Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/77/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509010288 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2509010288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov Vladimíra Vlčka a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obžalovanému S. G. a spol., pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. l, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného S. G. proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27.4.2011 sp. zn. 2T/60/2009, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.6.2012 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. l písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému S. G. v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný S. G. , nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., ul. N. č. XXX/XX, prechodne bytom O. J. I., S. č. XXX/X, uznáva za vinného, že v presne nestotožnených nočných hodinách zo dňa 18.10.2008 na 19.10.2008 obžalovaný S. G. a doposiaľ neprávoplatne odsúdená S. L. po spoločnej vzájomnej dohode spred baru Mustang v K. na ulici T. držiac a ťahajúc S. N. za ruky a pás, tohto násilím proti jeho vôli prinútili, aby išiel s nimi k neďaleko zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu značky I. P. U., červenej farby, galantského evidenčného čísla, v ktorom sedel na mieste spolujazdca V. Y., kde ho prinútili nasadnúť do vozidla a následne odviezli na odľahlé miesto v blízkosti mesta K. s názvom K.. Po zastavení vozidla na uvedenom mieste obvinený S. G. prikázal S. N., aby sa vyzliekol donaha, čo poškodený v obave o svoj život a zdravie aj urobil, pričom veci, ktoré mal pri sebe a to mobilný telefón spolu s peniazmi a puzdrom s rôznymi dokumentami mu S. G. vzal a podal ich S. V.. Obvinený S. G. následne S. N. chytil za nohu a vytiahol z vozidla, pričom ho po zemi ťahal asi 10 metrov, kde mu prikázal dať ruky za chrbát, jednou nohou mu kľakol na hrudník, ľavou rukou mu držal ústa a hrotom noža, ktorý držal v pravej ruke, ho viackrát najskôr pichol do oblasti krku a neskôr aj viackrát v oblasti krku porezal, pričom sa mu vyhrážal, že ho zabije ak sa neprizná, „prečo mu to v Dubnici urobil“, resp. nepovie „kam to dal a nevymyslí takú robotu, pri ktorej by ho mal na reťazi a bolo by z toho aspoň 150.000,- Sk“. Obvinený S. G. následne poškodenému viackrát nohou stúpil na tvár a hlavu mu pritláčal k zemi, pričom mu hovoril, že keď sa neprizná tak mu hlavu zatlačí do štrku, poškodenému tiež ako ležal na zemi izolačnou lepiacou páskou zviazal nohy v oblasti členkov a ruky, ktoré mal za chrbtom mu zviazal v oblasti zápästia, načo S. V. zobrala nôž a začala poškodenému hrotom noža pichať do oblasti krku, taktiež nôž držala pri jeho oku a vyhrážala sa mu, že ho spraví „šikmookým“. Neskôr priložila poškodenému nôž k srdcu a spýtala „ či to už má skončiť“. Obvinená S. V. poškodeného následne porezala v oblasti hrude a brucha, pričom mu hovorila, že ho „ zajebú, zabalia do pletiva a hodia k Váhu“. K poškodenému po chvíli pristúpil S. G., ktorý nahého, zviazaného S. N. chytil za ruku a po zemi ťahal až k vozidlu, kde mu nožom prerezal lepiacu pásku na rukách a nohách a prikázal mu nastúpiť do vozidla a obliecť sa. Obvinení S. G. aj S. V. nato nastúpili do vozidla, pričom sa medzi sebou dohadovali, čo urobia s poškodeným, kde uviedli, že „ tu pomôže len keď ho odjebeme“, načo S. V. vytiahla blicky a so slovami „ vytrhneme ju jazyk, aby nemohol vyprávať“ sa snažila dostať sa s blickami poškodenému k jazyku, čo sa jej však nepodarilo, nakoľko sa poškodený bránil sklonením hlavy. Obvinená S. V. preto chytila do bliciek pravé ucho S. N. v oblasti chrupavky a začala ho zaň ťahať, s tým, že ako poškodenému z ucha vystrekla krv, toto pustila a začala poškodeného biť s blickami po hlave a tvári. Obvinený S. G. súčasne povedal, aby mu jazyk vyrezali, pričom S. V. si vzala namiesto bliciek nôž, s ktorým poškodeného pichala do oblasti brady, avšak poškodenému sa podarilo tento nôž S. V. vytrhnúť, vtedy sa však na poškodeného celým telom zvalil obvinený S. G. a pri