Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/366/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212208445 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2212208445.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: W. s.r.o., so sídlom W. Z., Nám. Z. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom: Mgr. A. B., so sídlom W. Z., V. námestie č. XXXX, proti odporcovi: B. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Z., O. XXXX/XX, podnikajúca pod obchodným menom: P., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. H. Z., so sídlom W. Z., G. B. N. XXX/X, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. júna 2012 č.k. XXC/XX/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporkyni zakázal previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, a to budovy obchodu a služieb nachádzajúcej sa v Dunajskej Strede na D.. Á. S., na parc. č. XX/XXX, XX/ XXX a XX/XXX v kat. úz. W. Z., obec W. Z., okres W. Z., evidované na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra W. Z., akýmkoľvek odplatným aj bezodplatným jednostranným, dvojstranným alebo viacstranným právnym úkonom na akúkoľvek tretiu osobu. Zároveň navrhovateľovi uložil, aby v lehote 60 dní od vyhlásenia predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania o náhradu škody. Rozhodnutie prvostupňový súd po oboznámení obsahu návrhu navrhovateľa a citácie ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 6, § 76 ods. 1 písm. e), ods. 2 a § 77 ods. 1 O.s.p. odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľovi je dôvodné poskytnúť predbežným opatrením dočasnú ochranu a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda subjektívne právo navrhovateľa nie je nepochybné. Touto dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a súd ňou nie je viazaný a o návrhu vo veci samej môže rozhodnúť inak. Navrhovateľom uplatňovaný nárok voči odporkyni nie je neopodstatnený a je tu potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ako i obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, a preto súd predbežné opatrenie nariadil. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v nevyčíslenom rozsahu. Poukázala na rozhodnutie R49/95 podľa ktorého predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený. Podľa nej súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal osvedčením aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku navrhovateľa i bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom nekriticky vychádzal len z tvrdení navrhovateľa. V odvolaní zdôraznila, že navrhovateľ nebol výlučným užívateľom celej kancelárie, ale o jej plochu sa delil s ďalším spolunájomcom F. Z toho vyvodila, že v dôsledku toho tvrdenia navrhovateľa o množstve toľkých, ale nikde presne nevymenovaných, nešpecifikovaných a neidentifikovaných vecí, ktoré mal údajne uložené v tejto kancelárii o rozlohe 27 m2 neobstojí. Poukázala tiež na to, že k číslam kódovaného bezpečnostného zariadenia chrániaceho vstup do tejto kancelárie nemala prístup ani odporkyňa, ani tretie osoby, kód poznali len nájomcovia. Zdôraznila, že predmetom vypratávania dňa 2.5.2012 boli nebytové priestory na 3. nadzemnom podlaží, ku ktorým navrhovateľ v tom čase žiadne práva nemal a nie nebytové priestory na 2. nadzemnom podlaží, ku ktorým iba zhodou okolností v ten deň skončil nájom. Na 3. nadzemnom podlaží bola kancelária o rozlohe 26 m2, ktorá posledné dva roky nebola prenajatá nikomu a keďže bola voľne prístupná, ostatní nájomcovia si tam nekontrolovane zvykli odložiť rôzne menejhodnotné veci. Pred vyprataním odporkyňa vyzvala nájomcov v budove, vrátane navrhovateľa, aby si z tejto miestnosti odniesli uložené veci, v opačnom prípade budú odvezené do skladu. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa mala 30.4.2012 vyžiadať od zamestnancov navrhovateľa kľúč a vykázať ich z priestorov, uzamknúť ich a neumožniť vstup nikomu zo strany navrhovateľa, označila za klamstvo a ani takto nemohla postupovať pretože nepoznala bezpečnostný kód. Odvolateľka potvrdila, že sa obrátila na realitnú kanceláriu o sprostredkovanie predaja dotknutej nehnuteľnosti, avšak k uzavretiu zmluvy došlo ešte 16.11.2011 takmer 6 mesiacov pred navrhovateľom tvrdenými udalosťami. Následne odvolateľka uzavrela, že podmienky pre vydanie predbežného opatrenia splnené neboli. Boli teda splnené podmienky na podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), e) a f) O.s.p. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. K odvolaniu odporkyňa pripojila fotodokumentáciu zobrazujúcu predmetnú budovu i v odvolaní spomínané časti jej vnútorných priestorov. Pripojila tiež zmluvu uzavretú medzi účastníkmi dňa 8.3.2010 o nájme nebytových priestoroch v podkroví na treťom nadzemnom podlaží predmetnej budovy a zároveň dohodu o zrušení tejto zmluvy ku dňu 30.4.2010 zo dňa 6.4.2010, uzavretú tými istými účastníkmi. K odvolaniu je okrem iného tiež pripojená objednávka na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, v ktorej objednávateľka je odporkyňa, sprostredkovateľom je realitná kancelária F. predmetom sprostredkovania je nehnuteľnosť na D. pričom zmluva bola uzavretá ešte dňa 16.11.2011. K doručenému odvolaniu odporkyne navrhovateľ predložil do spisu písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby bolo odvolanie odporkyne „zamietnuté“ a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdené a zároveň priznaná navrhovateľovi nevyčíslená náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania. K tvrdeniam odporkyne uviedol, že koncom apríla 2012 z dôvodu blížiaceho sa sťahovania došlo k úplnému vypnutiu kódovaného bezpečnostného zariadenia chrániaceho nim prenajaté priestory, teda v rozhodnom období bolo bezpečnostné zariadenie vypnuté a pripravené na odinštalovanie preto do prenajatých priestorov sa mohla dostať každá osoba disponujúca príslušnými kľúčmi. Od 30.4.2012 o cca 14:30 hod. mala do prenajatých priestorov prístup jedine odporkyňa. Za vykonštruované a nepravdivé označil tvrdenia odporkyne, že došlo k vypratávaniu iba priestorov na treťom nadzemnom podlaží, ktoré navrhovateľ užíval i po formálnom ukončení predmetnej zmluvy o nájme, avšak so súhlasom a vedomím odporkyne. Mal tam uložené svoje veci. Od týchto priestorov podľa informácii od odporkyne mal kľúče do 30.4.2012 jedine navrhovateľ a ním poverené osoby. Iné osoby tam prístup nemali. Poukázal na to, že z jeho strany bolo vyvinuté viac než maximálne úsilie kontaktovať odporkyňu a doriešiť s ňou otázku ukončenia nájmu a odovzdania prenajatých priestorov, čo sa mu pre prístup odporkyne nepodarilo. Zamestnanci navrhovateľa ako svedkovia môžu potvrdiť, že dňa 30.4.2012 asi o 14:30 hod., teda dávno po uplynutí dohodnutého termínu stretnutia, sa dostavila odporkyňa do prenajatých priestorov, vyžiadala si všetky kľúče a po ich odovzdaní zamestnancov z prenajatých priestorov vykázala. Jeho vymenovaní zamestnanci boli tiež svedkovia zásahu odporkyne do vlastníckeho a dispozičného práva navrhovateľa dňa 2.5.2012, kedy boli vynášané veci z prenajatých priestorov. Za podstatný označil fakt, že odporkyňa odmietla navrhovateľovi oznámiť, kde vynesené veci uskladní, a preto si ich ani nemohol reálne prevziať. Je pravdou, že navrhovateľ mal problém so špecifikáciou a identifikáciou odporkyňou neoprávnene zadržiavaných vecí a to z dôvodu, že ich súčasťou bolo aj kompletné účtovníctvo navrhovateľa za roky 2008 až 2011. Podľa navrhovateľa tak boli naplnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia ako ich vymenúva odporkyňa v podanom odvolaní. Bola osvedčená existencia práva rovnako ako i ohrozenie, resp. porušenie práva, ako i nemožnosť chrániť právo navrhovateľa bez vydania predbežného opatrenia, čím je daná potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi. Zároveň nejde o neprimerané opatrenie, keďže podľa ustálenej súdnej praxe, blokovanie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže vlastníkovi dočasne spôsobiť žiadne ekonomické ťažkosti, keďže naďalej môže s nehnuteľnosťou podnikať, prípadne uzatvárať nájomné zmluvy. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vo výroku vecne správneho uznesenia prvostupňového súdu. Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie v rozsahu ako mu bolo vyhovené prvostupňovým súdom. Návrh odôvodnil v podstate tým, že na základe uzavretej nájomnej zmluvy s odporkyňou bol nájomcom nebytových priestorov v obchodnom objekte P. konkrétne kancelária o výmere 27 m2 a sociálnej miestnosti, ktoré nehnuteľnosti vlastnícky patrili a patria odporkyni. Zo strany navrhovateľa došlo k výpovedi nájomnej zmluvy a nájom skončil dňa 1.5.2012. Predtým dňa 30.4.2012 sa mali účastníci stretnúť o 13:00 hod. Odporkyňa sa ale ani do cca 14:00 hod. na miesto stretnutia nedostavila, preto navrhovateľ odovzdal kľúče zamestnancom a vzdialil sa. Až o 14:30 hod. sa odporkyňa do prenajatých priestorov dostavila, od zamestnancov si vyžiadala všetky kľúče a zamestnancov z priestorov vykázala. Potom prenajaté priestory uzamkla a neumožnila k nim vstup nikomu zo strany navrhovateľa. Dňa 2.5.2012 zaslala navrhovateľovi SMS správu s tým, že o 10:00 hod. prídu sťahováci a jeho veci budú v sklade, kde si ich môže vyzdvihnúť. V tom čase došlo i k vysťahovaniu všetkých hnuteľných vecí navrhovateľa z prenajatých priestorov, o čom má navrhovateľ k dispozícii fotodokumentáciu. Podľa navrhovateľa tým došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho a dispozičného práva. Na takéto konanie navrhovateľ nikdy nedal súhlas a v čase keď sa to uskutočnilo nemal o tom ani vedomosť. Následne opakovane požiadal odporkyňu o vydanie neoprávnene zadržaných hnuteľných vecí s tým, že sa medzi nimi nachádzala aj citlivá elektronika, ktorá vyžaduje osobitné zaobchádzanie. Keď sa mu nepodarilo predmetné veci získať, dňa 5.5.2012 podal na miestnom oddelení PZ do zápisnice trestné oznámenie na odporkyňu z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže. Popísaným konaním odporkyne mala vzniknúť navrhovateľovi a stále vzniká škoda, ktorú vyčíslil minimálne vo výške 120.000,- Eur, ktorá spočíva v zadržiavaní množstva jemnej elektroniky, serverov patriacich navrhovateľovi alebo tretím osobám, nosičov dát, nábytku a iného kancelárskeho vybavenia, pričom medzi odňatými vecami bolo i jeho kompletného účtovníctvo za roky 2008 až 2011. Klienti navrhovateľovi už avizovali, že si budú od neho uplatňovať náhradu škôd, ktoré im v dôsledku toho vznikli. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa z miestnej tlače a realitných internetových stránok dozvedel, že predmetný obchodný objekt P. je ponúkaný na predaj, pričom podľa jeho zistení odporkyňa iný majetok väčšej hodnoty nevlastní, vzniká dôvodná obava z toho, že nebude možné v budúcnosti uspokojiť jeho nárok na náhradu škody voči odporkyni, preto sa domáha predbežnej ochrany svojich práv podľa § 74 a nasledujúcich O.s.p. do času kým súdom nebude rozhodnuté o jeho žalobe na náhradu škody. Pokiaľ by odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť previedla výrazne by sa sťažil prípadne absolútne znemožnil výkon súdneho rozhodnutia vydaného v konaní vo veci samej. Preto žiadal aby bolo obmedzené jej právo previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na tretie osoby. Nejde pritom o neprimerané opatrenie, keďže ním nemôžu byť spôsobené odporkyni žiadne ekonomické ťažkosti. K návrhu navrhovateľ pripojil zmluvu o nájme nebytových priestorov, výpoveď z nájmu, písomnú, SMS- kovú a mailovú komunikáciu medzi účastníkmi, v spise je tiež založená zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 5.5.2012, z ktorej vyplýva, že štatutár navrhovateľa podal trestné oznámenie na odporkyňu z