Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609205261 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2609205261.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Ing. K. V., nar. XX. K. XXXX, bytom D. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Svetlana Kudláčová, Skalica, Potočná 16, proti odporcovi: O. V., nar. XX. S. XXXX, bytom D. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/A, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11C/133/2009-391 z 20. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania (ďalej len „BSM“) patria 1/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. D. parcely registra „C“ ako pozemky parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 306 m2 a parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 123 m2 a rodinný dom súpisné číslo XX parc. č. XXX/X, a to v hodnote 77.400 eur, 2/ hnuteľné veci - zariadenie domu (špecifikované v bode 2.1. výrokovej časti rozsudku) v hodnote 3.120,28 eur, elektronika (špecifikovaná v bode 2.2. výrokovej časti rozsudku) v hodnote 271,95 eur a tvárnice (bod 2.3. výrokovej časti rozsudku) v hodnote 860 eur a 3/ pasíva spočívajúce v zostatkoch úverov určených ku dňu zániku BSM (22. máj 2008), a to vo zvyšku úveru v ŠFRB pozostávajúceho z nezaplatenej istiny vo výške 17.441,21 eur a nesplateného úroku vo výške 8.094,74 eur s a zvyšku úveru v Dexia banke, a. s. pozostávajúceho z nezaplatenej istiny vo výške 32.520,27 eur a nesplateného úroku vo výške 19.841,02 eur. Následne vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal nehnuteľnosti a z hnuteľných vecí zariadenie domu a tvárnice a do výlučného vlastníctva odporcu elektroniku so súčasným vyslovením povinnosti navrhovateľky zaplatiť zvyšok úverov (predstavujúcich spolu 77.897,24 eur) a odporcovi ako úplné finančné vyrovnanie sumu 8.475,90 eur. Zároveň zaviazal účastníkov konania zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok z predmetu konania v sume 2.449,50 eur na účet súdu prvého stupňa a odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 7.494,49 eur. Právne rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3 a § 150 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Občianskeho súdneho poriadku) a vecne dôvodnosťou podania návrhu na vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo už rozvodom oboch účastníkov konania k 22. máju 2008, keďže k jeho vyporiadaniu nedošlo dohodou v zmysle § 149 ods. 2 O. s. p.. Masu BSM tvoria nehnuteľnosti a hnuteľné veci predstavujúce aktíva BSM a zvyšky úverov predstavujúce pasíva BSM, ktorých okruh a hodnota boli určené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní, najmä s prihliadnutím na jednotlivé znalecké posudky. Čistá hodnota hnuteľných vecí a nehnuteľností bola určená na sumu 81.652,23 eur a úverov na sumu 77.897,24 eur, a teda čistá hodnota majetku patriaceho do BSM činila 3.754,99 eur, z čoho možno vyvodiť, že každý z účastníkov by mal dostať sumu 1.877,49 eur. Pri následnom vyporiadaní potom súd prvého stupňa prihliadal predovšetkým na potreby maloletých detí (ktoré boli tzv. rozvodovým rozsudkom zverené matke), na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa pričinil k nadobudnutiu a udržaniu spoločných vecí, pričom nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by podiely oboch účastníkov nemali byť rovnaké. Po preukázaní solventnosti oboch účastníkov konania, potom aj vzhľadom na nepriateľský vzájomný postoj oboch účastníkov prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky s odôvodnením, že tá nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť. Skutočnosť, že navrhovateľka po rozvode manželstva býva s deťmi u svojich rodičov, nerieši otázku jej trvalého bývania, ktoré je takto len dočasne vyriešené, pričom sporné nehnuteľnosti sa navyše nachádzajú v susedstve nehnuteľnosti jej