Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511011007 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511011007.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci obžalovaného V. V. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 7.5.2012 sp. zn. 1T/181/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa z r u š u j e. Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 7.5.2012 pod sp. zn. 1T/181/2011 bol obžalovaný V. V., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, v bode 2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, ktorých zločinov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 22.01.2011 v čase asi o 22.30 hod. v meste Z. na ulici S., pri rohu II. Základnej školy, zozadu pribehol k mal. S. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá tadiaľto náhodne prechádzala, chytil ju rukou za ústa a povedal jej, aby išla s ním, lebo že má pri sebe nožík, potom napriek tomu, že sa maloletá bránila, túto násilím odtiahol do areálu II. Základnej školy pod kríky, kde jej prikázal, aby si stiahla nohavice, čo ona odmietla a povedala mu, aby jej nič nerobil, následne ju rukami sotil, v dôsledku čoho maloletá spadla na chrbát na zem a tu si na ňu obkročmo, hovoril jej, aby mu ukázala prsia, rukami ju začal chytať za prsia a snažil sa jej vyhrnúť mikinu, proti jej vôli ju bozkával na ústa tým spôsobom, že jazyk jej vsunul do úst, pričom maloletá sa od neho odťahovala, rukami sa bránila tak, že sa ho snažila dať rukami dole a uhýbala sa mu aj tvárou, čo trvalo niekoľko minút, načo ju pustil a maloletá z miesta odišla domov, pričom mal. S. G. nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, 2/ dňa 04.06.2011 v čase asi o 03.25 hod. v meste Z. na ihrisku pri križovatke ulíc F. a S., priskočil z pravej strany k tadiaľ prechádzajúcej K. Z., ktorú úderom do oblasti ľavého boku zhodil na zem, kde ju oboma rukami chytil za krk a začal ju škrtiť, poškodená z obavy o svoj život a zdravie vytiahla z nohavíc svoj mobilný telefón a chcela privolať pomoc, načo obvinený jej uvedený mobilný telefón zobral z ruky a odhodil ho, pričom sa jej vyhrážal slovami, že ak to skúsi znova, tak ju zabije nožíkom, potom poškodenej povedal, aby mu ukázala prsia, čo poškodená z obavy aj urobila, vzápätí ju pod slovnou hrozbou použitia noža prinútil stiahnuť si nohavice i nohavičky a kľaknúť si, po čom jej zozadu vsunul svoje prsty do pošvy a konečníka, pričom na jej plač, sťažovanie sa na bolesť a prosenie, aby s tým prestal, reagoval tým spôsobom, že sa jej ospravedlňoval a vzápätí aj vyhrážal so slovami, že ak niekomu o tejto udalosti povie, tak ju príde zabiť, nakoľko vie ako sa volá a kde býva, po čom z miesta odišiel preč, v dôsledku čoho poškodená K. Z. v ten istý deň vyhľadala lekárske ošetrenie vo Fakultnej nemocnici Trnava, zranenia však neutrpela. Za to mu bol uložený: Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona k § 36 písm. j/, § 36 písm. d/, § 37 písmeno h/, § 38 odsek 3, § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona bol obžalovaný V. V. pre výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona súd I. stupňa uložil obžalovanému i ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou s dôrazom na oblasť psychosexuality. K ustálenému skutkovému stavu a príslušnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného dospel súd I. stupňa, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, na základe dokazovania v rámci, ktorého vyslúchol obžalovaného V. V., poškodené S. F., N. Z., svedkov: W. X., V. Q., U. V., Y. Z., P. Q., V. B., vypočul znalca z odboru psychiatrie - MUDr. W. P., oboznámil ďalšie znalecké posudky nachádzajúce sa v príslušnom spisovom materiáli, ako i ostatné listinné dôkazy. Vo vzťahu k bodu 1/ mal súd I. stupňa trestnú činnosť obžalovaného za preukázanú, predovšetkým na základe výpovede samotného obžalovaného, ktorý sa k tomuto skutku v podstate priznal. Namietal len tú skutočnosť, že by sa bol poškodenej W. F. vyhrážal použitím noža, prípadne ublížením. Okrem samotného čiastočného