Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200544 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200544.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky A. L., nar. X.X.XXXX, bytom A., M. W. X proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonností rozhodnutí odporkyne takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutia odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2014 v spojení s rozhodnutiami číslo XXX XXX XXXX X z 28. apríla 2014, číslo XXX XXX XXXX X - II. z 28. apríla 2014, rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - III. z 28. apríla 2014, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. apríla 2014 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15. decembra 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12.6.2014 odporkyňa podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o SZ), § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení priznala navrhovateľke čiastočný invalidný dôchodok v sume 1 857,- Sk mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej u navrhovateľky zvyšovala podľa zákonných opatrení a od 1.1.2011 jej podľa odporkyne patrí 137,30 eur mesačne, pričom jednotlivé zvýšenia sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Odporkyňa týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie z 20.1.2002 z dôvodu, že doba poistenia, ktorú navrhovateľka získala do 31. decembra 1992 sa považuje za dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov SR. V priebehu konania odporkyňa ďalšími rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X z 28.4.2014 navrhovateľke podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 zák. o SZ navrhovateľke zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku a súčasne jej podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 14.2.2011 priznala invalidný dôchodok v sume 165,50 eur mesačne. Súčasne v rámci konania o opravnom prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky, a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 4.4.2014 podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 ako aj podľa právnych predpisov účinných od 1.1.2004, pričom bolo zistené, že podľa posudkového lekára navrhovateľka k 14.2.2011 nie je invalidná podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň je od 14.2.2011 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 7.10.2013 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky už 60%. Vzhľadom k tomu, že suma čiastočného invalidného dôchodku k 14.2.2011 je 137,30 eur mesačne, v súlade s § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. navrhovateľke dňom 14.2.2011 zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok v nižšej sume. Ďalšími rozhodnutiami odporkyne zo dňa 28.4.2014 jej suma invalidného dôchodku bola od 1.1.2012 zvýšená na sumu 171 eur mesačne, od 1.1.2013 na sumu 176,90 eur mesačne a ďalej rozhodnutím zo dňa 30.4.2014 jej bol invalidný dôchodok zvýšený od 7.10.2013 na sumu 191,20 eur mesačne, pričom podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2013 Z.z. sa tento invalidný dôchodok od 1.1.2014 u navrhovateľky zvýšil na sumu 195,70 eur mesačne, pričom posledným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 jej tento bol s poukazom na ust. § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok zvýšený od 14.10.2014 na 320,90 eur mesačne. 2.K námietkam navrhovateľky, týkajúcich sa zisteného rozporu v prihláškach a odhláškach na dôchodkové poistenie odporkyňa uviedla (vychádzajúc z oznámenia pobočky sociálnej poisťovne, odboru výberu poistného z 3.2.2014), že navrhovateľka bola evidovaná v tomto registri poistencov ako osoba zárobkovo činná v cudzine od 1.5.1991 do 31.10.1991 a od 1.6.1992 do 31.12.1992, čo uvádzala navrhovateľka a vzhľadom k tomu, že sociálna poisťovňa toto jej vyhlásenie akceptovala, umožnila jej podať spätne odhlášku k 31.10.1991, prihlášku od 1.6.1992 a zároveň aj odhlášku k 30.11.1992, ktoré podpísala 9.6.1993. V tejto súvislosti ďalej odporkyňa uviedla, že ak by sociálna poisťovňa