zápasení nôž zlomil. Bezprostredne na to začali obaja obvinení na poškodeného kričať, že „ to nemal spraviť a že teraz skape“, hlavu mu obvinený S. G. tlačil medzi kolená a obvinená S. V. vzala neznámy kovový predmet, ktorým poškodeného viackrát udrela po nohách v oblasti kolien a následne ho udrela týmto predmetom do hlavy v oblasti temena, načo poškodený zamdlel a keď sa prebral, mal opäť hlavu vkliesnenú medzi kolenami, na hlave mal zakrvavenú mikinu a počul ako sa dohovárajúc kde ho vyhodia, pričom obvinení uviedli, že pôjdu smerom k jazerám kde ho utopia. S motorovým vozidlom následne prešli na cestu vedúcu popri kanále rieky Váh smerom na jazerá Dlhé kusy v E. N., kde vo vzdialenosti asi 300 metrov od firmy Araver zastavili, kázali poškodenému vystúpiť, čo poškodený aj urobil, po čom S. G., S. V. spolu s V. Y. odišli na vozidle na neznáme miesto, pričom týmto konaním poškodený S. N. utrpel zranenia a to početné zhmoždeniny a rezné rany po tele v oblasti tváre, pravého ucha, krku, hrudníka a brucha, tržnú ranu na temene hlavy, oderky v oblasti čela, lakťov a kolien, a zranenie chrupavky pravého ucha. t e d a - spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal, pričom takýto skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, - spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým a trýznivým spôsobom, č í m s p á c h a l zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. , trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák, za to sa odsudzuje: Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. , § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 /desať/ rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Zrušuje sa výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom OS Piešťany sp. zn. 2T/153/09 zo dňa 21.9.2009, právoplatný dňom 28.10.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. II. Odvolanie krajského prokurátora vo vzťahu k obžalovanému S. G., nar.XX.X.XXXX, sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27.4.2011 sp .zn. 2T/60/2009 bol obžalovaný S. G. uznaný za vinného na rovnakom skutkovom základe, pričom konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr . zák. a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. a/ Tr zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Za to bol obžalovanému S. G. uložený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. § 38 ods. 7 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr .zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom OS Piešťany zo dňa 21.9.2009, sp. zn. 2T/153/2009, právoplatným dňom 28.10.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Tým istým rozsudkom okresného súdu bola odsúdená aj obžalovaná S. L., ktorej trestná vec na odvolacom súde bola vylúčená na samostatné konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor i obžalovaný S. G.. Krajský prokurátor v písomných dôvodoch odvolania navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste u obžalovaného, a aby rozhodol sám vo veci tak, že uzná obžalovaného S. G. za vinného z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. l, ods. 2 písm. b/ Tr .zák. s poukazom na § 138 písm. a/,písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. , ktorého sa dopustil na skutkovom základe uvedenom v obžalobe krajského prokurátora a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a súčasne ochranný dohľad na dobu 2 /dvoch/ rokov. Poukázal na to, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom o vine a treste vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, a má za to, že okresný súd aj keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil nedostatočne, najmä keď konanie obžalovaného neposúdil komplexne ale oddelene posudzoval iba čiastočné úseky celej trestnej činnosti. Doplnenie dokazovania potvrdilo opodstatnenosť právnej kvalifikácie skutku podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr . zák. s poukazom na § 138 písm. a/,c/, Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a poukázal najmä na výpoveď svedka Ing. K., ktorý verifikoval svedeckú výpoveď poškodeného