jeho priznania je usvedčovaný z trestnej činnosti výpoveďou poškodenej W. F., ktorá vo svojich výpovediach počas prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní zotrvala na rovnakých skutočnostiach. Tieto (ňou vypovedané skutočnosti) priamo korešpondujú s ustáleným skutkovým stavom ohľadne bodu 1/. Ohľadne bodu 2/ ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, mal súd I. stupňa trestnú činnosť obžalovaného V. V. za preukázanú, na základe výpovede poškodenej K. Z., ktorá počas svojho výsluchu v rámci prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní popísala osobu páchateľa ako osobu s výškou cca 170 cm, vo veku 18 - 20 rokov, s dlhšími vlasmi po ramená rozpustenými, ktoré mu pretŕčali cez kuklu, resp. kapucňu. Oblečený mal byť v čase inkriminovaného konania v čiernom, resp. tmavomodrom oblečení, ktorými boli nohavice, resp. rifle, čierna mikina s kapucňou. Poškodená K. Z. v tomto prípade páchateľa opoznala aj v rámci vykonanej rekognície podľa hlasu. V tomto smere súd I. stupňa v neposlednom rade poukázal aj na v podstate identický spôsob spáchania skutku ako sa mal odohrať v predchádzajúcom prípade (v bode 1/). Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie - MUDr. W. P. a MUDr. X. J. súčasne súd I. stupňa zistil, že obžalovaný V. V. netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle chorobomyseľnosti. Jedná sa u neho o juvenilný (mladistvý abusus alkoholu) už hranične v zmysle závislosti od tejto návykovej látky. Jedná sa o nezrelú, infantilnú psychosexualitu s odbrzďovaním sexuálne agresívneho konania v ebriete, významnú poruchu zbližovacích manévrov, taktiky a stratégie. Súčasne však zo znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného sa nejedná o sexuálnu úchylku, ktorá by bola sexuologicky pomenovaná, ako špecifická exkluzívna deviácia. Zohľadňujúc okrem vyššie naznačených, ostatné vo veci vykonané, resp. oboznámené dôkazy, ktoré v zmysle dôvodov napadnutého rozsudku súdom I. stupňa ustálený stav potvrdzujú, tento (okresný súd) na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného právne posúdil ako trestný čin vydierania a to v bode 1/ podľa § 189 odsek 1 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a v bode 2/ ako trestný čin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona. V dôvodoch napadnutého rozsudku v tomto smere uvádza, že za násilie v zmysle § 200 odsek 1 Trestného zákona treba považovať použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania, alebo zamedzenia vážne mieneného odporu iného a dosiahnutia orálneho styku, análneho styku, alebo vykonania iných sexuálnych praktík (sadomasochistických) proti jeho vôli. Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona trestného činu vydierania sa dopustí páchateľ, ktorý fyzickým násilím, alebo hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti iného, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel. Podľa platnej právnej úpravy, trestný čin vydierania môže spôsobiť páchateľ, ktorý iného násilím, a to či už fyzickým alebo pod psychickou hrozbou takéhoto násilia núti iného trpieť, napríklad ohmatávanie na rôznych miestach tela, pričom táto aktivita môže smerovať i do sexuálnej sféry. Pri úvahe o treste a jeho výmere, súd I. stupňa vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona a po zvážení všetkých okolností prípadu spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného pri dvoch priťažujúcich okolnostiach v zmysle § 36 písmeno j/, písmeno d/ Trestného zákona teda, že skutky spáchal vo veku blízkom veku mladistvému, viedol pred spáchaním skutkov riadny život a jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h/ Trestného zákona - že spáchal viac trestných činov s použitím § 38 odsek 3 a § 41 odsek 2 Trestného zákona s použitím asperačnej zásady, keďže ukladal tomuto (obžalovanému) úhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločin, uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ vo výkone trestu nebol. V ostatnom výroku sa stotožnil so závermi znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie a uložil obžalovanému i ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou s dôrazom na oblasť psychosexuality. Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie sám obžalovaný V. V., ako i okresný prokurátor, pričom obaja odvolatelia tak urobili v zákonnej lehote a podané odvolania aj príslušným spôsobom odôvodnili. Okresný prokurátor v podanom odvolaní namieta rozsudku súdu I. stupňa skutočnosť, že po vykonanom dokazovaní došlo k prekvalifikovaniu skutkov na rozdiel od obžaloby, a to na zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona (ohľadne bodu 1/ rozsudku) a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona (v bode 2/ rozsudku). Odvolateľ (okresný prokurátor) má pritom za to, že konaním obžalovaného V. V. v bodoch 1/ a 2/ rozsudku došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ k § 127 odsek 1 Trestného zákona (v bode 1/ rozsudku) a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona (v bode 2/ rozsudku) na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Následne na zmenu právnej kvalifikácie konania obžalovaného v zmysle odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa, okresný prokurátor namieta aj výšku trestu v konečnom dôsledku uloženému obžalovanému V. V. podľa zmenenej právnej kvalifikácie. Okresný súd mal v zmysle dôvodov odvolania okresného prokurátora konanie obžalovaného V. V. kvalifikovať v zmysle podanej obžaloby a v konečnom dôsledku ukladať mu trest podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ k § 127 odsek 1 Trestného zákona a to trest úhrnný za použitia § 38 odsek 3 k § 37 písmeno h/, § 36 písmeno i/, § 36 písmeno d/ k § 41 odsek 2 Trestného zákona v rozmedzí od 10 rokov 5 mesiacov až 13 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a podľa § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona uložiť obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou s dôrazom na oblasť psychosexuality. V konečnom dôsledku tento (okresný prokurátor) navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu pod sp. zn. 1T/181/2011 zo dňa 07.05.2012 a súčasne, aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný V. V. odôvodnil odvolanie prostredníctvom obhajcu. Písomné dôvody tohto (odvolania) smerujú čo do viny ohľadne bodu 1/, ako aj bodu 2/ rozsudku súdu I. stupňa. Vo vzťahu k bodu 1/ obžalovaný V. V. v podanom odvolaní namieta, že skutkový stav v tomto smere nebol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Poukazuje na skutočnosť, že bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní. S poškodenou (mal. S.G.) sa chcel iba porozprávať, potom čo ju chytil, sa potkol a spadli na zem, chytil ju za prsia cez zimnú bundu, nevšimol si, že by sa bránila. Žiadal od nej, aby mu dala pusu, s čím poškodená súhlasila, následne po dvoch, troch sekundách ju pustil a ona odišla preč. Poškodenú W. F. poznal z videnia, predpokladal, že má cca 19 rokov. Nôž pri sebe nemal. Poškodená W. F. samotná ku skutku vypovedala, že ju mal chytiť a ťahať do areálu, kde ju pustil, následne mali spadnúť na zem, pričom pripustila, že sa potkol a tak spadli obaja na zem. Vzhľadom na takto produkované výpovede nebolo vôbec preukázané, že voči poškodenej použil akékoľvek násilie. Nič od nej nechcel a ona sa nijako nebránila. Pokiaľ ide o údajné vyhrážanie sa použitím noža, uvedenú skutočnosť spochybňuje sama poškodená, ktorá uviedla, že u neho žiadny nôž nevidela. V súvislosti s naznačenou právnou kvalifikáciou v obžalobe okresného prokurátora namietol, že nebol preukázaný ďalší zákonný znak a to skutočnosť, že by sa mal skutku dopustiť na chránenej osobe v zmysle § 139 odsek 2 Trestného zákona. V tomto zákonnom ustanovení je načrtnuté výkladové pravidlo o použití osobitného kvalifikačného pojmu - chránená osoba. Z uvedeného vyplýva, že zavinenie páchateľa, pokiaľ ide o tento osobitný kvalifikačný pojem musí zahŕňať aspoň vedomosť o veku chránenej osoby. Zo zisteného skutkového stavu je naopak zrejmé, že on nevedel o tom, že poškodená má menej ako 18 rokov. Z objektívne