Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610010179 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610010179.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov JUDr. Ľuboša Jurkoviča a Vladimíra Vlčka v trestnej veci obžalovaného E. V., pre zločin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 14. novembra 2011 sp. zn. 2T/77/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.12.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaného E. V. spod obžaloby okresného prokurátora v Senici č.k. 1Pv 7/06 pre zločin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., a pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 4.1.2006 v neskorých nočných hodinách spolu s dvomi neustálenými osobami viedol osobné motorové vozidlo zn. T. Q. T. v hodnote 1.600.000,- Sk smerom od Trnavy na Senicu, pričom na vozidle postupne namontovali odcudzené evidenčné značky Q. XXXT., B. Y B. XXXKO, ktoré vozidlo malo byť predtým odcudzené zo dňa 5.4.2005 na 6.4.2005 v Lozorne, toto vozidlo viedol asi o 02.15 h smerom na Senicu, kedy bol zastavovaný hliadkou polície z OO PZ Senica v zložení práp. Q. P. a stržm. X. C. v blízkosti čerpacej stanice na Vajanského ulici v Senici, s vozidlom pribrzdil a keď od neho člen hliadky práp. Q. P. cez pootvorené okienko na strane vodiča pýtal predloženie dokladov, pridal plyn a strhol riadenie na tohto člena hliadky, ktorý musel uskočiť do stredu vozovky tak, že sa oboma rukami odrazil od uvedeného vozidla, aby mu nebolo spôsobené zranenie, toho istého dňa následne pokračoval v jazde s vyššie uvedeným vozidlom asi o 02.55 h smerom zo Senice na Jablonicu a Bukovú, kde bol zastavovaný členmi hliadky polície z OO PZ Jablonica v zložení npráp. P. F. a práp. X. H., na ich výzvu, aby s vozidlom zastavil nereagoval, začal s ním cúvať, načo člen hliadky polície X. H. vystúpil zo služobného policajného vozidla a pomocou baterky červeným signalizačným svetlom dával vodičovi znamenie na zastavenie, vodič túto výzvu neuposlúchol a s vozidlom sa rozbehol proti práp. X. H., ktorý zo strachu, aby mu nebolo ublížené na zdraví pred vozidlom uskočil a ukryl sa za služobné vozidlo, načo obvinený s vozidlom pokračoval v jazde smerom na Plavecký Mikuláš a Borský Mikuláš dňa 4.1.2006 v neskorých nočných hodinách a pred Borským Mikulášom bol zastavovaný hliadkou polície OO PZ Šaštín - Stráže v zložení práp. P. V. a práp. M. B., vozidlo nasmeroval na služobné motorové vozidlo, v ktorom sedela hliadka polície, v jazde pokračoval i napriek tomu, že na služobnom vozidle boli zapnuté všetky výstražné znamenia, aby bolo s vozidlom zastavené, na tieto výstražné znamenia nereagoval, v služobnom vozidle sedela vyššie uvedená hliadka polície v blízkosti služobného vozidla prudko zmenil smer jazdy, v jazde ďalej pokračoval do Štefanova, kde na voľnom priestranstve polial vozidlo zn. T. Q. T. benzínom, čím spôsobil spoločnosti AUDI AG, Ingolstadt, SRN , škodu vo výške 1.229.127,- Sk. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť AUDI AG Ingolstadt, SRN , s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor poukázal na to, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním bola produkovaná celá rada priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré sú rozhodujúce pre uznanie viny. Sám súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že obrana obžalovaného je narušená. Z toho sa dá ustáliť záver, že obrana obžalovaného je iba účelová. Obžalovaný E. V. nastúpil do vozidla bez osobných dokladov, hoci chcel ísť do Českej republiky, tvrdil, že nevedel, že vozidlo je prenasledované políciou, hoci to musel vidieť, nakoľko vozidlo zastavila hliadka polície, pričom v tom čase sa od hliadky polície nedožadoval žiadnej pomoci, neuviedol, že vo vozidle sa nachádzal iba ako pasažier a s osádkou vozidla nemá nič spoločné. Taktiež nemôže obstáť obrana obžalovaného v tom smere, že nemohol z vozidla vystúpiť, nakoľko ho osádka vozidla nechcela pustiť. Dokazovaním však bolo zistené, že obžalovaný mal možnosť, keby chcel z vozidla vystúpi. Osádka vozidla viackrát s vozidlom zastavila, nemôže obstáť ani tvrdenie obžalovaného, že osádka vozidla centrálne vozidlo uzamkla. Dá sa vysloviť, na základe zisteného skutkového stavu, že bol to práve obžalovaný, ktorý riadil vozidlo. Vozidlo bolo zastavované hliadkou polície, pričom obaja členovia hliadky presne popísali osobu vodiča ako aj oblečenie. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že svedok Q. P. svoju výpoveď pozmenil. Tento svedok iba uviedol, že od spáchania skutku uplynul už dlhší čas, a nemôže už zabezpečiť objektívnosť svojho tvrdenia, že by osobu vodiča opoznal. V čase spáchania skutku bol obvinený zarastený a mal kuklu, a preto pri výsluchu na polícii uviedol, že by osobu vodiča vzhľadom k zmenám zrejme neopoznal. Tak isto vypovedal aj druhý člen hliadky X. C., ktorý opoznal vodiča a tohto popísal, ani tento svedok jednoznačne neodvolal svoju výpoveď ohľadne opoznania osoby vodiča. Uviedol, že pre dlhší odstup času od spáchania skutku nevie objektívne povedať, či by uvedenú osobu opoznal. Na hlavnom pojednávaní však zotrval na svojej pôvodnej výpovedi a potvrdil, že obžalovaný je práve tou osobou, ktorá riadila v čase činu vozidlo a na tomto tvrdení zotrval aj pri konfrontácii. Okresný prokurátor vyslovil presvedčenie, že svedecké výpovede oboch dôležitých svedkov Q. P. a X. C. boli vykonané zákonným spôsobom a tieto možno vyhodnotiť ako objektívne a vierohodné a takýmto spôsobom mali byť súdom aj vyhodnotené. K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril prostredníctvom obhajcu obžalovaný E. V., navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť pre správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku. Krajský súd ako súd odvolací vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného E. V. a to na základe jeho písomnej žiadosti. Odvolací súd na základe riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní, rozhodujúc o obžalobe okresného prokurátora vykonal všetky dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne rozhodnutie, vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a tak dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dospel k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd v rozsiahlom odôvodnení popísal svoj dôkazný postup, oboznámil konkrétny vecný obsah všetkých dôkazov, následne logicky obsah toho ktorého dôkazu vyhodnotil. Pri svojich záverečných úvahách o nevine obžalovaného v rámci hodnotiaceho procesu ozrejmil , akú konkrétnu dôkaznú silu pripísal tomu ktorému dôkazu vo vzťahu k svojmu meritórnemu rozhodnutiu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere korešponduje so skutočným obsahom jednotlivých dôkazov, preto odvolací súd ho hodnotí ako objektívne správne, presvedčivé a spôsobilé poskytnúť obraz o priebehu trestného konania a dôvodoch, ktoré prvostupňový súd viedli k vyneseniu oslobodzujúceho výroku. Predovšetkým treba uviesť, tak ako na to poukázal už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, že vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní možno rozdeliť na tri skupiny, a z týchto možno vyvodiť tri rôzne verzie ako sa skutok mohol stať. Jednak skutok mohol spáchať obžalovaný tak, ako to uvádza obžaloba okresného prokurátora, na druhej strane skutok mohla spáchať iná bližšie neustálená osoba, a treťou možnosťou je obrana obžalovaného, že on bol iba pasažierom v predmetnom vozidle. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že ani pre jednu z týchto verzií neexistujú nespochybniteľné dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že jedna z týchto verzií je pravdivá. Na rozdiel od argumentov okresného prokurátora tak, ako ich uviedol v písomných dôvodoch odvolania, odvolací súd zistil, že v predmetnej veci boli vykonané len dva priame dôkazy, ktoré by mohli svedčiť pre vinu obžalovaného. Ide o výpovede svedkov - policajtov, Q. P. a X. C.. Okresný súd ich výpovede podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku na č.l. 6 rozviedol, pričom vyvodil správny záver, že u týchto svedkov nejde o bežných občanov, ale o policajtov, u ktorých sa predpokladá, že budú vypovedať konzistentne, že svoje výpovede meniť nebudú, nakoľko na nich sú kladené prísnejšie kritériá. Z výpovede oboch svedkov tak ako ich vykonali opakovane je zrejmé, že v týchto výpovediach vypovedali rozdielne, vznikli preto zákonite pochybnosti, či možno takýmto výpovediam bez výhrad uveriť. Ich tvrdenia na hlavnom pojednávaní, že to bol práve obžalovaný, ktorý mal byť vodičom vozidla, vyznievajú nepresvedčivo, keď títo svedkovia už svoje tvrdenia predtým spochybnili, pričom zmeny vo výpovediach odôvodnili obavou o svoje rodiny. Okrem týchto svedeckých výpovedí, ktoré správne okresný súd vyhodnotil ako nedôveryhodné, vo veci nebol produkovaný žiadny forenzný dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčoval zo spáchania žalovanej trestnej činnosti a to napriek tomu, že vo veci bol vykonaný celý raz znaleckého dokazovania, boli zabezpečené znalecké posudky z odboru chémie, biológie, mechanoskopie a elektroniky, pričom však znalecké dokazovanie neosvetlilo a neozrejmilo kto bol vodičom predmetného motorového vozidla a už vôbec nezodpovedalo otázku, či týmto vodičom bol alebo mohol byť práve obžalovaný E. V.. V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť aj na výpoveď svedka D. K., ktorý vypovedal tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že on videl vojsť dve osoby do vnútra družstva, pričom jedna osoba bola zadržaná a druhá tam nebola. Svedok pritom uviedol, že od cesty je iba jedna vstupná brána a je tam jediná cesta. Z jeho výpovedi vyplýva pravdepodobnosť, že zrejme okrem obžalovaného do objektu družstva vošiel aj ďalší člen osádky vozidla, tohto však nenašli, nie je zrejmé ako intenzívne túto druhú osobu hľadali potom, čo obžalovaného už zadržali. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa, že obžalovaný sa bránil tým, že bol len pasažierom vozidla, do ktorého nastúpil preto, že chcel ísť na nákupy do Českej republiky, pričom u neho po zadržaní zistili, že nemá pri sebe osobné doklady a týmto spochybňujú jeho tvrdenia, treba uviesť, že na druhej strane sa u obžalovaného našla suma vyše 8.000,- Sk čo by nasvedčovalo tomu, že obžalovaný skutočne na nákupy chcel ísť. Preto skutočnosť, že sa chystal do zahraničia a nemal pri sebe osobné doklady, nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k otázke, či bol alebo nebol vodičom predmetného motorového vozidla. Na druhej strane treba tiež uviesť, že tvrdenie obžalovaného, že nemohol z vozidla vystúpiť, že nevedel v podstate čo sa deje, bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené a teda po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností treba uviesť, že podozrenie, že obžalovaný nebol len náhodným pasažierom vozidla v predmetnej veci rozptýlené nebolo. Ako však bolo vyššie uvedené, výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú vysloviť nespochybniteľný záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý inkriminovaný skutok spáchal. Treba uviesť, že vo vozidle boli traja pasažieri, jedným z nich bol obžalovaný a jeden zákonite musel byť vodičom vozidla. Kto však vozidlo šoféroval nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom napriek tomu, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní skutočne rozsiahle dokazovanie. Okresný súd preto nepochybil, keď obžalovaného E. V. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Zákonu zodpovedá aj výrok o odkázaní poškodenej strany na občiansko-súdne konanie v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. , keďže išlo o oslobodzujúci rozsudok. S poukazom na uvedené skutočnosti keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia v žiadnom smere, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, odvolanie okresného prokurátora zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.