Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200158 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200158.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky R. Z., nar. X.X.XXXX, bytom R., H. D. X proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. decembra 2012 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. decembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.12.2011 odporkyňa podľa ust. § 263 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a podľa § 29 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Súčasne podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol navrhovateľke priznaný od 14.2.2012 invalidný dôchodok v sume 165,70 eur mesačne a podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 529/2006 Z.z. navrhovateľke zanikol od 14.2.2012 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 137,30 eur mesačne. V priebehu konania odporkyňa ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2012 rozhodla, že navrhovateľke podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení patrí čiastočný invalidný dôchodok v sume 1 857,- Sk mesačne, pričom podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 529/2006 Z.z. súčasne rozhodla, že jej od 14.2.2011 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok. Ďalším rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2012 bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 6.3.2013 znížený invalidný dôchodok na sumu 176,90 eur mesačne, pričom suma invalidného dôchodku podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení bola zvýšená od 1.1.2013 o 5,90 eur mesačne, t.j. o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z. . Navrhovateľka napadla správnosť týchto rozhodnutí návrhom na ich preskúmanie a žiadala ich zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená posudkovými lekármi na 55% (navrhovateľka bola posudzovaná posudkovými lekármi v dňoch 6.9.2011, 6.3.2012, 26.3.2012, 3.10.2012 a 14.5.2013) nezodpovedá jej zdravotnému stavu, pričom niektoré lekárske nálezy neboli zo strany posudkových lekárov zhodnotené (poškodenie chrbtice a zápal hrubého čreva). Ďalej poukázala na zistené rozpory týkajúce sa jej prihlášky a odhlášky do dôchodkového poistenia za obdobie jej samostatne zárobkovej činnosti v období od 1.5.1991 do 31.10.1991 a od 1.6.1992 do 31.12.1992. V tejto súvislosti uviedla, že „našla“ dve odhlášky zo sociálneho zabezpečenia, jednu s dátumom 31.10.1991 a druhú s dátumom 31.12.1992, ktoré podpísala až dodatočne 9.6.1993, a to na základe pokynu pracovníčky v tom čase Regionálnej národnej poisťovne Trnava. Ďalej poukázala na rozpor spočívajúci v prekrývaní sa dôchodkového poistenia z dôvodu jej vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v čase od 28.1.1991 do 3.6.1992 podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 2.9.2011 a tiež doby od 26.11.1991 do 3.6.1992, kedy bola v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie podľa potvrdenia Obvodného úradu práce zo dňa 4.10.1993. Podľa jej tvrdení ku dňu 31.8.1990 ukončila zamestnanie v Českej republike (Škoda Praha), od 1.9.1990 do 30.4.1991 nebola v žiadnej evidencii na príslušných úradoch, od 1.5.1991 do 31.10.1991 bola zamestnaná v Rakúsku, kde pracovala aj v čase od 16.1.1992 do 31.12.1992, pričom vždy mala pracovné povolenie, v zahraničí si platila príslušné odvody, a preto v čase keď bola zamestnaná v cudzine nemala dôvod platiť dôchodkové poistenie aj na Slovensku. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi - lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity, a to aj s poukazom na závery posudkových lekárov v jednotlivých posudkoch. Nemala však námietky voči znovuposúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky, vzhľadom na novodoložené lekárske nálezy zo dňa 16.9.2013, 8.10.2013 a 11.10.2013. K skutočnosti, že na žiadosti o čiastočný invalidný dôchodok zo dňa 24.2.1999 je údaj, že navrhovateľka bola samostatne zárobkovo činnou osobou od 3.6.1992 do 31.12.1992, vyčiarknutý a nahradený záznamom „dobrovoľne nezamestnaná“ uviedla, že žiadosti o dôchodok v uvedenom období spisoval posledný zamestnávateľ na základe informácií a dokladov poskytnutých navrhovateľkou, ktoré pri podaní na príslušnú pobočku overoval zodpovedný zamestnanec pobočky Sociálnej poisťovne. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré bol údaj prečiarknutý, tak tieto nie je možné v súčasnosti vysvetliť, nakoľko zamestnankyne pobočky, ktoré žiadosť overovali už v pobočke sociálnej poisťovne nepracujú. Pokiaľ ide o rozpor v prekrývaní sa dôchodkového poistenia v evidencii nezamestnaných v období od 28.1.1991 do 3.6.1992 podľa potvrdenia Obvodného úradu práce v Trnave zo dňa 6.7.1992 s obdobím samostatnej zárobkovej činnosti od 1.5.1991 do 31.10.1991 uviedla, že navrhovateľka nebola nikdy samostatne zárobkovo činnou osobou, bola prihlásená do dôchodkového poistenia ako osoba zárobkovo činná v cudzine. V súvislosti s dvomi rozdielnymi potvrdeniami úradu práce v evidencii sociálnej poisťovne, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol, že navrhovateľka počas evidovania v evidencii nezamestnaných občanov od 28.1.1991 do 1.4.1992 pracovala od 1.5.1991 do 22.9.1991 v Rakúsku, pričom v tom čase platné a účinné predpisy umožňovali krátkodobé zamestnania a súčasné evidovanie v evidencii nezamestnaných občanov. Za