S. N. o jeho pobyte dňa 19.10.2008 v priestoroch diskotéky. Znaleckým dokazovaním bola objasnená tiež skutočnosť, že útoky na telo poškodeného boli mnohopočetné, surové a trvali dlhšiu dobu. Svedecká výpoveď poškodeného v nadväznosti na ďalšie priame a nepriame dôkazy potvrdzuje skutočnosti uvádzané poškodeným, a všetky dôkazné prostriedky tak v celku dotvárajú obraz o vierohodnosti jednotlivých usvedčujúcich výpovedí, či vecných dôkazov, čím v končenom dôsledku objektivizujú skutkový stav, tak ako bol ustálený v skutkovej vete obžaloby zo dňa 9.4.2009. Poukázal na takto ustálený skutkový stav, s ktorým sa napokon stotožnil aj prvostupňový súd, keď ho v nezmenenej podobe prevzal do výrokovej časti rozsudku. Ďalej poukázal na to, že mimo fyzického prinútenia už len samotné odňatie vrchných zvrškov oblečenia v polovici októbra je v situácii bez možnosti rýchleho obstarania si náhradných šiat takou skutočnosťou, ktorá núti dotknutú osobu čo i len čiastočne sa podriadiť vôli osoby, ktorá s jeho zvrškami disponuje. Poškodený od momentu, keď sa ho obžalovaný zmocnil / či už pod fyzickým resp. aj psychickým nátlakom/ užívať osobnú slobodu preukázateľne nemohol, a musel trpieť to , čo od neho bolo požadované. Fyzickým týraním a najrôznejšími hrozbami o usmrtení bola od poškodeného požadovaná odplata za údajne vykradnutý byt, či už vo forme majetkovej resp. nemajetkovej. Obžalovaný S. G. podal odvolanie sám i prostredníctvom svojho vtedajšieho obhajcu. Namietal všetky výroky napadnutého rozsudku a žiadal, aby odvolací súd vrátil resp. aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil I. stupňovému súdu na nové konanie, alebo aby odvolací súd rozhodol sám, a jeho konanie kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. l písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a uložil mu primeraný trest . Obžalovaný S. G. v písomných dôvodoch odvolania namietal napadnutý rozsudok ako nezákonný a jeho odvolanie smerovalo proti výroku o vine, proti výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku. Obžalovaný má za to, že okresný súd sa opätovne dôsledne nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, a napadnutý rozsudok preto nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Orgány činné v trestnom konaní a ani súd sa dostatočne nevysporiadali so zisteniami tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom. Svedok MUDr. K. podrobne zopakoval svoj znalecký posudok, a popísal mnohopočetné zranenia poškodeného, znalec však neuviedol skutočnosť, že zranenia spôsobené poškodenému boli spôsobené na 100% nožom a pod. Uviedol len , že by sa mohlo jednať o nôž. Obžalovaný poukázal na výpoveď samotného poškodeného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa dlhší čas skrýval v kríkoch, a preto je toho názoru, že škrabance, ktoré mal poškodený na sebe, si mohol sám takýmto konaním spôsobiť. Má za to, že svojim konaním sa dopustil len konania , ktoré právne treba posúdiť podľa § 189 ods. l Tr. zák. a podľa § 156 ods. l Tr. zák. V písomne podanom podnete obžalovaný S. G. žiadal, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a na verejné zasadnutie predvolal poškodeného S. N. s tým, aby medzi poškodeným a ním ako obžalovaným bola vykonaná konfrontácia, a súčasne aby bolo nariadené vyšetrenie duševného stavu svedka - poškodeného z dôvodu zistenia jeho vierohodnosti, pretože v osobe svedka ide o osobu závislú na omamných a psychotropných látok, pričom poškodený je osobou, ktorá sa dopúšťa trestnej činnosti. Poukázal na to , že zvýšenie kontradiktórnosti trestného procesu je vyslovene uvedené v Trestom poriadku s tým, že dôkazy môžu obstarávať aj strany. Poukázal na to, že tieto dôkazy navrhol vykonať už pre prvostupňovým súdom, a je presvedčený , že až po vykonaní týchto dôkazov sa bude dať s určitosťou preukázať, akého konania sa mal dopustiť a tým sa preukáže následne aj jeho vina. Prípadne žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. l písm. a/,b/,c/, Tr. por. a vec vrátil súdu I. stupňa. Krajský súd ako súd odvolací z podnetu riadne a včas podaných odvolaní krajským prokurátorom ako aj obžalovaným S. G. preskúmal v zmysle § 317 ods. l Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že odvolanie krajského prokurátora nie je dôvodné. Odvolanie obžalovaného S. G. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam rovnako nie je dôvodné. Treba uviesť, že odvolací súd sa už vecou zaoberal a rozhodol uznesením sp. zn. 5To/152/2010, ktorým zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu z procesných dôvodov, tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie odvolacieho súdu ,kedy uznesením zo dňa 18.5.2010 sp. zn. 5To/60/2010 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Žiadal doplniť dokazovanie a na základe výsledkov doplneného dokazovania uložil okresnému súdu zvážiť, či sa obžalovaný dopustil žalovaného trestného činu, alebo či jeho konanie treba právne posúdiť podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví v zmysle § 156 Tr. zák. Okresný súd po zrušení a vrátení veci doplnil dokazovanie v naznačenom smere, a konanie obžalovaného S. G. posúdil tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Trestná vec napadla na odvolací súd dňa 9.6.2011. Odvolací súd vo veci opakovane určil termíny verejného zasadnutia, ktoré boli odročované v dôsledku ochorenia obžalovaného S. G. , námietky zaujatosti vznesenej obžalovaným, zmenou obhajcu a následne pretrvávajúcou práceneschopnosťou obžalovanej S. L.. Pred začatím verejného zasadnutia dňa 12.6.2012 preto odvolací súd podľa § 21 ods. l Trestného poriadku za účelom urýchlenia konania vylúčil trestnú vec obžalovanej S. L. zo spoločného konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5To/77/2011 na samostatné konanie. Verejné zasadnutie odvolací súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného S. G., ktorý písomným podaním zo dňa 1.6.2012 žiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Rovnako konal v neprítomnosti poškodeného S. N., nakoľko nebolo možné tohto o termíne verejného zasadnutia upovedomiť. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení prvostupňového súdu, pokiaľ ide o spáchanie predmetného skutku, jeho priebeh a podiel obžalovaného S. G. na jeho spáchaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Skutkové zistenia uvedené vo výroku napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému S. G. preto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi v súlade so stavom veci a zákonom preukázané, že obžalovaný S. G. sa skutku dopustil tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo, a odmietol vypovedať. Súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že bol drogovo závislý na pervitíne. Poprel, že by ubližoval niekomu nožíkom, poprel tiež, že by poškodenému zobral mobilný telefón. Uviedol, že sa poškodenému nevyhrážal, že ho zabije, iba mu povedal, že ho zabalí do pletiva a hodí do Váhu, pričom to nebolo myslené doslovne. Chcel len dosiahnuť, aby sa poškodený priznal. Ďalej uviedol, že nie je pravda čo sa popisuje v skutku, on z Mustangu násilím poškodeného neťahal, len ho držal za ruku, a poškodený S. N. išiel sám. Pri aute mu povedal, aby nastúpil a sadol si k nemu na zadné sedadlo a začal ho fackať. Potom ho vytiahol z auta, ťahal ho po zemi, dal mu zopár faciek, našiel pásku, s ktorou mu zviazal ruky a nohy a pýtal sa prečo mu to urobil, keď mu on pomohol a poškodený ho nakoniec okradol. Následne ho rozviazal , pričom poškodený S. N. sa rozbehol a utekal preč. V tom čase v aute bol prítomný aj V. Y. aj obžalovaná S. V. - L.. Obžalovaný S. G. je jednoznačne zo spáchania skutku usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedka - poškodeného S. N.. Tento potvrdil, že najskôr ho vtiahli do auta, zobrali mu veci, pričom ho G. najskôr rezal nožom po krku, ťahal ho po štrku a pýtal sa ho čo spravil. On zamdlel , G. ho chcel uviazať o strom a dopichať. Svedok Y. povedal, aby ho niekde vyhodili , a tak ho vyhodili pri Araveri odkiaľ si zavolal pomoc. Poškodený ďalej uviedol, že toto všetko malo byť za to, že údajne mal G. vykradnúť garsónku. S. G. mu tiež povedal, že mu omotá reťaz okolo krku, a že mu má nahradiť škodu, ktorú mu mal