rodičov. V tomto smere neobstojí ani argumentácia odporcu, že v prípade jeho prítomnosti v susedstve svojich detí, by tento styk s nimi mohol realizovať kedykoľvek, pretože odporca doteraz ani súdom určený styk nevyužíval. Súd prvého stupňa mal za preukázané aj to, že odporca sa aj tak prevažne zdržiava v Bratislave. Skutočnosť, že odporca spornú nehnuteľnosť po celú dobu užíval a zároveň udržiaval (čo je v rozpore so skonštatovaním jeho neprítomnosti na uvedenej adrese - pozn. odvolacieho súdu) nemohol súd vzhľadom na všetky ostatné okolnosti zohľadniť v jeho prospech. Odporcovi nepriznal ani nárok na úhradu časti nákladov spojených s užívaním spornej nehnuteľnosti, keďže podľa súdu prvého stupňa po zániku manželstva si každý z bývalých manželov hradí sám náklady slúžiace na zabezpečenie vlastných potrieb. Odporcovi súčasne prikázal z hnuteľných vecí elektroniku, nakoľko o túto prejavil záujem a jej využívanie nie je priamo spojené s nehnuteľnosťami prikázanými navrhovateľke, ktorej takto prikázal hnuteľné veci, ktorých užívanie je naopak s bývaním v nehnuteľnosti priamo spojené. Zostatok úverov vyčíslených ku dňu zániku manželstva prikázal navrhovateľke so súčasným vyslovením povinnosti odporcovi zaplatiť pomernú časť splátok týchto úverov už nim zaplatenú v rozmedzí zániku manželstva a vyhlásenia napadnutého rozsudku, čo predstavuje konkrétne sumu 6.598,41 eur. Túto sumu súd prvého stupňa prirátal k podielu odporcu z čistej hodnoty BSM, čo v súčte činí 8.475,90 eur ako finančné vyrovnanie, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi v súdom určenej mesačnej lehote od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvého stupňa zaviazal oboch účastníkov konania spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Senica súdny poplatok vo výške 2.449,50 eur určený ako 3 % hodnoty BSM - resp. jej aktív (t. j. 81.652,23 eur). Súčasne vyslovil, že o nespotrebovanej časti preddavkov zložených účastníkmi konania bude rozhodovať osobitným uznesením. Rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O . s. p. so skonštatovaním plného úspechu navrhovateľky, keď tarifnú hodnotu určil v zmysle § 10 ods. 1 a 6 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ako polovicu súčtu aktív a pasív na sumu 79.774,44 eur a následne základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby na 579,46 eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a následne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo alternatívne ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade namietal určenie hodnoty majetku a úverov patriacich do BSM, keď súd prvého stupňa vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 5/2010 a jeho neskorším doplnením vypracovaným znalcom Ing. G. G., v ktorom tento ustálil hodnotu nehnuteľnosti na 77.400 eur. Hoci znalec pred súdom ozrejmil, z čoho vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti, urobil tak len po vyhotovení prvého znaleckého posudku a nie po vyhotovení jeho doplnenia, práve ktorým bola určená hodnota nehnuteľnosti. Znalec na pojednávaní konanom 14. decembra 2010 uviedol, že rozdiel v cene hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom na odstup času môže byť približne niekoľko tisíc slovenských korún, no aj napriek tomu oproti pôvodnému znaleckému posudku znížil v dodatku cenu nehnuteľnosti o 10.800 eur (325.360,80 Sk). Odporca si dal sám vypracovať posudok, a to znalcom Ing. P. E., ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 96.400 eur, pričom rozdiel medzi oboma znaleckými posudkami predstavuje až 19.000 eur. Z toho dôvodu odporca na pojednávaná konanom 20. decembra 2011 žiadal predvolanie oboch znalcov za účelom odstránenia rozporov a takisto o ustanovenie tretieho nezávislého znalca, čomu však súd prvého stupňa nevyhovel. Odporca spochybnil aj to skonštatovanie súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že ten bezprostredne po podaní znaleckého posudku nenamietal správnosť jeho záverov. Odporca tak ale učinil už na pojednávaní konanom 14. decembra 2010 a opakovanie na pojednávaní konanom 7. júna 2011, v písomnom podaní z 27. novembra 2011, resp. aj na prvom pojednávaní uskutočnenom po predložení doplnenia znaleckého posudku, a to na pojednávaní konanom 20. decembra 2012, na ktorom navyše predložil aktuálnejší znalecký posudok Ing. E.. Takisto aj záver súdu prvého stupňa o nemožnosti prihliadať na znalecký posudok Ing. E. č. 45/2011 zo 14. decembra 2011, lebo tento si dal žalovaný vyhodnotiť mimo súdneho konania, protistrana ho neuznala, a preto ho súd vykonal len jeho prečítaním, považuje odvolateľ za postup odporujúci § 120 ods. 4 a § 125 O. s. p.. Tento znalecký posudok bol predložený ešte pred ukončením dokazovania, čím boli zároveň dané aj odvolacie dôvody spočívajúce v odňatí účastníkovi konania (odporcovi) možnosti konať pred súdom a neúplnom zistení skutkového stavu veci nevykonaním navrhnutých dôkazov. Odporca zároveň spochybnil stanovenie výšky zvyšnej časti úverov ku dňu právoplatnosti tzv. rozvodového rozsudku, teda k 22. máju 2008, ktoré majú k tomuto dňu predstavovať celkovú sumu 77.897,24 eur. Po rozvode manželstva totiž platili oba úvery účastníci konania každý v jednej polovici, a tak podľa názoru žalobcu mal súd určovať výšku úverov ku dňu vyporiadania BSM. Opačným postupom súdu prvého stupňa je založené bezdôvodné obohatenie zo strany navrhovateľky, ktorej bola určená povinnosť uhradiť v súčasnosti už sčasti neexistujúci dlh. Súd prvého stupňa v tomto smere nezistil dostatočne skutkový stav veci a neurčil navrhovateľke žiadnu lehotu, dokedy je táto povinná úvery vyplatiť, pričom plynutie času má priamy vplyv na výšku úrokov z poskytnutých úverov. Odporca súdu predložil potvrdenia zo Štátneho fondu rozvoja bývania ako aj Dexia Banky Slovensko a.s., v ktorých boli zostatky pohľadávok vyčíslené ku konkrétnemu dňu, pričom v konaní navrhol aj vypočuť pracovníčky týchto inštitúcii, čo však súd prvého stupňa opätovne zamietol. Rozdiel medzi výškou pohľadávok určenou na základe dokladov, z ktorých vychádzal súd, a výškou pohľadávok vyplývajúcich z dokladov, ktoré predložil žalovaný, predstavuje pritom viac ako 30.000 eur. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že odo dňa rozvodu hradil výlučne platby za služby spojené s bývaním a udržiavaním domu a platby za poistenie nehnuteľnosti výlučne on, čo spolu predstavovalo k 27. októbru 2011 sumu 3.638,94 eur. Prvostupňový súd však na toto vôbec neprihliadal a nezaviazal navrhovateľku na náhradu pomernej časti týchto nákladov, keď vychádzal z toho, že tieto mali slúžiť výlučne na zabezpečenie jeho potrieb. Opierajúc sa o rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9. októbra 2007 sp. zn. 7Co/117/2007 odporca uviedol, že právo spoločne vec užívať zodpovedá povinnosti manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaní, pričom v prípade ich úhrady len zo strany jedného z manželov z vlastných prostriedkov, môže sa tento ich náhrady domáhať v rámci vyporiadania BSM. Takisto nesprávny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý si osvojil tvrdenie navrhovateľky, že žije s deťmi v provizórnych podmienkach v dome jej rodičov, avšak v rámci dokazovania sa nezameral na oboznámenie sa s podmienkami, v ktorých navrhovateľka s deťmi žije. V rámci konania o rozvod manželstva pritom navrhovateľka tvrdila, že zabezpečila sebe i deťom ideálne podmienky na bývanie, na čo odporca v terajšom konaní aj poukázal. Aj s poukazom na existenciu predbežného opatrenia z 23. júla 2009 č. k. 11C/133/2009-21 odvolateľ zároveň namietal aj záver súdu prvého stupňa o tom, že sa údajne aj tak zdržiava väčšinou v Bratislave. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nezohľadnil ani solventnosť oboch účastníkov konania, keď navrhovateľka nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na hradenie zvyšku úverov a na zabezpečenie potrieb rodiny. Navyše potvrdenie o príjme navrhovateľky, ktoré súdu predložila, mu nebolo zaslané na vyjadrenie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tomto smere neobstojí ani poučenie súdu prvého stupňa adresované jeho právnej zástupkyni o možnosti nahliadnutia do spisu, keďže to nezbavuje súd povinnosti zasielať účastníkom konania podania protistrany a to aj s prílohami. Záverom žalovaný namietal hrubú nevyváženosť návrhu navrhovateľky na vyporiadanie BSM, ktorá sa snaží si ponechať všetko spoločne nadobudnuté vlastníctvo za minimálnu protihodnotu, pričom jeho návrh na prikázanie spornej nehnuteľnosti a zvyškov úverov jeho osobe a prikázanie všetkých hnuteľných vecí a tvárnic navrhovateľke spolu s finančným vyrovnaním 15.000 eur považuje za oveľa ústretovejší. Nesprávne potom bolo aj konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporca prejavil záujem o elektroniku, keďže opak je pravdou, na čo aj poukázal vo svojom vyjadrení z 27. októbra 2011. Navyše aj rozhodnutie o trovách konania je podľa odporcu zjavne nesprávne, nakoľko navrhovateľka v konaní plný úspech nemala a súd pri ich vyčíslení vychádzal aj z nesprávnej tarifnej hodnoty veci, keď túto určil na 79.774,44 eur namiesto sumy 1.877,49 eur, z ktorej mal podľa neho vychádzať. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť za súčasného uplatnenia si nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, nakoľko súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom pri určovaní hodnoty BSM vychádzal vždy v ústrety návrhom odporcu, ako to bolo aj v prípade vyhotovenia dodatku k Znaleckému posudku týkajúceho sa nehnuteľností, ktorého vykonanie inicioval práve odporca. Predloženie vlastného znaleckého posudku zo strany odporcu považuje za špekulatívne a účelové. Navrhovateľka vyslovila názor, že v prípade prikázania nehnuteľnosti odporcovi, by potom tento jej hodnotu ani nenamietal. Súd prvého stupňa sa takisto podľa jej názoru správne vyporiadal so splácaním úverov po zániku manželstva zo strany oboch účastníkov konania, keďže toto zohľadnil v časti výroku určujúcom finančné vyrovnanie. Hodnota úverov bola stanovená oficiálnymi dokladmi veriteľov, a preto ani v tomto smere nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Za správne považovala aj dôvody prikázania nehnuteľností do jej vlastníctva ako aj rozhodnutie o trovách konania, v ktorom bola ona, pri porovnaní návrhov na konečné vyporiadanie, úspešná, pričom trovy boli priznané v súlade s ich vyčíslením v zmysle § 10 ods. 6 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, pretože rozsah prieskumu podľa odvolacieho návrhu odporcu i s prihliadnutím k relevantným ustáleným záverom rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach vyporiadania BSM bol spôsobilý zvrátiť celý výsledok konania na súde prvého stupňa (majúceho byť skončeného napadnutým rozsudkom) a na rozhodnutí vo veci samej boli závislými všetky ostatné čiastkové výroky rozsudku, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a napadnutý rozsudok treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p.). Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací - pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Okresný súd Senica rozsudkom 11C/43/2008-43 zo 7. mája 2008 rozviedol manželstvo účastníkov konania, schválil rodičovskú dohodu v takom znení, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zviazal platiť výživné po 3.000 Sk a 2.500 Sk mesačne na obe deti a zároveň upravil aj styk otca s mal. deťmi. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. mája 2008, ktorým dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu. Podľa § 143 O. z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 148 ods. 1 O. z. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 a 3 O. z. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podaním z 1. marca 2011 (č. l. 261) navrhovateľka navrhla nehnuteľnosti, všetky hnuteľné veci a pasíva prikázať jej, pričom ona by v takom prípade odporcovi uhradila sumu 7.320,17 eur. Uviedla, že pozemky pod domom dostali bezplatne, keďže rodičia napokon od nich kúpnu cenu nepožadovali, vyňatie pozemkov z masy BSM však počas celého konania nenavrhla a uvedenú skutočnosť ani nepreukazovala. V podaní z 27. septembra 2011 (č. l. 357) navrhovateľka predložila súdu svoj posledný návrh na vyporiadanie BSM pred samotným rozhodnutím vo veci samej, keď žiadala, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej vlastníctva, spolu s hnuteľnými vecami a pasívami s tým, že odporcovi by potom bola povinná vyplatiť sumu 1.903,82 eur ako finančné vyrovnanie. Súčasne ale ešte spochybnila hodnotu žumpy a šachty vyčíslenej v príslušnom znaleckom posudku. Už skôr na pojednávaní konanom dňa 7. júna 2011 (č. l. 313 a nasl.) vyslovila, že v konečnom dôsledku nemá výhrady voči znaleckým posudkom a súhlasila aj so zahrnutím dovtedy sporného plotu do masy BSM. Na uvedenom pojednávaní odporca uzavrel, že voči znaleckým posudkom týkajúcim sa hnuteľných vecí výhrady nemá, no tie ma i naďalej voči hodnote nehnuteľností, ktorých hodnota má byť podľa jeho názoru určená ku dňu vyporiadania BSM. Odporca v podaní z 27. októbra 2011 (viď č. l. 368) spochybnil doplnenie znaleckého posudku, keď cena nehnuteľností je v ňom ešte nižšia ako v pôvodnom znaleckom posudku. Z uvedeného dôvodu navrhol nové znalecké dokazovanie s odkazom na § 127 ods. 2 O. s. p.. Spochybnil aj výšku pohľadávky účastníkov konania voči spoločnosti Dexia banka Slovensko a.s. (dnes už Prima banka Slovensko, a.s.). Návrh navrhovateľky považuje pritom za hrubo nevyvážený. Navrhol, aby jemu boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote stanovenej doplneným znaleckým posudkom spolu s pasívami ku dňu vyporiadania (teda nie ku dňu zániku manželstva) a aby navrhovateľke boli prikázané hnuteľné veci - zariadenie domu, elektronika a tvárnice, pričom tejto uhradí ešte sumu 15.000 eur. Z uvedeného možno vyvodiť, že nepravdivé bolo konštatovanie súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že odporca prejavil záujem o elektroniku, čo spôsobuje vadu odôvodnenia nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Podaním z 10. novembra 201 navrhovateľka vyjadrila nesúhlas s návrhom odporcu ako aj s navrhovaným doplnením znaleckého dokazovania. Na pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2011 (č. l. 386 a nasl.) odporca predložil znalecký posudok, ktorý dal sám vypracovať, a to znalcovi Ing. P. E., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 96.400 eur, čo je rozdiel oproti doplneniu Znaleckého posudku Ing. G. 19 tisíc eur, pričom súčasne navrhol vypočuť oboch znalcov za účelom odstránenia nezrovnalostí v cene nehnuteľností, poprípade aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie iným znalcom alebo znaleckým ústavom. V zápisnici z predmetného pojednávania je ďalej uvedené, že tento znalecký posudok bol založený do spisu a krátkou cestou doručený žalobkyni. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s predloženým znaleckým posudkom odporcu nesúhlasí a tento neuznáva. Odporca zároveň vyslovil, že potvrdenie o príjme navrhovateľky mu nebolo známe a nemal sa k nemu možnosť vyjadriť skôr, pričom neštandardné sa tu javí následné skonštatovanie súdu prvého stupňa, že tento dokument bol v spise a do tohto mohol žalovaný kedykoľvek nahliadnuť. Znaleckým posudkom č. 1/2010 z 28. februára 2010 vypracovaným znalcom Ing. I. E. bola stanovená všeobecná hodnota vecí bytového zariadenia k 22. máju 2008 na celkovú sumu 3.120,28 eur (č. l. 130), teda na hodnotu vecí stanovenú tak, ako sa to premietlo aj do výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, pričom účastníci konania závery tohto znaleckého posudku nespochybňovali a súd prvého stupňa tak správne znalcom uvedené údaje použil v napadnutom rozsudku. Znaleckým posudkom č. 3/2010 z 12. apríla 2010 (č. l. 150) vypracovaným Ing. B. L. bola stanovená všeobecná hodnota elektrotechnických zariadení k 22. máju 2008 na sumu 713,50 eur. Účastníci po vzájomnej dohode v priebehu konania vyradili niektoré zložky z masy BSM (počítačovú zostavu 1 a 2 a klávesy Casio) a niektoré len z položky elektronika, nakoľko tieto boli súčasťou ohodnotenia rodinného domu (umývačka riadu, teplovzdušná rúra, varný panel, digestor, hydromasážna vaňa). Výhrady účastníkov k hodnote niektorých zariadení znalec odôvodnil nepredložením príslušných dokladov z ich strany (č. l. 247). V bode 2.2. výrokovej časti napadnutého rozsudku tak súd prvého stupňa uviedol správne položky v správnej hodnote, čo po odstránení prvotných nezrovnalostí účastníci ani nespochybnili. Znaleckým posudkom č. 5/2010 z 24. januára 2010 Ing. G. G. stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností k 22. máju 2008 (dátum rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu) spolu na sumu 88.232,03 eur (všeobecná hodnota stavieb - 85.572,23 eur a všeobecná hodnota pozemkov - 2.659,80 eur), zaokrúhlene na 88.200 eur (č. l. 115). Prílohou k tomuto znaleckému posudku bola stanovená hodnota tvárnic k 22. máju 2008 na sumu 860 eur po zaokrúhlení (č. l. 121). Na pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2010 Ing. G. uviedol, že aktuálny rozdiel v hodnote nehnuteľnosti môže byť pár tisíc Sk vzhľadom na zmenu predpisov a amortizáciu nehnuteľnosti. Na základe žiadosti odporcu bol Ing. G. poverený vypracovaním doplnenia znaleckého posudku č. 5/2010, v ktorom ohodnotenie bolo vykonané k 5. septembru 2011 a takto stanovená všeobecná hodnota stavby na sumu 73.709,27 eur, pozemkov na sumu 3.667,95 eur, čo spolu činí 77.377,22 eur a po zokrúhlení 77.400 eur. Hodnota tvárnic po opotrebení bola stanovená na sumu je 810 eur. Nakoľko odporca opakovane namietal určenie hodnoty nehnuteľností znalcom Ing. G., na poslednom pojednávaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku predložil svoj vlastný znalecký posudok ako listinný dôkaz o nepatrične určenej cene nehnuteľností. Z takto predloženého znaleckého posudku č. 46/2011 z 19. decembra 2011 vypracovaného Ing. P. E. vyplýva, že tento ohodnotil sporné nehnuteľnosti k 16. decembru 2011 a stanovil ich všeobecnú hodnotu na 96.400 eur (po zaokrúhlení). Podľa konštantnej judikatúry súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 113/2000) pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. Podľa tohto rozhodnutia tzv. všeobecná cena nevyjadruje len cenu nehnuteľnosti v závislosti od druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku, výmery, kultúry a bonity pozemku, ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Musí ísť pritom o cenu, ktorá by predstavovala podiel bývalého manžela na nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého BSM, za ktorú by ju bolo možné reálne predať. Z uvedeného vyplýva, že k určeniu hodnoty sporných nehnuteľností možno dospieť len vyhodnotením cien predajov uskutočnených v rozhodnej dobe a porovnateľných svojím charakterom, veľkosťou a lokalitou, tzv. porovnávacou metódou. Za tým účelom treba uskutočniť prieskum trhu s nehnuteľnosťami, prípadne vyhodnotiť údaje z tlače, realitných kancelárií, databáz evidujúcich zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a pod.. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania BSM (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 9/97). Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania môže uplynúť pomerne dlhá doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám na veciach, ktoré do tohto spoluvlastníctva patria a v prípade vychádzania z ceny v čase zániku BSM by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, čím by sa podstatne potieral aj samotný trhový systém. V prejednávanej veci súdom poverený znalec v pôvodnom znaleckom posudku vychádzal pri určení ceny nehnuteľností patriacich do BSM z ich hodnoty určenej ku dňu zániku manželstva. Doplnením predmetného znaleckého posudku však boli nehnuteľnosti oceňované k 5. septembru 2011, čo zodpovedalo názoru vyslovenému vyššie uvedenými rozhodnutiami NS SR o nutnosti oceňovať nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania BSM. Postup súdu prvého stupňa akceptujúci oceňovanie nehnuteľností tvoriacich súčasť BSM práve v dobe jeho vyporiadania tak možno považovať za správny. Vytknúť mu ale možno i naďalej pretrvávajúce pochybnosti o správnosti ocenenia nehnuteľností (či už v znaleckom posudku vypracovanom Ing. G., resp. v jeho doplnení, alebo v znaleckom posudku predloženom odporcom, ktorý bol vypracovaný Ing. E.). Ak totiž odporca v priebehu konania opakovane požadoval nariadenie tzv. kontrolného znaleckého dokazovania, mal sa súd prvého stupňa s akýmikoľvek pripomienkami k cene určenej v Doplnení znaleckého posudku aj náležite vyporiadať. Bez ohľadu na nižšie zmienenú vadu v procese dokazovania, potom neobjasneným zostáva rozdiel v hodnote nehnuteľnosti určenej v dvoch znaleckých posudkoch v súčasnom štádiu relevantných, hlavne ak je rozdiel medzi nimi tak zásadný (19 tisíc eur). Za opodstatnenú bolo možné považovať aj námietku týkajúcu sa Doplnenia znaleckého posudku, keď súd prvého stupňa nepristúpil k vypočutiu Ing. G. za účelom vysvetlenia poklesu hodnoty nehnuteľností. To, že došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti ale v zásade problémom byť nemusí, keďže vývoj trhu a amortizácia môže mať za následok tak vzostup ako aj pokles trhovej hodnoty ktorejkoľvek nehnuteľnosti, no z predložených dôkazov dôvody tak zásadnej zmeny nie sú dostatočne odôvodnené. Pochybnosti ohľadom ceny nehnuteľnosti by bolo možné potom odstrániť buď vypočutím oboch zainteresovaných znalcov (konfrontáciou ich názorov), ustanovením nového znalca (či znaleckého ústavu) alebo pristúpením k riadnemu a výstižnému odôvodneniu, prečo súd k prvým dvom alternatívam nepristúpil, postup súdu prvého stupňa sa v tomto smere javí ako nedostatočný. Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s nižšie citovanými ustanoveniami O.s.p. Podľa § 118 ods. 2 O. s. p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Spôsob vykonania dôkazu listinou je zákonodarcom vo veciach, kde bolo nariadené pojednávanie, presne určený v § 129 O. s. p., pričom výkladom tohto ustanovenia sa zaoberal už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 30. januára 2008 č. k. 4 Cdo 221/2007, kde vcelku podrobne stanovil základné princípy týkajúce sa dokazovania vykonávaného súdom. V predmetnom rozhodnutí okrem iného skonštatoval, že ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Tým je zároveň daná povinnosť súdu zmieniť sa o každom predloženom dôkaze, vysvetliť prípadný rozpor medzi dôkazmi viacerými a ozrejmiť akým spôsobom sa vyporiadal s celkový skutkovým stavom. Nedodržaním takéhoto postupu môže byť daná čiastočná nepreskúmateľnosť rozsudku, majúca za následok i jeho nepresvedčivosť a potrebu následného zrušenia (v dotknutej časti) a vrátenia veci súdu nižšieho stupňa. NS SR sa v tomto rozhodnutí zároveň vyjadril aj k otázke náležitého postupu pri dokazovaní, kde riadnym nevykonaním listinných dôkazov môže byť založená aj existencia tzv. inej vady. V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 O. s. p. sa totiž dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Zákon teda upravuje vykonanie dôkazu listinou dvoma možnými spôsobmi a to prečítaním listiny alebo jej časti alebo oznámením jej obsahu, pričom konštatovanie tzv. oboznámenia konkrétneho dôkazu nie je zákonom predpísaným spôsobom vykonania dôkazu. Skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávnom spôsobe vykonania dôkazu potom nepožívajú ochranu ani v odvolacom, ani v dovolacom konaní. Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní, keď musí byť v zápisnici uvedené buď to, že bola prečítaná určitá presne označená listina (alebo jej presne označená časť), alebo musí zo zápisnice vyplývať, že predseda senátu alebo samosudca oznámil obsah tejto listiny. V prvom prípade je účastníkom a ďalším osobám prítomným na pojednávaní doslova prečítaný text listiny (jej časti), v druhom prípade predseda senátu (samosudca) vlastnými slovami oznamuje skutočnosti, ktoré tvoria obsahový základ listiny. Ak to vyžadujú okolnosti, treba listinu predložiť druhému účastníkovi, aby sa mohol vysloviť k jej pravosti. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že postup súdu prvého stupňa nebol v súlade s vyššie uvedeným. Pri spôsobe vedenia pojednávania konaného dňa 20. decembra 2011 (č. l. 386 a nasl.) je totiž súdu prvého stupňa nutné vytknúť nie celkom náležité pridržiavanie sa zákonnej úpravy týkajúcej sa dokazovania. Ak odporca predložil súdu na pojednávaní, na ktorom bol neskôr vyhlásený rozsudok, listinný dôkaz (keďže znalecký posudok vypracovaný na objednávku účastníka konania takýto atribút spĺňa) musí súd pristúpiť k vykonaniu takéhoto dôkazu postupom stanoveným § 129 O. s. p., čo je potom spojené aj s právom druhého účastníka konania vyjadriť sa k (nielen tomuto) dôkazu v zmysle § 123 O. s. p.. V zápisnici z pojednávania sa ale nachádza len zmienka o založení odporcom predloženého znaleckého posudku do spisu a o jeho doručení krátkou cestou právnej zástupkyni navrhovateľky, pričom ani rozhodnutie o nevykonaní takéhoto listinného dôkazu sa v danej zápisnici nenachádza (na rozdiel od uznesenia o zamietnutí návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania nezávislým znalcom). Dôkaz predložený odporcom tak nebol súdom na pojednávaní vykonaný, čím došlo k porušeniu procesných práv dotknutého účastníka. Obdobné pochybenie možno súdu prvého stupňa navyše vytknúť aj vo vzťahu k navrhovateľkou predloženého potvrdenia o jej príjme. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobnejšie nezaoberal ani cenou tvárnic, inak účastníkmi konania nenamietanou, keď sa opomenul vyporiadať s ich hodnotou stanovenou v Doplnení k znaleckému posudku a v napadnutom rozsudku vychádzal z ceny prvotne určenej pred doplnením (ku dňu vyporiadania), hoci pri nehnuteľnostiach naopak vychádzal z ich hodnoty určenej práve spomínaným Doplnením. Voči ďalšiemu postupu súdu prvého stupňa - vyčísleniu zostatkov úverov ku dňu zániku BSM (aj keď s určitými výhradami účastníkov), započítaniu platieb odporcu určených na oba úvery po zániku BSM do samotného vyporiadania za účelom spätnej refundácie jemu vzniknutých nákladov, určenie masy BSM (samozrejme so zatiaľ pretrvávajúcimi pochybnosťami ohľadom hodnoty niektorých jej položiek), neprihliadaniu na výdavky odporcu na nehnuteľnosti (ktoré on v rozhodnom čase výlučne užíval), potom odvolací súd výhrady nemal, nakoľko tento považoval v uvedenom rozsahu za správny. Pri vyjdení zo všetkých vyššie uvedených úvah tak odvolaciemu súdu neostávalo iné, než napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na odstránenie vytknutých nezrovnalostí a podľa výsledku zvoliť ďalší postup, teda najmä náležite zhodnotiť výsledky celého konania a i v závislosti na tom rozhodnúť a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie vec správne právne posúdiť a odôvodniť a v každom prípade rozhodnúť tiež o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.