aktuálne považovala potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 22.10.2012, podľa ktorého bola navrhovateľka v spornom období evidovaná ako nezamestnaná od 28.1.1991 do 1.4.1992. V tejto súvislosti uviedla, že navrhovateľka dňa 1.4.1991 (podľa všetkého ide o preklep v dátume, ktorý má byť 1.4.1992) úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ohlásila, že ide pracovať do zahraničia, ale v dôsledku skutočnosti, že dávky si osobne prevzala na úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aj za mesiace apríl a máj 1992 bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená až 4.6.1992, kedy opätovne požiadala o vyradenie z evidencie z dôvodu práce v zahraničí. Za tohto stavu preto považovala potvrdenie zo dňa 6.7.1992 za platné. Preto aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zmenil svoj pôvodný záver a navrhovateľka bola podľa aktuálneho potvrdenia evidovaná v spornom období ako uchádzačka o zamestnanie od 28.1.1991 do 4.6.1992. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou je dôvodné. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť na hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivo zdravotného stavu najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určení zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok. Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla dôvody totožné ako v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne. Poukázala na to, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje, pričom žiadala, aby jej zdravotný stav bol posúdený iným posudkovým lekárom, nakoľko ešte pred posúdením jej zdravotného stavu MUDr. R. bolo v spisovom obale napísané „nepriznať“. Mala za to, že určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jej zdravotnému stavu. Súdu predložila nové lekárske nálezy, a preto žiadala znovuposúdiť svoj zdravotný stav. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že nemá námietky voči doplneniu dokazovania opätovným posúdením zdravotného stavu navrhovateľky, na základe novodoložených lekárskych nálezov zo strany navrhovateľky. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcu sa určenia príslušnosti štátu, ktorý má rozhodovať o dôchodku pred rozdelením ČSFR, tak žiadala odročiť pojednávanie za účelom preverenia opodstatnenosti tejto námietky. Podľa názoru krajského súdu po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo je potrebné konštatovať, že v konaní pred správnym orgánom boli zistené viaceré nezrovnalosti. Predovšetkým bude potrebné zistiť a odstrániť pretrvávajúce rozpory ohľadne obdobia samostatnej zárobkovej činnosti navrhovateľky, a to najmä na základe akých dokladov bola navrhovateľka prihlásená do poistenia, za akých okolností a aké doklady o výkone samostatnej zárobkovej činnosti pripojila navrhovateľka k prihláškam a odhláškam a z akého dôvodu podala navrhovateľka 28.4.1993 spätne prihlášky a odhlášky. V tejto súvislosti je potrebné tiež zistiť, či bolo možné odhlásiť sa z poistenia spätne, keďže navrhovateľka bola odhlásená spätne k dátumu 31. október 1991 približne 5 mesiacov a k dátumu 31.12.1992, čo predstavuje približne 6 mesiacov. Tieto zistené nezrovnalosti v súvislosti s odhláškami zo sociálneho zabezpečenia, ktoré navrhovateľka podpísala až dodatočne, obe dňa 9.6.1993, a to údajne na základe pokynu pracovníčky v tom čase Regionálnej národnej poisťovne Trnava, je potrebné odstrániť a zistiť skutočný stav veci. Taktiež je potrebné odstrániť rozpor spočívajúci v prekrývaní sa dôchodkového poistenia z dôvodu vedenia navrhovateľky v evidencii nezamestnaných občanov, keď z jedného potvrdenia obvodného úradu práce zo dňa 4.10.1993 vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce od 26.11.1991 do 3.6.1992 a na základe iného potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 2.9.2011 bolo zistené, že navrhovateľka bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v čase od 28.1.1991 do 1.4.1992, pričom tieto časové obdobia nekorešpondujú. Pokiaľ ide o navrhovateľkou predložené nové lekárske nálezy, tak je potrebné, aby zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia a následne určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky. V súvislosti s príslušnosťou štátu, ktorý má rozhodovať o dôchodku navrhovateľky pred rozdelením ČSFR súd považuje za potrebné uviesť, že ak mal zamestnávateľ poistenca sídlo v Českej republike ku dňu zmeny v štátoprávnom usporiadaní a rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty, teda 31.12.1992, všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré získal k tomuto dňu na území SR sa považujú za doby poistenia v ČR (rozsudok NS SR z 31.7.2012, č.k. 7So 114/2011). Znamená to, že ak navrhovateľka ku dňu rozdelenia ČSFR (31.12.1992) mala zamestnávateľa so sídlom na území ČR, a preto s poukazom na článok 15 ods. 1 a článok 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení uverejnenej v Zbierka zákonov SR pod číslom 318/1994 a Prílohy III. nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 nie je možné preto započítať pre výpočet dôchodku navrhovateľky podľa právnych predpisov SR obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získala do 31.12.1992. Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Vzhľadom k vyššie zisteným nezrovnalostiam krajský súd napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.