dôvodu odcudzenia vecí z kancelárskych priestorov v nájme navrhovateľa. Z výpisu z LV vyplýva, že predmetná stavba ako obchodný objekt je vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Z pripojených ponúk tiež vyplýva, že predmetná polyfunkčná budova bola verejne ponúknutá na predaj. Na fotodokumentácii pripojenej k návrhu navrhovateľom je zachytené nákladné vozidlo na korbe, ktorého sa nachádzajú rôzne zrejme kancelárske zariadenia. Z úradného záznamu Okresného súdu Dunajská Streda bolo zistené, že dňa 22.8.2012 bola do spisu XXC/XX/XXXX založená žaloba - návrh, ktorá bola neskôr vylúčená z tohto spisu a zapísaná ako nový návrh. Navrhovateľ teda podal žalobu vo veci samej tak ako mu bolo uložené druhým odsekom výroku preskúmavaného uznesenia v súdom stanovenej lehote, k zániku predbežného opatrenia v zmysle § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p. nedošlo. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. V zmysle § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 9 cit. ust.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou o náhradu škody je očividne vylúčený. Naopak listinné dôkazy založené v spise dostatočným spôsobom osvedčujú tvrdenie navrhovateľa, že konaním odporkyne mu bola spôsobená škoda značného rozsahu. Ani sama odporkyňa nepopiera, že v rozhodnom období boli z predmetnej veci odvezené na neznáme miesto veci navrhovateľa a z tohto hľadiska nie je rozhodné, či to bolo z druhého alebo z tretieho nadzemného podlažia. Rovnako nepoprela, že tieto veci navrhovateľovi ani nevydala, ani mu neoznámila, na ktorom mieste sa nachádzajú a kde si ich môže vyzdvihnúť. Pokiaľ sa týka samotnej výšky možnej škody, tvrdenie odporcu, že skutočne ide o sumu 120.000,- Eur samozrejme v tomto štádiu konania nemohlo byť preukázané, ale vzhľadom na charakter podnikania odporcu v oblasti počítačovej techniky, takáto výška škody nie je ani očividne vylúčená. Prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to predbežné osvedčenie záveru o pravdepodobnosti nároku navrhovateľa, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, bola splnená. Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. Navrhovateľ tvrdil a odporkyňa to opätovne nepoprela, že jej jediným význačnejším majetkom je predmetný polyfunkčný objekt a zároveň bolo preukázané, že odporkyňa hodlá tento objekt predať. Nie je pritom rozhodné, či sa tak rozhodla pred alebo po vyprataní vecí navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené je dôvodné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že ak by odporkyňa túto nehnuteľnosť predala, so získanými finančnými prostriedkami by následne mohla naložiť tak, že by v prípade úspechu navrhovateľa v základnom konaní, bol ohrozený budúci výkon rozhodnutia, ktorým mu súd prizná od odporkyne náhradu škody. Vzhľadom na to bol osvedčený i druhý základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Nariadeným predbežným opatrením sa zároveň nevytvorí žiaden nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a v dôsledku neho nevznikne ani neprimeraná ujma na strane odporkyne. Nariadeným predbežným opatrením jej bolo zakázané predmetnú nehnuteľnosť iba previesť na tretie osoby, čo jej nebráni v pokračovaní jej doterajšieho podnikania v podobe prenajímania daných priestorov. Dočasné zamedzenie prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nemôže teda odporkyni znemožniť doterajšie podnikanie, ani spôsobiť ekonomické problémy. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného predbežného opatrenia, ktorým bude dočasne odporkyni zamedzená možnosť previesť vlastnícke právo k určenej nehnuteľnosti na tretie osoby. Odvolací súd preto vo výroku vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa s použitím ustanovenia § 219 ods. 1. O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia včítane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.