vykonaných dôkazov má za to, že neboli naplnené tak objektívne, ako aj subjektívne stránky zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko voči poškodenej W. F. nepoužil násilie, nič od nej nežiadal, pusu mu dala dobrovoľne a nevedel o tom, že ide o osobu mladšiu ako 18 rokov. Ohľadne bodu 2/ rozsudku súdu I. stupňa rovnako namietal zistenie skutkového stavu veci, nakoľko v tomto prípade sa vôbec necíti byť vinným. V kritický večer v čase keď sa mal odohrať skutok) bol na opekačke s kamarátmi, kde si vypil alkohol. Potom išiel spolu s ostatnými do baru V., následne do baru U., kde tiež pil alkohol. Niečo po 03.00 hod. odišiel spolu so svedkom V. B. domov, kam prišiel cca po 10 - 15 minútach. Následne išiel k babke, pričom po ceste nikoho nestretol. Nôž pri sebe nenosí. Poškodenú K. Z. nenapadol, nepozná ju, žiadnu zbraň v ten večer pri sebe nemal a cez miesto činu v ten večer vôbec neprechádzal, nakoľko je na úplne inej strane mesta. Samotná poškodená K. Z. na hlavnom pojednávaní obdobným spôsobom ako v prípravnom konaní uviedla, že osobu páchateľa do tváre nevidela, nevie ho jednoznačne identifikovať. V počiatočnom štádiu bola viackrát vypočúvaná na Okresnom úrade vyšetrovania Trnava, zrejme s cieľom meniť výpoveď tak, aby z jej obsahu bolo možné usudzovať “modus operandi“ rovnaký spôsob spáchania činu. Viackrát počas realizovaných výsluchov pritom menila svoje výpovede, najskôr uvádzala, že páchateľ mal na hlave kuklu, neskôr toto upravila s tým, že mu videla trčať dlhšie vlasy a nie je si istá, čo mal na hlave, taktiež uvádzala, že páchateľ mal rukavice, čo neskôr sama začala spochybňovať. V prvotnej výpovedi uvádzala, že z páchateľa alkohol necítila, na hlavnom pojednávaní už na otázku, či bol páchateľ opitý, odpovedala, že nevie. Namieta tiež spôsob vykonania rekognície podľa hlasu realizovanom na okresnom úrade vyšetrovania. V tejto súvislosti je zrejmé, že figurantmi mali byť aj príslušníci polície, s ktorými mohla v čase vykonávaných úkonov prísť do styku. V závere rekognície samotná poškodená uviedla, že hlas označený pod bodom 2/ (ktorý mal patriť jemu) sa jej pozdáva na 70 %. Nešlo teda o jednoznačné identifikovanie páchateľa skutku, ale o vyslovenie zrejmej pochybnosti o tom, či on je páchateľom. Z uvedených dôvodov tento úkon - rekognícia podľa jeho názoru nemá dôkaznú hodnotu, ako sa mu pripisuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a nemôže postačovať na prijatie záveru, že páchateľom skutku je on. Samotná rekognícia je tak ako uvádza nezákonná, keďže figurantmi boli príslušníci policajného zboru a poškodená mohla prísť do kontaktu pred jej vykonaním s týmito, teda jedná sa o nezákonne vykonaný dôkaz. Poukazuje tiež na skutočnosť, že 04.06.2011 podľa lekárskej správy od gynekológa poškodená Z. bola vyšetrená, pričom nález mal byť v norme. V lekárskej správe nie sú popísané žiadne zranenia. Vzhľadom k popisovaným udalostiam - škrtenie a vsunutie prstov do vagíny a análneho otvoru by však s veľkou pravdepodobnosťou aspoň povrchovým drobným zraneniam, resp. oderkom malo dôjsť. Lekár vyslovene uviedol, že poškodená je na tele bez známok poranenia. Zo zápisu o vykonaní dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu vyplýva, že poškodená K. Z. mala dňa 04.06.2011v čase o 04.58 hod. hodnotu 0,49 mg/l alkoholu v dychu, čo je cca 1 promile. Táto okolnosť spochybňuje vierohodnosť jej výpovede a vyvoláva pochybnosť o tom, či vôbec môže pravdivo vypovedať o tom, čo si pamätala, keď bola pod vplyvom alkoholu. Existujú teda vážne pochybnosti, či sa stal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. On páchateľom tohto skutku nie je a nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz o tom, že by spáchal skutok práve on. V ďalšej časti odvolateľ (obžalovaný) poukazuje aj na porušenie ust. § 172 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, keď písomné vyhotovenie rozsudku nie je v zhode s rozsudkom tak, ako bolo vyhlásené na hlavnom pojednávaní dňa 07.05.2012. V písomnom vyhotovení rozsudku je uvedené, že mal