spôsobiť. Poškodený však poprel, že by bol obžalovanému S. G. niečo ukradol. Obžalovaného tiež usvedčuje v prípravnom konaní výpoveď svedka V. Y., ktorý bol v aute prítomný. Uviedol, že vznikla nejaká hádka pre nábytok, poškodený mal vykradnúť G. dom, pričom svedok podrobne v prípravnom konaní popísal, akým spôsobom bol poškodený napadnutý, bitý a trýznený. Na hlavnom pojednávaní svedok zmenil výpoveď, snažil sa zmenšiť podiel viny obžalovaného na skutku. Svedok I. A. potvrdil, že v prevádzke v K. na Araveri mu po pol noci zabúchal muž, ktorý mal skrvavenú tvár, a povedal, že potrebuje políciu. Policajti tohto muža potom aj zobrali preč. Svedkyňa S. P. potvrdila, že k ním prišiel obžalovaný S. G. s S. L. a s jej druhom V. Y.. O skutku sa však dozvedela až z televízie, jej druh V. Y. jej povedal, že bol v aute s obžalovaným aj s S. L., a že poškodeného chcel obžalovaný S. G. zabiť za to, že mu vykradol byt. Ako na to správne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku , obžalovaného S. G. zo spáchania žalovanej trestnej činnosti usvedčuje celý rad ďalších dôkazov. Predovšetkým znalecký posudok KEÚ PZ v Bratislave, z ktorého vyplýva, že zaistené stopy z miesta činu po odobratí vzoriek vykazujú zhodu s DNA tak poškodeného N. ako aj obž. S. G. a obž. S. L. , čo preukazuje, že obžalovaný S. G. na mieste činu bol. Ďalším usvedčujúcim dôkazom je znalecký posudok znalca MUDr. S. K. z odboru zdravotníctva odvetvie chirurgia - traumatológia, ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a ktorý uviedol, že poškodený S. N. utrpel rozsiahle mnohopočetné zranenia, aj keď ide iba o povrchové zranenia, ktorá sú hodnotené z medicínskeho hľadiska ako zranenia ľahké. Ku vzniku predmetných zranení znalec uviedol, že tieto vznikli priamym pôsobením tvrdého, tupého, špicatého predmetu, tento predmet pôsobil na všetky časti tela poškodeného. Násilie bolo vedené proti poškodenému spredu aj zozadu. Jednalo sa hlavne o oblasť tváre, krku, hrudníka, prednej brušnej steny, kolien a chrbta. Predmetom, ktorým útočník mohol spôsobiť tieto zranenia mohla byť jednak ruka útočníka, prípadne noha. Rovnako ostrý, špicatý predmet, ktorý spôsobil povrchové rany mohol byť nôž. Intenzita zranení podľa znalca bola slabá až stredne silná, nedošlo k zraneniu dôležitých orgánov. Pokiaľ by však hlavne nožom bol vedený úder strednej sily na oblasť krku, mohlo dôjsť k poraneniu krčnej tepny. K dĺžke liečby znalec uviedol, že takéto zranenia si obvykle vyžadujú liečbu dva až tri týždne , pričom poškodený bol ošetrený na chirurgickej ambulancii. Poškodený v dôsledku zranení bol obmedzený na bežnom spôsobe života a to najmä bolesťou, obmedzením fyzickej aktivity, manuálnej práce a psychickej aktivity. Ide o dĺžku obmedzenia, toto pretrvávalo počas celej doby liečby, teda 2 až 3 týždne. Ďalšími dôkazmi na ktoré správne poukazuje prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a ktoré preukazujú spáchanie trestnej činnosti, sú najmä listinné dôkazy vo vzťahu k obž. S. G. a to zápisnice o vydaní veci, potvrdenia o vrátení veci, zápisnice o prehliadke tela, zápisnice z obhliadky miesta činu, fotodokumentácia , kde poškodený ukazuje miesto spáchania trestného činu, fotodokumentácia zranení na tele poškodeného, lekárske správy na zranenie poškodeného a iné, ktoré celkový zistený skutkový stav objektivizujú. V predmetnej veci bola do konania pribraná aj znalkyňa z odvetvia psychológie PhDr. D. E., ktorá uviedla, že v konaní obžalovaného S. G. prevláda pudovosť, pohotovosť k nevyspytateľným formám konania, najmä v záťažových situáciách nemožno odhadnúť, ako bude reagovať. Zo záverov znalca z odboru zdravotníctva odvetvie psychiatria MUDr. S. P. vyplýva, že obžalovaný S. G. je závislý na pervitíne, a bol ním pravdepodobne opojený aj v čase skutku. Hoci ovládacia zložka bola v čase skutku zmenšená, ide o zmenšenie prechodne podmienené. Nebola vymiznutá ovládacia zložka a zmenšenie nebolo podstatné, nakoľko obžalovaný mal skúsenosti s omamnými látkami. U obžalovaného S. G. znalec navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Tak ako prvostupňový súd aj odvolací súd mal vinu obžalovaného S. G. na základe uvedených dôkazov, ale aj ďalších dôkazov , ktoré sú zadokumentované v spise za preukázanú, vykonaným dôkazom nezistil dôvod neveriť, a preto si výrok o vine obžalovaného osvojil z prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k výpovediam svedka poškodeného S. N. odvolací súd nezistil žiadne nepravdivé údaje, svedok od počiatku trestného konania vypovedal zhodne, jeho výpovediam korešpondujú aj ďalšie dôkazy, a preto odvolací súd nezistil dôvod pre doplnenie dokazovania tak, ako ho obžalovaný S. G. navrhol doplniť. Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného S. G. , odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, keď tento konanie obžalovaného posúdil ako zločin vydierania podľa § 186 ods. l, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Okresný súd však pochybil pri ustálení závažnejšieho spôsobu konania, keď tento ustálil podľa § 138 písm. c/ Tr .zák. , teda surovým a trýznivým spôsobom. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný S. G. sa tohto konania dopustil so zbraňou, okresný súd mal závažnejší spôsob konania posúdiť s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. , hoci v právnej vete je správne uvedený závažnejší spôsob konania - surovým s trýznivým spôsobom v paragrafovom vyjadrení toto absentuje. Na základe odvolania obžalovaného tieto pochybenia odvolací súd napravil spôsobom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K odvolaniu krajského prokurátora: Tak ako bolo už vyššie uvedené, krajský prokurátor podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Piešťany do viny a trestu, keď navrhol, aby konanie obžalovaného S. G. bolo právne posúdené ako obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 186 ods. l , ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/,c/, Tr. zák. K otázke právnej kvalifikácie odvolací súd už vyslovil úvahu v zrušujúcom uznesení zo dňa 18.5.2010 sp.zn. 5To/60/2010. V tomto uznesení navrhol okresnému súdu aj doplniť dokazovanie, pričom ani po vykonanom doplnení dokazovania neboli odstránené pochybnosti vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného S. G., tak ako toto posúdila obžaloba. Pri trestnom čine vydieračského únosu podľa § 186 Tr. zák. treba uviesť, že zákonodarca zaradením tejto skutkovej podstaty do Trestného zákona reagoval najmä na lúpežné únosy ľudí, podnikateľov ich rodinných príslušníkov a pod. , s cieľom takto si vynútiť pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví, alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového, alebo aj nemajetkového plnenia. Hoci má toto konanie spoločné znaky s existujúcimi trestnými činmi, napr. brania rukojemníka, teroru, únosu, obmedzovanie osobnej slobody, vydierania a lúpeže , ani v jednom z uvedených ustanovení komplexne nie sú vyjadrené všetky znaky konania vydieračského únosu a jeho špeciálny motív. V predmetnej veci však ani odvolací súd nezistil naplnenia zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu podľa § 186 ods. l, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Ako na to už odvolací súd poukázal v predchádzajúcom svojom uznesení poškodený S. N. sám uviedol, že s obžalovaným a S. L. nechcel nikde ísť, vtedy ho obžalovaný a S. L. chytili za mikinu, poškodený sa zohol a tak mu vyzliekli mikinu aj s tričkom. On chcel aby mu mikinu vrátili, a tak sa vrátil, a vtedy ho obžalovaný S. G. chytil okolo pásu, a začali ho spolu s S. L. niesť do auta. Sám však uviedol, že kráčal sám, G. ho však tlačil smerom ku kolonáde. K celému motívu prečo vlastne obžalovaný S. G. a S. L. mali poškodeného volať a vylákať z baru Mustang von, sa vyjadril poškodený v tom smere, že on mal pocit, resp. si myslel, že ho volajú, aby išiel niekam kradnúť. Z konania obžalovaného a z jeho výpovedí ale aj z výpovedí poškodeného S. N. nerezultujú žiadne okolnosti, ktoré by napĺňali znak skutkovej podstaty vydieračského únosu podľa § 186 Tr. zák. a to špeciálny motív. Samotný poškodený N. uviedol, že až potom, keď sa viezli v aute, a keď ho obžalovaný S. G. začal biť, zistil, že