Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309218772 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309218772.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: INTERAGROS, s.r.o., Námestie Šoltésovej č. 14, Levice, IČO: 36 534 986, zastúpený advokátkou Mgr. Dianou Šiagyovou, Štúrova 2, Šaľa proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Močenok, so sídlom Nitrianska č. 1232/50, Močenok, IČO: 00 198 706, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jánským, Štúrova 13, Nitra, o zaplatenie 5.317,93 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15Cb 14/2010-165 zo dňa 22.11.2011 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutého nároku na zaplatenie sumy 3.792,07 eur s 13 % ročným úrokom z omeškania od 2.10.2007 do 2.8.2011 a 9 % ročným úrokom z omeškania od 3.8.2011 p o t v r d z u j e . V časti zamietnutia 13 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.525,86 eur od 2.10.2007 do zaplatenia rozhodnutie z r u š u j e a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu v časti o zaplatenie 3.792,07 eur s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 5.317,93 eur od 2.10.2007 do 2.8.2011 a 9 % úrokom z omeškania zo sumy 3.792,07 eur od 3.8.2001 do zaplatenia, keď po zaplatení 1.525,86 eur istiny konanie zastavil a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.937,10 eur k rukám právneho zástupcu do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu ktorý žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.317,92 eur s 13 % úrokom z omeškania od 2.10.2007 do zaplatenia, keď poukazoval na to, že na základe objednávky žalobca poskytol žalovanému službu - prenájom postrekovača za cenu 5.137,93 eur, ktorú si vyúčtoval faktúrou č. 6007/1578 zo dňa 31.8.2007 a ktorú žalovaný odmieta zaplatiť. V priebehu konania žalovaný žalobcovi dňa 2.8.2011 uhradil sumu 1.525,86 eur, z toho dôvodu v tejto časti zobral žalobca žalobu späť a súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie o tejto časti istiny zastavil. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Tvrdil, že za prenájom postrekovača mu mal žalobca poskytnúť zľavu vo výške 200,- Sk/ha pri desikácii prípravkom Roundoup Rapid, žalobca však túto dohodu nedodržal a bez zohľadnenia zľavy žalovanému účtoval cenu bez zľavy. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, podľa ktorého poskytnutie zľavy je viazané na skutočnosť, že žalovaný od žalobcu odoberie predmetný prípravok na desikáciu v objeme 3l/ha, takáto podmienka nie je ani obsahom zmluvy, ani nebola predmetom dojednania medzi účastníkmi a trval na tom, že žalobcovi vzniká nárok iba na zaplatenie sumy, ktorú mu v priebehu konania vo výške 1.525,86 eur uhradil. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu o poskytovaní služby, ktorý vzťah posúdil podľa ust. § 663 Obč. zák. ako nájomný vzťah, ktorým sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému prenájom poľnohospodárskych strojov s posádkou a žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tohto plnenia mu uhradiť dohodnutú cenu. Zo znenia prílohy č. 1 k zmluve o poskytnutí služby č. 42/2007 mal súd preukázané, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému z dohodnutej ceny zľavu vo výške 200,- Sk/ha, s podmienkou, ak žalovaný použije na desikáciu prípravok Roundoup Rapid, ktorý žalovaný na desikáciu aj použil. Súd sa ďalej venoval zisťovaniu a vyporiadaniu sa s otázkou, či žalovaný mal vedomosť o úmysle žalobcu poskytnúť zľavu iba v prípade, ak si tento prípravok zakúpi u neho, resp. či o tejto okolnosti musel mať vedomosť. Žalobca tvrdil, že jeho úmysel pri poskytovaní zľavy bol podmienený práve zakúpením desikačného prípravku u neho, v opačnom prípade by žalovanému takýto nárok na zľavu nevznikol. Žalovaný predmetný postrekovací prípravok u žalobcu nezakúpil, preto mu nemohlo vzniknúť právo na poskytnutie zľavy. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po vypočutí v konaní navrhnutých svedkov a účastníkov dospel k záveru, že žalovaný nemal vedomosť o podmienke, podľa ktorej sa poskytnutie žalobcom deklarovanej zľavy spája výlučne s nákup postrekového prostriedku u žalobcu, pričom súd poukázal na ust. § 266 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorého prejav vôle vyložil podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy, pretože takáto podmienka ani úmysel zo znenia zmluvy ani jej prílohy vôbec nevyplýva, žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že nepostačuje iba vykonanie postreku určeným prípravkom, a ak predmetný prostriedok u žalobcu nezakúpi, nárok na zľavu mu nevznikne. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy i správanie sa žalovaného, keď mu bol vykonávaný postrek spoločnosťou Agropodnik a.s. Nitra, kedy mu bola poskytnutá zľava 200,- Sk/ha aj bez odobratia postrekového prostriedku a akceptoval správanie sa žalovaného, ktorý vyhodnotil prejav vôle žalobcu podľa gramatického výkladu a doterajších skúseností a s poukazom na tieto skutočnosti žalobu ako nedôvodnú zamietol a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré podrobne v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval a rozpísal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie v zamietajúcej časti zmenil a žalovaného k povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvo v súlade s podanou žalobou zaviazal. V dôvodoch odvolania odvolateľ uviedol, že v priebehu konania predložil súdu dostatok dôkazov, ktorými opodstatnenosť svojho nároku preukázal a to výsluchom svedkyne M., čestným prehlásením a potvrdením od tretích osôb, ktoré podnikajú v obdobnom predmete, čím preukázal i skutočnosť, že žalovanému nárok na priznanie zľavy neprislúcha. Odvolateľ poukázal i na skutočnosť, že uzatvoreniu zmluvy predchádzali viaceré telefonické rozhovory a kontaktovanie sa, žalovaný nepoprel, že výsledkom bolo rozhodnutie štatutárneho zástupcu žalobcu o poskytnutí samochodného postrekovača bez odobratia chémie, preto žalovanému muselo byť z tohto správania sa zrejmé, že poskytnutie služby nebude bonifikované poskytnutím zľavy. Súd prvého stupňa ale nesprávne vyhodnotil žalobcom produkované dôkazy, neprihliadol na tie, ktoré boli relevantné pre posúdenie žalovaného nároku, preto rozhodol nesprávne a nezákonne. Odvolateľ poukázal i na skutočnosť, že si uplatnil nárok na 9 % úrok z omeškania zo sumy 1.525,86 eur od 2.10.2007 do 2.8.2011, ktorý mu súd vôbec nepriznal, hoci boli vypočítané vo výške 760,21 eur, čo má vplyv i na rozhodnutie o trovách konania. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť, pretože súd prvého stupňa zistil náležite skutkový stav, tento správne posúdil keď návrh žalobcu zamietol. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal priznať i nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania o odvolaní rozhodol rozsudkom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne neupovedomoval elektronickými prostriedkami, pretože o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadal (§ 214 ods. 3 O.s.p.). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že zo zmluvy, jej prílohy ako i cenníka nevyplýva, že by poskytnutie zľavy bolo podmienené nákupom použitého postrekového prostriedku výlučne u žalobcu je správny, preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že zo znenia Zmluvy o poskytnutí služieb a prenájmu č. 42/2007, ktorú uzatvorili účastníci bez uvedenia dátumu a ktorej súčasťou je i príloha č. 1 - cenník služieb pre samochodný postrekovač typu KERTITOX vôbec nevyplýva, že by podmienkou pre poskytnutie zľavy bola kúpa jedného z prostriedkov určených na desikáciu len od žalobcu. Prvostupňový súd správne postupoval, keď poukázal na ust. § 266 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V konaní nebolo preukázané, že by úmysel žalobcu neposkytnúť zľavu bol alebo musel byť známy žalovanému a v takomto prípade sa uplatňuje pravidlo, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá v prospech adresáta, ktorému bol určený, teda v prospech žalovaného (NS SR spis. zn. 2Cdo 281/2005 z 1.7.2006). Odvolaním žalobca napadol i rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol zamietnutý nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorú v priebehu konania žalovaný vo výške 1.525,86 eur žalobcovi zaplatil. S uvedeným plnením sa žalovaný jednoznačne dostal do omeškania, ale z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nevyplýva, z akého dôvodu súd tento nárok žalobcovi nepriznal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. zrušil a v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že došlo k porušeniu práv účastníka konania, ktorému sa takýmto postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom, pretože účastník konania má právo na logické a konzistentné odôvodnenie, v ktorom súd musí posúdiť všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a zistený skutkový stav podriadiť pod príslušnú právnu normu. Bez takéhoto odôvodnenia rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nemožnosť podania kvalifikovaného odvolania a nemožnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia odvolacím súdom. S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd opäť posúdi nárok žalobcu na priznanie úroku z omeškania z istiny, o ktorú bolo konanie zastavené a o tejto časti opäť rozhodne s uvedením dôvodov. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.