byť odsúdený za skutok pod bodom 1/ právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a k § 127 odsek 1 Trestného zákona a za skutok pod bodom 2/ právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona. Toto je však v rozpore so znením rozsudku tak, ako bol vyhlásený a zaprotokolovaný v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 07.05.2012. Uvedené považuje za dôvod za zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku. Obžalovaný v konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s použitím § 285 písmeno b/ Trestného poriadku ho oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany zo dňa 11.11.2011 pod sp. zn. 1Pv/453/11-51 zo skutku pod bodom 1/ z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s použitím § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodil ho spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany zo dňa 11.11.20011 pod sp. zn. 1Pv/453/11-51, zo skutku pod bodom 2/ z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný alternatívne, aby rozhodol uznesením a to tak, že podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa zrušuje. Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na podklade v zákonnej lehote podaných a odôvodnených odvolaní, odvolací súd v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že podané odvolania okresného prokurátora, ako i obžalovaného V. V. sú čiastočne dôvodné. Pred samotným preskúmavaním na vec vzťahujúceho sa spisového materiálu a podaných odvolaní, odvolací súd vrátil vec súdu I. stupňa, ako predčasne predloženú a to z dôvodu zosúladenia vyhláseného znenia rozsudku s jeho písomným vyhotovením. Po vrátení spisového materiálu okresným súdom, po vykonaní príslušných úkonov v rámci opravného uznesenia, odvolací súd vo veci vytýčil neverejné zasadnutie, keďže preskúmaním na vec vzťahujúceho sa spisového materiálu a podaných odvolaní zistil skutočnosti, ktoré mu bránili, aby sa vecou zaoberal na verejnom zasadnutí. Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd I. stupňa sa týmito dôsledne riadil len pri ustálovaní skutkového stavu ohľadne bodu 1/ rozsudku. Skutkové závery korešpondujúce so skutkom popísaným v obžalobe okresného prokurátora mal súd I. stupňa v tomto prípade za preukázané predovšetkým na základe výpovedi poškodenej W. F. a súčasne tiež čiastočne z výpovede samotného V. V., ktorý nepoprel, že ku kontaktu medzí ním a poškodenou W. F. došlo. Samotný obžalovaný V. V. však v tomto prípade sa bráni, že voči poškodenej W. F. žiadne násilie nepoužil, nijako sa jej nevyhrážal, pusu mu dala sama. V rozpore s touto výpoveďou vyznieva výpoveď poškodenej W. F., ktorá popísala priebeh skutku opakovane jednak v prípravnom konaní a súčasne na hlavnom pojednávaní, kde uviedla aj to, že obžalovaný potom, ako ju dobehol chytil ju zozadu rukou za ústa a prikázal jej aby išla s ním, lebo má nožík. Samotný nôž síce nevidela, keďže sa bála a snažila sa kričať. Obžalovaný ju zatiahol do areálu II. Základnej školy ku kríkom, keďže sa ho bála, išla s ním. Ako došli do areálu školy, obžalovaný ju pustil. Stáli oproti sebe, ona kričala, plakala, žiadala, aby jej nič nerobil a hovorila mu že sa ho bojí. Obžalovaný kázal, aby si dala dole nohavice a keď to odmietla chytil ju, sotil, pričom padla na chrbát a obžalovaný si na ňu sadol obkročmo. Vtedy jej povedal, aby mu ukázala aspoň „cecky“. Keď to odmietla, začal ju obchytkávať, chcel jej vytiahnuť mikinu, pričom sa najskôr bránila, tiež mu povedala, že vie kto to je, že ho pozná, aby jej nič nerobil. Obžalovaný jej povedal, aby mu aspoň dala pusu, čo však nechcela, ale sa ho opýtala, že keď mu dá pusu či ju pustí. Obžalovaný jej povedal, že áno a násilím jej dal jazyk do úst, pričom cítila z neho alkohol, odťahovala sa rukami a snažila sa ho zhodiť. Po chvíli ju prestal bozkávať, povedal jej, aby išla preč, pýtal sa jej ako sa volá, pričom mu povedala, že sa volá Q.. Odtiaľ odišla domov, kde povedala mame, čo sa stalo a matka volala políciu. Obdobné skutočnosti vypovedala svedkyňa W. X. matka poškodenej W. F.. Sám súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku konštatuje, že z konania obžalovaného je zrejmá skutočnosť, ktorú ani nepopiera, že pod vplyvom alkoholu sa jeho správanie mení takým spôsobom, že sa prejavujú u neho sexuálne chúťky, ktoré nedokáže zjavne ovládať. Berúc do úvahy naznačené dôkazy, spolu so závermi znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie MUDr. W. P. a MUDr. X. J., podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav popísaný v bode 1/ rozsudku bol preukázaný, pričom ako jeho páchateľ bol usvedčený obžalovaný V. V.. V tomto smere (ohľadne ustálenia skutkového stavu veci) nie je teda možné nič podstatné súdu I. stupňa vyčítať. Inou je otázka zmeny právnej kvalifikácie konania obžalovaného oproti obžalobe. Súd I. stupňa konanie obžalovaného v tomto smere posúdil ako trestný čin vydierania (zrejme sa malo jednať o zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona). V rámci odôvodnenia definoval aj pojem násilia v zmysle § 200 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého treba považovať za násilie použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu iného a dosiahnuť orálneho styku, análneho styku, alebo vykonania iných sexuálnych praktík (napríklad sadomasochystických) proti jeho vôli. Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona ako ďalej dôvodí okresný súd v dôvodoch rozsudku trestného činu vydierania sa dopustí páchateľ, ktorý fyzicky násilím, alebo hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Podľa platnej právnej úpravy trestný čin vydierania môže spôsobiť páchateľ, ktorý iného násilím a to či už fyzickým, alebo pod psychickou hrozbou takéhoto násilia núti iného trpieť napr. ohmatávanie po rôznych miestach tela, pričom táto aktivita môže smerovať i do sexuálnej sféry. Zmena právnej kvalifikácie konania obžalovaného v tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu nepresvedčivá a súčasne v rozpore s objektívne zisteným skutkovým stavom veci. Je preto potrebné dať za pravdu odvolateľovi (okresnému prokurátorovi), ktorý túto skutočnosť namieta. Dôvodí, že spôsob vykonania skutku tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku v bode 1/ priamo korešponduje s vykonanými dôkazmi, z ktorých je nepochybne zrejmé, že konanie obžalovaného z hľadiska subjektívnej stránky konania, resp. objektívnych znakov napĺňa znaky žalovaného trestného činu, t. j. sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona. Podľa tohto zákonného ustanovenia, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku, alebo k iným sexuálnym praktikám, alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť potrestá sa odňatím slobody na 7 rokov až 15 rokov, ak sa páchateľ dopustí činu uvedeného v odseku 1 na chránenej osobe. Chránenou osobou v zmysle § 139 odsek 1 Trestného zákona sa pritom rozumie aj dieťa. Podľa § 127 odsek 1 Trestného zákona dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr. Zohľadňujúc príslušné zákonné kritériá a objektívne ustálený skutkový stav veci ohľadne bodu 1/, indikovali v zmysle názoru odvolacieho súdu potrebu posúdenia konania obžalovaného v tomto prípade ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona tak, ako bolo naznačené v obžalobe okresného prokurátora. Takéto právne posúdenie konania obžalovaného pritom má oporu vo vykonaných dôkazoch tak, ako konštatuje aj okresný prokurátor v dôvodoch odvolania v podobe konania samotného obžalovaného s osobitným dôrazom na subjektívnu stránku jeho zavinenia. Táto spočíva predovšetkým v konštatovanej a zistenej okolnosti, že pod vplyvom alkoholu sa jeho správanie mení takým spôsobom, že sa prejavujú u neho sexuálne chúťky, ktoré nedokáže zjavne ovládať. Uvedený záver je podporený aj na základe znaleckého posudku znalcov psychiatrov - MUDr. W. P. a MUDr. X. J., ktorí síce nezistili u obžalovaného žiadnu duševnú chorobu v zmysle chorobomyseľnosti, avšak konštatujú, že sa jedná v jeho prípade o abuzus alkoholu v zmysle závislosti, nezrelú infantilnú psychosexualitu s odbrzďovaním sexuálne agresívneho