedostatky v správaní matky, ktoré by boli dôvodom nezveriť jej dieťa do osobnej starostlivosti. Aj z potvrdenia úradu práce vyplynulo, že matka sa o maloletého a domácnosť riadne stará, v okolí požíva dobrú povesť, žije s rodičmi, ktorí jej s výchovou maloletého pomáhajú. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa maloletý rozhodol žiť s matkou, odvolací súd len zopakuje, že súd prvého stupňa mal preukázané všetky predpoklady matky pre zabezpečenie náležitej výchovy a starostlivosti o maloletého a správne rešpektoval aj názor maloletého ako rozumovo dostatočne vyspelého jedinca, keď tento na pojednávaní sám uviedol, že sa rozhodol bez ovplyvňovania. Pokiaľ však ide o ďalšie z rodičovských práv a povinností, ktorými sú zastupovanie a správa majetku maloletého C., tu dospel odvolací súd k odlišnému záveru, ako súd prvého stupňa. Pretože obaja rodičia prejavujú záujem na tom, aby bola všestranne zabezpečená výchova a vývoj maloletého, otec maloletého tiež preukazuje snahu podieľať sa na jeho výchove, je vhodné, aby právo ako i povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach mali obaja rodičia, čo bude priaznivo vplývať na zachovanie vzťahu maloletého k obom rodičom a bude tým rešpektované i právo otca maloletého na pravidelné informovanie sa o maloletom. Vzhľadom na to, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému vo výške 100 eur mesačne. Ako už bolo uvedené vyššie, maloletý má 16 rokov, navštevuje Súkromnú strednú odbornú školu v U., kam denne dochádza, osobitné náklady, ktoré by si vyžadoval ohľad na záujmy, či potreby, či zdravotný stav maloletého v konaní zistené a preukázané neboli. S ohľadom na jeho vek a štúdium na strednej škole však postupne vzrastajú odôvodnené potreby maloletého vo všetkých oblastiach života. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému. Otec je živnostník, za zdaňovacie obdobie 2009 vykázal príjmy z tejto činnosti vo výške 1.900 eur, výdavky 760 eur, základ dane bol 1.140 eur, pričom mal nulovú daňovú povinnosť. Zároveň je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzením. Podľa jeho vlastných vyjadrení chce rozbehnúť podnikanie s betonárskou oceľou, má možnosti ako získať peniaze, môže robiť učiteľa v autoškole. V súčasnosti na maloletého neprispieva. Matka študuje na strednej škole, živí sa príležitostnými prácami, brigádami, z čoho má príjem mesačne okolo 200,- eur. S prihliadnutím na tieto skutočnosti zohľadniac okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému správne. Stanovenie vyživovacej povinnosti v sume 100 eur mesačne zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a tiež oprávneným potrebám maloletého. Podľa § 219 ods. 1 a 2. OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil vo výroku o zverení maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca. Vo výroku o určení, ktorý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP s použitím § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.