vyhlásenie navrhovateľky neakceptovala, navrhovateľka by bola povinná zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za celé obdobie, t.j. od podania prihlášky v roku 1991 až do dňa podania odhlášky v roku 1993. Za tohto stavu v odôvodnení rozhodnutí bolo konštatované, že navrhovateľka bola k 31.12.1992 dôchodkovo poistená podľa právnych predpisov SR, a teda celá doba poistenia od vzniku poistenia do 31.12.1992 sa v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení považuje za dobu poistenia podľa právnych predpisov SR a z toho dôvodu bolo opätovne rozhodnuté o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. z 12.6.2014. 3.Navrhovateľka napadla správnosť týchto rozhodnutí návrhom na ich preskúmanie a žiadala ich zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že odporkyňa sa dôsledne nevysporiadala s námietkami, ktoré navrhovateľka uvádzala už v predchádzajúcom konaní (Krajský súd v Trnave už jedenkrát zrušil napadnuté rozhodnutia odporkyne, a to v konaní vedenom pod sp.zn. 43Sd/36/2012 dňa 5.11.2013). Žiadala preto opätovne preskúmať rozhodnutia odporkyne, keď odporkyňa vo svojich rozhodnutiach sa odvoláva na ničím nepodložené tvrdenia a neriadila sa právnym názorom vysloveným krajským súdom v poslednom zrušujúcom rozhodnutí. 4.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 10.10.2016, na ktorom sa zúčastnila navrhovateľka a pokiaľ ide o odporkyňu, tak táto sa na pojednávanie neustanovila, pričom súd konal v jej neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou je dôvodné. 5.Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že žiada zrušiť rozhodnutia odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na to, že v období rokov 1990 až 1991, kedy ešte nebola rozdelená ČSFR pracovala v zahraničí - v Rakúsku, pričom v tom čase žiadna zmluva o sociálnom zabezpečení s Rakúskom neexistovala. V súvislosti s platením dôchodkového poistenia uviedla, že toto si neplatila z vlastnej iniciatívy, ale bola zo strany pracovníčok Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave donútená podpísať tak prihlášku ako aj odhlášku, týkajúcu sa platenia dôchodkového poistenia. Pritom preukázala, že toto bolo realizované zo strany pracovníčok sociálnej poisťovne spätne, a je to aj obsahom pripojeného dávkového spisu. Ďalej uviedla, že vzhľadom k tomu, že pracovala v tom čase v zahraničí, tak toto dôchodkové poistenie na území SR ani nepotrebovala, pričom bolo ho možné doplatiť rok dozadu, čo jej bolo „doporučené“ zo strany pracovníčok sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že pred rozdelením ČSFR posledným fyzickým zamestnávateľom mimo ČSFR bola práca v Rakúsku, čo vôbec sociálna poisťovňa nevzala do úvahy. Pokiaľ aj takéto dôchodkové poistenie spätne doplatila (bolo ho možné rok dozadu doplatiť), nebolo považované ako práca, resp. vykonávanie zamestnania na území SR. Na záver zdôraznila, že v čase keď pracovala v zahraničí, ČSFR nebola rozdelená a v tom čase neexistovala zmluva o sociálnom zabezpečení s Rakúskom, pričom hodnotenie dôb zabezpečenia sa spravovali právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého zabezpečení sa získali. Pokiaľ ide o príslušnosť na výpočet dôchodku uviedla, že jej posledným zamestnávateľom pred rozdelením ČSFR bola Škoda Plzeň, pričom v tejto súvislosti uviedla, že Česká správa sociálneho zabezpečenia jej aj priznala a vyplácala dôchodok do roku 2011, kedy došlo k zastaveniu výplaty dôchodku, a to na základe podnetu zo sociálnej poisťovne SR. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok. Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 318/1994, rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali a ustanoveniami čl. 20 tejto zmluvy. Podľa čl. 20 ods. 1 tejto zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. 6.Predovšetkým je potrebné uviesť, že navrhovateľka ku dňu rozdelenia ČSFR (31.12.1992) mala zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky. S poukazom na čl. 15 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení uverejnenom v Zb. zákonov SR pod č. 318/1994 a Prílohy III. Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, preto obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala do 31.12.1992 nie je možné započítať podľa právnych predpisov SR. Za tohto stavu súd konštatuje, že navrhovateľka k 31.12.1992 na území ČSFR nevykonávala žiadne zamestnanie, nebola ani osobou samostatne zárobkovo činnou a ani nemala žiadneho zamestnávateľa na území súčasnej SR v čase existencie ČSFR. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka si platila dôchodkové poistenie na Slovensku ako osoba dobrovoľne pokračujúca na dôchodkovom zabezpečení (ODPZ) ešte neznamená, že je daná príslušnosť SR na rozhodovanie o dôchodku navrhovateľky. V prejednávanej veci 31. decembra 1992, teda ku dňu zmeny v štátno-právnom usporiadaní a rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty, mal posledný zamestnávateľ navrhovateľky sídlo v Českej republike, a preto vo vzťahu k navrhovateľke nemožno aplikovať čl. 20 ods. 2 vyššie uvedenej zmluvy, ako to aj prezentovala odporkyňa v napadnutých rozhodnutiach. Všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala k tomuto dňu na území SR sa preto považujú za doby poistenia v Českej republike. V dôsledku tejto skutočnosti mohla navrhovateľke zhodnotiť na dôchodkové účely tieto doby len Česká správa sociálneho zabezpečenia, podľa právnych predpisov Českej republiky. Pokiaľ navrhovateľka aj platila nejaké dôchodkové poistenie, tak takéto platenie poistného bolo založené na dobrovoľnej báze, čo vyplýva aj zo samotného názvu tohto poistenia. Navrhovateľka teda mala možnosť (nie povinnosť) takýto druh poistenia platiť a bolo určené do dôb dôchodkového zabezpečenia, ale nie na výpočet výšky dôchodku. 7.V súvislosti s príslušnosťou štátu, ktorý má rozhodovať o dôchodku navrhovateľky pred rozdelením ČSFR súd považuje za potrebné uviesť, že ak mal zamestnávateľ poistenca sídlo v Českej republike ku dňu zmeny v štátno-právnom usporiadaní a rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty, teda 31.12.1992, všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré získal k tomuto dňu na území SR sa považujú za doby poistenia v ČR (rozsudok NS SR z 31.7.2012, č.k. 7So 114/2011). Za stavu, že navrhovateľka ku dňu rozdelenia ČSFR mala zamestnávateľa so sídlom na území ČR možno jednoznačne konštatovať, že príslušnosť rozhodovať o dôchodku navrhovateľky pred rozdelením ČSFR je v príslušnosti Českej správy sociálneho zabezpečenia. 8.Pokiaľ ide o zistené nezrovnalosti v súvislosti s odhláškami a prihláškami do dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka podpísala až dodatočne, obe dňa 9.6.1993, na základe pokynu pracovníčky v tom čase Regionálnej národnej poisťovne Trnava, tak tieto nie je možné v tomto štádiu konania odstrániť (tieto zamestnankyne už u odporkyne nepracujú) a zistiť skutočný stav veci, avšak je možné jednoznačne konštatovať, že postup pracovníčok nebol v tomto smere štandardný a obvyklý. Pokiaľ ide o obdobie, kedy navrhovateľka bola evidovaná v registri poistencov ako osoba zárobkovo činná v cudzine (od 1.5.1991 do 31.10.1991 a od 1.6.1992 do 31.12.1992), tak v tomto období nebola uzatvorená zmluva o sociálnom zabezpečení medzi ČSFR a Rakúskou republikou, a preto hodnotenie dôb zabezpečenia sa spravovali právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého zabezpečení sa získali. V prospech dôchodkových nárokov občanov, to znamená na účely vzniku nároku na dôchodok, ako aj na účely stanovenia jeho sumy sa do získaných dôb zamestnania započítavajú aj niektoré doby zamestnania a náhradné doby získané v cudzine, pričom právna úprava je spravidla taká, že rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého zabezpečení sa získali, pričom tiež je dôležité, či ide o zmluvný štát alebo o štát nezmluvný. 9.Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutia odporkyne tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., nakoľko odporkyňa predmetnú vec nesprávne právne posúdila, pričom podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.