konania v ebriete, s významnou poruchou zbližovacích manévrov taktiky a stratégie. Z výpovede samotnej W. F. je zrejmá skutočnosť, že predtým ako došlo k jej obchytkávaniu zo strany obžalovaného tento do nej sotil, pričom spadla na chrbát a obžalovaný si na ňu sadol obkročmo. Následne ju začal obchytkávať, chcel jej vytiahnuť mikinu, pričom sa najskôr bránila, tiež mu povedala kto je a pozná ho, aby jej nič nerobil. Obžalovaný jej povedal, že aby mu dala aspoň pusu, čo však nechcela, ale sa ho opýtala, že keď mu dá pusu, či ju pustí. Obžalovaný jej na to povedal, že áno a násilím jej dal jazyk do úst, pričom z neho cítila alkohol a odťahovala sa rukami a snažila sa ho zhodiť. Naznačené okolnosti jednoznačne nasvedčujú, že na poškodenú W. F. obžalovaný vyvinul násilie a súčasne došlo k vyvíjaniu aktivít sexuálneho charakteru. Na pripomenutie odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe za iný spôsob pohlavného zneužívania je potrebné považovať tiež intenzívnejšie zásahy do pohlavnej sféry poškodených ako napríklad ohmatávanie pŕs, alebo pohlavných orgánov, bozkávanie prirodzenia a podobne, ktoré smerujú k sexuálnemu vzrušeniu páchateľa. Rovnako tak odvolací súd pripomína okresnému súdu, že pri posudzovaní konania obžalovaného je potrebné toto subsumovať pod zákonné ustanovenie, ktoré priamo korešponduje s naplnením zákonných znakov konkrétnej skutkovej podstaty v jej objektívnych, ako aj subjektívnych znakoch. Trestný čin sexuálneho násilia je pritom v zmysle už judikovanej súdnej praxe v pomere špeciality k trestnému činu vydierania podľa § 189. Bolo preto chybou, keď okresný súd nerešpektujúc objektívne výsledky dokazovania, konanie obžalovaného prekvalifikoval v zmysle tohto zákonného ustanovenia (ako vydieranie). Ohľadne bodu 2/ rozsudku súdu I. stupňa je z pohľadu odvolacieho súdu potrebné uviesť, že dôkazná situácia je oveľa komplikovanejšia a rozporuplnejšia ako uvádza súd I. stupňa v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa v tomto ustálené skutkové závery opiera predovšetkým o výpoveď poškodenej K. Z., resp. o vykonanú rekogníciu podľa hlasu. V rámci tejto (rekognície) mala táto (poškodená K. Z.) opoznať osobu páchateľa. V neposlednom rade súd I. stupňa v rámci usvedčujúcich dôkazov v tomto smere poukázal na popis osoby páchateľa z hľadiska oblečenia, resp. z hľadiska výšky postavy a veku, kde uviedla, že sa malo jednať o osobu vysokú asi 170 cm vo veku 18 - 20 rokov s dlhšími vlasmi po ramená rozpustenými, ktoré mu mali pretŕčať cez kuklu, resp. kapucňu. Mal mať oblečené niečo tmavé, resp. čierne a na vrchu čiernu mikinu s kapucňou. Príznačný v zmysle dôvodov rozsudku súdu I. stupňa je aj celkom podobný spôsob vykonania skutku ako sa odohral v predchádzajúcom prípade (vo vzťahu k poškodenej W. F.). Rovnako ako v bode 1/ okresný súd konanie obžalovaného v tomto smere prekvalifikoval ako trestný čin vydierania (zrejme malo byť uvedené zločin vydierania) v zmysle § 189 odsek 1 Trestného zákona. Takto ustálené skutkové závery, resp. zmenená právna kvalifikácia podľa názoru odvolacieho súdu nekorešponduje so zákonnými kritériami zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Naviac rozsudok súdu I. stupňa je vo viacerých smeroch rozporuplný a nepreskúmateľný, a súčasne podporený vykonanými dôkazmi, kde nebolo možné jednoznačne verifikovať, či tieto (dôkazy) boli realizované zákonným spôsobom. Ohľadne bodu 2/ rozsudku z pohľadu ustáleného skutkového stavu veci a súčasne samotného odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa zásadnou sa javí byť výpoveď poškodenej K. Z., ktorá mala opoznať obžalovaného V. V. podľa hlasu v rámci rekognície vykonávanej v rámci vyšetrovania veci. Výpoveď tejto (poškodenej N. Z.) však nie je celkom konzistentná, pokiaľ sa vyjadruje k osobe páchateľa, ktorého identifikuje podľa hlasu. Už počas výpovede v rámci prípravného konania (viď. č. l. 89) uviedla táto (N. Z.), že podľa hlasu by páchateľa opoznala na 50 %. V rámci jej výpovede v tomto smere uviedla, že v osobe páchateľa sa malo jednať o