Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510201467 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2510201467.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: K. J., nar. XX.XX.XXXX a Q. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, detašované pracovisko Hlohovec, deti rodičov: U. H., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX a W. J., nar. XX.XX.XXXX, I., V. X, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Piešťany, Vajanského 5270/1A, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P 13/2010-106 zo dňa 04. mája 2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P 13/2010- 133 zo dňa 07. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e v časti výšky zvýšenia výživného, zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a zmeny predchádzajúceho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í v časti účinnosti zvýšenia výživného tak, že účinnosť zvýšeného výživného je od 17.09.2010 a v časti nedoplatku na zročnom výživnom tak, že nedoplatok na zročnom výživnom otca na K. od 17.09.2010 do 16.04.2012 vo výške 592,17 eur súd p o v o ľ u j e otcovi platiť v splátkach po 17,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a nedoplatok na zročnom výživnom otca na maloletú Q. od 17.09.2010 do 16.04.2012 vo výške 362,27 eur súd p o v o ľ u j e otcovi platiť v splátkach po 11,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zvýšil výživné otca k maloletému K. zo sumy 99,58 eur na sumu 130,- eur mesačne a k maloletej Q. zo sumy 66,39 eur na sumu 85,- eur s účinnosťou od 01.09.2010. Nedoplatok na zročnom výživnom otca za obdobie od 01.09.2010 do 30.04.2011 na maloletého K. vo výške 243,36 eur a na maloletú Q. vo výške 148,88 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach na K. po 6,80 eur a na Q. po 4,20 eur, spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej zročnej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň súd vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 5C 266/2008-59 z 03.03.2008 v časti výšky výživného otca k maloletému K. a Q.. Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1,2, 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine vecne tým, že po zhodnotení zmeny na strane maloletého K. súd mal preukázané, že v súvislosti s jeho vekom došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných životných potrieb týkajúcich sa vzdelania, keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol žiakom 7. triedy základnej školy, pričom teraz je študentom strednej školy v Trnave, s čím matke nepochybne vznikajú zvýšené náklady, ktoré mesačne predstavujú 51,50 eur a náklady matky okrem bežných mesačne na K. predstavujú 91,82 eur. Aj na strane maloletej Q. súd konštatoval zmenu pomerov týkajúcich sa vzdelania maloletej, nakoľko v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola v predškolskom veku, teraz je žiačkou prípravného ročníka základnej školy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, predpokladaná výška nákladov predstavuje 18,20 eur, pričom dôvodnými sú náklady na dochádzku do školy, ako aj náklady klinicko-logopedickej starostlivosti vo výške 20,- eur mesačne. Matka bola v čase posledného určenia výživného na materskej dovolenke s príjmom 151,36 eur, teraz je nezamestnaná, pričom vzhľadom na stav maloletej Q. požiadala o vyplácanie príspevku na opatrovanie. Čo sa týka príjmov otca, súd vychádzal zo zistenia, že v čase posledného určenia výživného bol zamestnaný s príjmom 756,02 eur, pričom z dôvodu pracovného úrazu došlo k skončeniu pracovného pomeru otca a v júli 2009 mu bolo vyplatené odstupné vo výške 5.893,27 eur. Otec sa presťahoval do I., pracuje s priemerným mesačným príjmom 650,51 eur, čo možno konštatovať, že došlo k prechodnému zníženiu príjmu otca zo sumy 756,02 eur na 650,51 eur, na ktorú skutočnosť súd prihliadol, pretože k nej došlo z objektívnych príčin. Od januára 2011 je však príjem otca v porovnaní s príjmom, ktorý dosahoval u predošlého zamestnávateľa približne rovnaký a takisto súd zohľadnil aj vyplatenie odstupného. Súd pristúpil k zvýšeniu výživného od septembra 2010, nakoľko v tej dobe došlo preukázateľne k zmene pomerov. Rozhodnutie o povolení splátok nedoplatku na zročnom výživnom súd odôvodnil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a § 163 ods. 1 O.s.p. a odôvodnil výpočet nedoplatku výživného na obe deti. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07.12.2001 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Dopĺňací rozsudok súd odôvodnil právne podľa § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3, § 160 ods. 1, § 166 ods. 1,2 O.s.p., keď súd konštatoval, že sa otec domáhal zníženia výživného z dôvodu zmeny pomerov. Dôvodil, že otec bol prepustený zo zdravotných dôvodov, avšak zamestnal sa opätovne, bolo mu vyplatené odstupné 5.593,27 eur, keď na jeden mesiac odstupného na dobu 13 mesiacov, kedy dosiahol opätovne výšku priemerného príjmu v predošlom zamestnaní pripadla suma 430,25 eur, teda toto odstupné viac než veľkoryso pokrývalo zvýšené výdavky otca. Neprihliadol na výdavok otca na nákup motorového vozidla, pretože išlo o jeho osobné rozhodnutie, takisto neprihliadol na výdavok otca na školné, pretože otec si dopĺňa svoje vzdelanie na základe vlastného rozhodnutia. K výdavkom na domácnosť súd poznamenal, že na tieto zohľadnil iba v polovici. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predovšetkým namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa nerozhodol o návrhu otca na zníženie výživného žiadnym výrokom. Otec podotkol, že maloletá Q. má rečovú vadu a nie zdravotné postihnutie, navštevuje bežnú základnú školu, pričom v škole sa jej venuje logopéd 10 hodín v rámci vyučovania a preto nie je potrebná návšteva logopéda aj mimo školy. Žiadal preto o nestranné vyšetrenie Q. lekárom a súd by mal určiť, že mentálna retardácia IQ 58 nie je stredná debilita, stredne ťažká mentálna retardácia je IQ 39 až 49, ale Q. má IQ 58, teda trpí ľahkou mentálnou retardáciou, ktorú spôsobila matka svojím nezáujmom o dieťa a teraz sa stále z toho snaží finančne vyťažiť. Otec podotkol, že ho nezaujíma vyživovacia povinnosť voči dcére T.. Čo sa týka výdavkov na syna K., trvá na pôvodnom vyjadrení, keď matka uviedla, že nemá s ním spojené žiadne zvýšené výdavky. Otec dôvodil, že odstupné neposlúžilo na zlepšenie jeho celkovej životnej úrovne, ale na preklenutie obdobia, keď bol s ním rozviazaný pracovný pomer a kým si našiel nové zamestnanie. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou, ktorá je však práceneschopná, má výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a od 01.07.2011 bude evidovaná na úrade práce. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že maloletá Q. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom maloletá Q. navštevuje základnú školu, ktorá ako jediná základná škola v Trnave má zriadenú špeciálnu triedu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou a poruchami správania, pričom jej poškodenie bolo pravdepodobne zapríčinené nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu. Q. začína s liečbou BIOFEEDBACK. Rovnako na K. sa výdavky tiež zvýšili, sú doložené v spise. Poukázala na to, že životnú úroveň jej a troch detí zvyšuje manžel. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení odporučil rozsudok potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania otca maloletých detí. Predmetom konania na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 9P 13/2010 bol návrh otca na zníženie výživného podaný na súde 19.02.2010, ktorým sa domáhal zníženia výživného na K. na sumu 66,- eur a na Q. 33,- eur od februára 2010 a návrh matky na zvýšenie výživného podaný na súde 17.09.2010, ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloletého K. na 149,37 eur a na Q. na 100,63 eur. Zo správy zamestnávateľa manžela matky W. H. vyplýva priemerný mesačný zárobok v spoločnosti Jadrová a vyraďovacia, a.s., Bratislava 1.273,99 eur. Zo správy Strednej priemyselnej školy Trnava vyplývajú výdavky ročné na maloletého K.: strava v školskej jedálni 238,- eur, učebnice - cudzie jazyky 20,- eur, pomôcky - náradie, prax 20,- eur, školský výlet 60,- eur, športový odev 50,- eur, triedny fond 20,- eur, rodičovský príspevok 20,- eur, sporenie na stužkový večierok 40,- eur, exkurzie 30,- eur, spolu 498,- eur. Zo správy Základnej školy, ul. O. J. Trnava vyplýva, že maloletá Q. navštevuje prvý ročník pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Výdavky boli nasledovné: ZRPŠ 15 eur, exkurzie 30,- eur, školský výlet 20,- eur, obedy 20,- eur mesačne, školské potreby 50,- eur, úbor na TEV 25,- eur, ŠKD 14,- eur mesačne, kultúrne podujatia 10,- eur. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany vyplýva, že matka začala v roku 2011 poberať príspevok na opatrovanie v mesiaci marec, apríl, máj a jún po 56,17 eur a následne 261,12 eur až do marca 2012. Z potvrdenia zamestnávateľa otca maloletých detí Porsche Inter Auto Slovakia spol., s.r.o. vyplýva priemerný mesačný príjem od 01.04.2011 do 31.03.2012 vo výške 821,22 eur. Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle ods. 3 citového ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Z citového ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, po prípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Súd prvého stupňa vychádzal pri posúdení zmeny pomerov z ostatného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné na maloleté deti v rozvodovom konaní rodičov detí rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5C 266/2008-59 zo dňa 03.03.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 5C 266/2008, v ktorom konaní bolo určené výživné na K. 3.000,-Sk /99,58 eur a na Q. 2.000,-Sk/66,39 eur. V tom čase mala matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k T. H., nar. XX.XX.XXXX, bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 4.560,-Sk a otec mal príjem v PCA Slovakia vo výške 22.776,-Sk/756,02 eur. Maloletý K. bol žiakom siedmej triedy základnej školy a Q. bola v predškolskom veku. Súd správne zistil pomery v čase ostatného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, tieto zistené pomery porovnal a dospel k správnemu záveru o tom, že je dôvodný návrh matky na zvýšenie výživného a nedôvodný návrh otca na zníženie výživného. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, čo sa týka výroku o zvýšení výšky výživného na K. na 130,- eur a na Q. na 85,- eur, zamietnutia návrhu na zníženie výživného, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav o tomto predmete konania, takisto správne aplikoval aj právny predpis a preto odvolací súd poukazuje na správne dôvody tohto rozhodnutia. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie v časti výšky zvýšenia výživného, zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a zmene predchádzajúceho rozhodnutia. K odvolaciemu argumentu otca týkajúceho sa požiadavky na nestanné vyšetrenie maloletej Q., odvolací súd uvádza, že takýto návrh je neopodstatnený vzhľadom na predmet konania, ktorým je požadovaná zmena výšky výživného a prípadný výsledok navrhovaného vyšetrenia nemôže ovplyvniť rozhodovania súdu o danom predmete konania vychádzajúc z kritérií Zákona o rodine, pričom výdavok na logopedickú starostlivosť mimo školy sa medzičasom prestal realizovať. Súd prvého stupňa zvýšil výživné otca na maloleté deti od 01.09.2010 s odôvodnením, že v tom čase boli zmenené pomery, avšak matka uplatnila návrh na zvýšenie výživného na súde až dňa 17.09.2010 a netvrdila žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru o tom, že je potrebné zvýšiť výživné otcovi s účinnosťou od uplatnenia tohto návrhu na súde, teda od 17.09.2010. Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie ako aj povolenie splátok patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zveruje zákon do jeho voľnej úvahy, pretože podľa ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružne flexibilným. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. Zo zhodných tvrdení oboch rodičov vyplýva, že otec platí výživné podľa predchádzajúceho rozhodnutia. Za obdobie od 17.09.2010 do 16.04.2012 otec mal zaplatiť na výživa na maloletého K. sumu 2.530,66,- eur (14 dní v septembri 2010 60,66 eur a 19 krát po 130 eur) a zaplatil 1.938,49,- eur (14 dní za september 2010 46,47 eur a 19 krát po 99,58 eur) a maloletú Q. mal zaplatiť 1.654,66,- eur (14 dní za september 2010 39,66 eur a 19 krát po 85 eur) a zaplatil 1.292,39 eur (14 dní za september 2010 30,98 eur a 19 krát po 66,39 eur) takže rozdiel medzi predpísaným výživným a zaplateným na K. je 592,17 eur a na Q. 362,17 eur. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi maloletých detí odvolací súd vzhľadom na výšku dlhu na maloletého K. po 17,- eur a na maloletú Q. po 11,- eur tak, aby dlžné výživné bolo zaplatené do 3 rokov. So zreteľom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti účinnosti zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom postupom podľa ustanovenia § 220 O.s.p., nakoľko neboli splnené podmienky v týchto častiach na potvrdenie rozhodnutia ani na jeho zrušenie. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko k predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu. Senát prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.