tento od neho chcel, aby sa priznal, že mu vykradol byt. Z výpovede poškodeného N. ale i obžalovaného S. G. vyplýva, že títo sa poznali z minulosti, obžalovaný G. o poškodenom tvrdí, že je závislý od omamných látok, to isté tvrdil poškodený o obžalovanom. Aj keď na začiatku celého konania pri handrkovaní sa poškodeného s obžalovanou L. došlo k vyzlečeniu jeho trička, je zrejmé, že poškodený z obžalovaného ani z obžalovanej S. L. strach nemal, vrátil sa po tričko, pričom samotný jeho odchod k vozidlu sa nevyznačoval takým násilím, ktoré by bolo možné charakterizovať ako znak skutkovej podstaty vydieračského únosu , teda zmocnenie sa iného. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že k vozidlu kráčal sám, pričom obžalovaný S. G. ho držal okolo pásu. Podľa názoru odvolacieho súdu poškodený mohol kedykoľvek odísť už aj s poukazom na miesto kde k tomuto malo dôjsť, kde sa pohybovali ľudia, pričom držanie za pás nemožno charakterizovať ako vykonávanie faktickej , fyzickej kontroly nad inou osobou vo forme bránenia takejto osobe v užívaní osobnej slobody. Odvolací súd na základe uvedených skutočností , keďže sa nestotožnil s argumentáciou krajského prokurátora , odvolanie krajského prokurátora zamietol ako nedôvodné. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevyhovel krajskému prokurátorovi v otázke právneho posúdenia konania obžalovaného S. G., nemohol ani v otázke trestu postupovať inak, keďže trest vo výmere 15 rokov, tak ako jeho uloženie navrhoval krajský prokurátor, by bolo s poukazom na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, tak ako si ju osvojil odvolací súd z napadnutého rozsudku nad zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Okresný súd postupoval správne aj pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu, a uložil obžalovanému S. G. trest v zmysle ustanovení § 34 ods. l, ods. 4 Tr .zák. Vzal pritom do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest okresný súd ukladal za použitia asperačnej zásady pri ukladaní súhrnného trestu v trestnej sadzbe od 8 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace, postupoval pritom v zmysle ustanovenia § 38 ods. 7 Tr . zák. a uložil obžalovanému S. G. trest vo výmere 10 rokov nepodmienečne. Súčasne zrušil výrok o treste , ktorý mu bol uložený trestným rozkazom OS Piešťany zo dňa 21.9.2009. Okresný súd správne zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. , teda, že bol už za trestný čin odsúdený, správne však s poukazom na § 38 ods. 7 Tr. zák. nepostupoval podľa ustanovení § 38 ods. 4 až 6 Trestného zákona. K osobe obžalovaného S. G. treba uviesť, že tento je nezamestnaný, evidovaný v evidencii nezamestnaných bol v roku 2002. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, z posledného zamestnania je hodnotený negatívne. Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, dve odsúdenia sú zahľadené. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností okresný súd nepochybil, keď obžalovanému S. G. uložil trest vo výmere 10 rokov nepodmienečne , teda v strede trestnej sadzby a to s poukazom na charakter trestného činu, osobu obžalovaného, ktorý už v minulosti bol trestne stíhaný, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest je trestnom zákonným, ktorý splní zákonom požadovaný účel i prvok individuálnej i generálnej prevencie. Rovnako správne postupoval okresný súd aj v otázke zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák., a to s poukazom na charakter spáchanej trestnej činnosti, vysokú mieru narušenosti osoby obžalovaného, okolnosti prípadu a obzvlášť surový a trýznivý spôsob vykonania tohto skutku. Na základe záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria, okresný súd správne uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Keďže odvolací súd vo výroku o treste o zaradení páchateľa na výkon uloženého trestu i v otázke uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia nezistil žiadne pochybenia, tieto výroky si osvojil v celom rozsahu, a preto ich pojal do predmetného rozhodnutia nezmenene. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.