nejaký detský hlas bez žiadneho prízvuku osoby vo veku 18 - 20 rokov. V rámci vykonávania rekognície podľa hlasu realizovanej na okresnom úrade vyšetrovania sa poškodená mala vyjadriť po prvej prezentácii figurantov podľa hlasu tak, že osobu páchateľa mala opoznať a pri opakovanej prezentácii však uviedla, že osobu páchateľa opoznáva len na 70 %. Zo samotnej rekognície mal byť pritom vyhotovený obrazovo-zvukový záznam tak, ako vyplýva z protokolu ( viď. č. l. 135). Na margo samotnej vykonanej rekognície však nie je možné jednoznačne zistiť, či táto (rekognícia) bola vykonaná zákonným spôsobom. Z protokolu o jej vykonaní je zrejmé, že sa jej zúčastnili osoby popísané v samotnom protokole, medzi ktorými mala byť aj osoba podozrivá. Zákonnou podmienkou preto, aby mohlo byť konštatované zákonné realizovanie uvedeného procesného úkonu je to, aby osoba opoznávaná bola konfrontovaná aj v rámci vykonanej rekognície podľa hlasu s osobami, ktoré sú vekom približne, resp. v rovnakom veku, ako je osoba opoznávaná. Táto okolnosť z protokolu nie je zrejmá, keďže nie je zistiteľné v akom veku sa nachádzali ostatní figuranti, ktorí sa mali zúčastniť rekognície podľa hlasu. Bolo chybou súdu I. stupňa, že nezabezpečil príslušný obrazovo-zvukový záznam o vykonaní rekognície, aby tak zistil, či táto bola vykonaná zákonne súladným spôsobom. Až po verifikácii zákonných podmienok vykonania rekognície bolo možné brať do úvahy jej závery. V opačnom prípade na takýto nezákonne vykonaný dôkaz nebolo možné prihliadať. V rámci došetrenia veci bude ďalej potrebné okrem vyššie naznačených skutočností, zisťovať a objektivizovať skutočnosti v súvislosti s vykonávanou prehliadkou poškodenej K. Z. u gynekológa zo dňa 04.06.2011. V príslušnej lekárskej správe nie sú u tejto (poškodenej K. Z.) popísané žiadne zranenia. Samotná poškodená v rámci popisovaných udalostí vypovedala o tom, že podozrivá osoba jej mala vsunúť prsty do vagíny a do análneho otvoru, pričom mala mať na rukách aj nejakú rukavicu. Zo samotného lekárskeho potvrdenia však nie sú zistiteľné žiadne povrchové zranenia, resp. oderky na skúmaných miestach. Výsluchom ošetrujúceho lekára bude potrebné bližšie objektivizovať, či pri takomto zásahu objektívne dochádza k vzniku nejakých čo i len povrchových zranení, resp. či takéto zásahy (vsunutie prstov do vagíny a análneho otvoru) v prípadoch iných nemusia zanechať nejaké následky, resp. nemusia byť spojené so vznikom, čo i len povrchových zranení. Rovnako tak je potrebné v súvislosti s obhajobou obžalovaného konštatovať, že bezprostredne po skutku bola u poškodenej K. Z. vykonaná dychová skúška, kde jej v krvi bolo namerané 0,49 mg/l alkoholu v krvi. Súčasne je zrejmá skutočnosť, že v tento istý deň, t. j. 04.06. 2011 vysluchaná ako poškodená k veci, pričom závery výsluchu boli zhodnocované aj v rámci samotného rozhodovania veci. V kontexte tejto (objektívne zistenej skutočnosti), že krátko po skutku mala mať poškodená takmer 1 promile alkoholu v krvi bude potrebné do konania pribrať znalcov z odboru psychiatrie, resp. psychológie na posúdenie vierohodnosti výpovede svedkyne (poškodenej K. Z.) a to v kontexte práve so skutočnosťou zistenej v podobe existencie alkoholu v dychu v hodnote cca 1 promile. Úlohou znalcov v tomto smere bude predovšetkým vysporiadať sa a odpovedať na otázky, či vzhľadom na takto zistené skutočnosti svedkyňa - poškodená mohla vo veci objektívne vypovedať, resp. či si mohla prežité udalosti vierohodne pamätať a o nich vypovedať. V rámci došetrenia veci nie je pritom vylúčené, aby súd I. stupňa vykonal aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vyvstane v rámci došetrenia veci. Riadiac sa príslušnými usmerneniami načrtnutými vyššie bude potrebné, aby súd I. stupňa v ďalšom postupoval a rozhodol zákonne súladným spôsobom. Samotné rozhodnutie je potrebné odôvodniť spôsobom, aby bolo zrejmé, ako sa súd vyrovnal so všetkými okolnosťami prípadu svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného V. V.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.