Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200330 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200330.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: PACK CENTRUM s.r.o., Horná Potôň č. 1221, 930 36 Horná Potôň, IČO: 44 749 023 zastúpeného advokátskou kanceláriou dr. jur. Ferenc Mazács - advokát, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328/4/1094, P.O.Box 2 proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020507/1/737657/2012 zo dňa 3.4.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu 27.6.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1020507/1/737657/2012 zo dňa 3.4.2012, ktorým ako druhostupňový správny orgán vo veciach správy daní a poplatkov zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Dunajská Streda č. 612/230/53677/11/GyuA zo dňa 16.8.2011, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov) na základe výsledkov daňovej kontroly nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 707,08 eur a určená vlastná daňová povinnosť v sume 34 587,05 eur. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že správne orgány nesprávne vyhodnotili vykonané a získané dôkazy počas daňovej kontroly, keď považovali prehlásenie konateľa spoločnosti TNT SHOP Kft U. E. na účely predmetného daňového konania, že dodaný tovar z tuzemska do iného členského štátu od žalobcu prijal a následne tovar nachádzajúci sa už na území Maďarska dodal inému tamojšiemu daňovému subjektu, pričom tento dal aj príkaz na vykládku tovaru u týchto daňových subjektov. V tejto súvislosti konateľ spoločnosti TNT SHOP Kft uviedol, že intrakomunitárne plnenie, t.j. dovoz z iného členského štátu vo svojom daňovom priznaní síce s omeškaním, ale priznal a taktiež prehlásil, že nie je pravdou, že by sa táto spoločnosť v sídle nenachádzala a nevyvíjala žiadne aktivity. Pokiaľ ide o maďarskú spoločnosť HATÁR TREND Kft. Kassák a tvrdenie maďarského správcu dane, že táto spoločnosť sa vo svojom sídle nenachádza, a teda neexistuje, tak nemali správne orgány na takýto doklad znejúci na neexistujúcu osobu prihliadať, a teda správca dane nebol oprávnený dorubiť DPH. Poukázal ďalej na to, že správne orgány nevykonali potrebné úkony (nezistili skutočný stav veci), napriek predloženiu všetkých dokladov zo strany žalobcu (zoznam odberateľov tovaru, jednotlivé úhrady tovaru, zoznam prepravcov) v súvislosti s daňovou kontrolou k DPH za júl 2009, pričom nevykonali dokazovanie, či už výsluchom jednotlivých dopravcov, ich vodičov, zamestnancov žalobcu, ktorých zoznam mal správca dane k dispozícii. V tejto súvislosti uviedol, že nemal by byť postihovaný za protiprávne konanie svojich odberateľov, resp. tretích osôb, ktorí opomenuli svoju zákonnú povinnosť, a to aj napriek tomu, že bolo preukázané, že dodanie tovaru bolo do iného členského štátu zrealizované. Ďalej namietal, že správny orgán rozhodol v rozpore s rozhodnutiami NS SR č.k. 3 Sžf/1/2011 ako aj s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 5 Afs 131/2004, keď žalobcovi je kladená vina za protiprávne konanie svojich obchodných partnerov z iného členského štátu, o čom nevedel a ani nemohol vedieť. Naviac, ak by aj správny orgán oprávnene vyrubil doplatok na DPH, tak porušil ust. § 22 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko určená daňová povinnosť vo výške 34 587,05 eur nie je vypočítaná v správnej výške, keď zo základu dane vo výške 185 758,58 eur sa mala odpočítať 19% daň a z tejto sumy sa vypočíta 19% daň. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že predmetnou daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2009 uplatňoval oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z dodania tovaru (cukru) do iného členského štátu osobám - odberateľom (TNT SHOP Kft. a HATÁR TREND Kft.), pričom miesto vykladania tovaru bolo na CMR uvedené iné ako bolo sídlo týchto spoločností. V tejto súvislosti poukázal na to, že nadobudnutie predmetného fakturovaného tovaru u deklarovaných odberateľov sa nepotvrdilo. Pokiaľ ide o spoločnosť HATÁR TREND Kft., tak konateľ tejto spoločnosti dňa XX.XX.XXXX zomrel a účtovníctvo tejto spoločnosti nie je maďarskej daňovej správe k dispozícii, pričom podľa jej zistenia táto spoločnosť nevykonávala obchodnú činnosť na adrese svojho sídla a nemala doklady, potvrdzujúce údaje uvedené v priznaniach spoločnosti a táto spoločnosť ani nepriznala intrakomunitárne transakcie. Pokiaľ ide o spoločnosť TNT SHOP Kft., tak táto je taktiež nedostupná a nedostupný je aj konateľ tejto spoločnosti, keď na adrese sídla spoločnosti sa nachádza rodinný dom, kde spoločnosť nevykonávala žiadne obchodné aktivity a táto spoločnosť počas svojej činnosti nepodala žiadne daňové priznania ani súhrnné výkazy, takže transakcie s daňovým subjektom nedeklarovala. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko sa dodanie tovaru do Maďarskej republiky uvedeným odberateľom nepotvrdilo, správca dane výzvou č. 612/320/40243/2011/Lelo zo dňa 9.6.2011 informoval daňový subjekt o týchto skutočnostiach a vyzval ho, aby v lehote 8 dní od doručenia výziev predložil dôkazy, hodnoverne preukazujúce dodanie tovaru pre tieto spoločnosti (objednávka, kto tovar objednal - meno konkrétnej osoby atď.), pričom maďarská daňová správa kontaktovala aj spoločnosti, ktoré boli uvedené na medzinárodných prepravných listoch (ďalej CMR), pričom tieto spoločnosti (Linga Kft., Parmen zrt., Hungary - Ko zrt., EKO - AGRO Kft. a Foltin - globe Kft.) sa vyjadrili, že neboli v kontakte s daňovým subjektom ani so spoločnosťou TNT SHOP Kft. a ani od nich neprijali tovar. Jedine spoločnosť Rand Kft. prijala tovar na uskladnenie od TNT SHOP Kft., ale nevedela sa vyjadriť, či to bol tovar od daňového subjektu. Za tohto stavu mal za to, že daňový subjekt nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 43 ods. 5 písm. d) zák.č. 222/2004 Z.z., čím nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie konkrétnych dôkazov, ktorými by boli odstránené vzniknuté povinnosti, s ktorými bol oboznámený, o dodaní tovaru uvedeným odberateľom. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane pri vyrubení dane z pridanej hodnoty postupoval v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď z rozdielu základu dane vo výške 185 758,58 eur vypočítal 19% daň, pričom podľa jeho tvrdenia mal byť správny postup taký, že zo sumy 185 758,58 eur sa 19% daň z pridanej hodnoty mala odpočítať, tak poukázal na to, že podľa § 22 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Znamená to, že základom dane je cena dodávaného tovaru, znížená o daň, t.j. cena, ktorá neobsahuje daň. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázateľne k cene dodaného tovaru neuplatnil daň z pridanej hodnoty, sú fakturované sumy v súlade s § 22 ods. 1 vyššie uvedeného zákona považované za základ dane, a preto správca dane správne uplatnil daň na tieto fakturované sumy a nie z fakturovaných súm. Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V zmysle § 43 ods. 5 vyššie uvedeného zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry; podľa d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Súd preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 bolo vydané Daňovým úradom Dunajská Streda ako príslušným správcom dane rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. 612/230/53677/11/GyuA zo dňa 16.8.2011. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že daňovému subjektu nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009, čím mu nevznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na základe zistených skutočností bola žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nepriznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 707,08 eur a určená vlastná daňová povinnosť v sume 34 587,05 eur, nakoľko zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane. Bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt a dodávateľ tovaru nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane, stanovené v § 43 zák.č. 222/2004 Z.z., keď daňovou kontrolou v dňoch 11.10.2009 - 11.8.2011, týkajúcej sa zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období faktúrami č. 20090010, č. 2009001, č. 20090012, č. 2009013, č. 20090019 a č. 20090021 deklaroval dodanie tovaru (cukru) do iného členského štátu - Maďarskej republiky pre odberateľa HATÁR TREND Kft., Kassák L.u. 34, 1134 Budapešť, pričom na uvedené dodanie tovaru daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňovou kontrolou bolo tiež zistené, že daňový subjekt faktúrami č. 20090015, č. 20090016, č. 20090017, č. 20090018, č. 20090020, č. 20090022, č. 20090023, č. 20090024, č. 20090027 a č. 20090028 deklaroval dodanie tovaru (cukru a ryže) do iného členského štátu pre odberateľa TNT SHOP Kft., Templom u.9, 1238 Budapešť, pričom aj na uvedené dodanie tovaru daňový subjekt si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zák.č. 222/2004 Z.z. . Žalovaný ďalej uviedol, že maďarskou daňovou správou nebolo dodanie tovaru žalobcom ako daňovým subjektom do iného členského štátu týmto spoločnostiam potvrdené, pričom ani žalobca na základe výzvy nepredložil hodnoverné dôkazy (objednávka, kto tovar objednal - meno konkrétnej osoby; kto zastupoval tieto maďarské spoločnosti, s kým bola uzavretá zmluva o dodávke, kto bol prítomný pri nakládke a vykládke tovaru, kde presne bol tovar naložený a vyložený), pričom bolo zistené, že uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru do Maďarskej republiky, a tým ani splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. nebolo dokázané, resp. splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že daňovému subjektu z dodania predmetného tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 35 294,13 eur, pričom po ukončení daňovej kontroly vydal správca dane napadnuté rozhodnutie, ktorým na základe uvedených skutočností nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 707,08 eur a určená vlastná daňová povinnosť v sume 34 587,05 eur. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.). Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú, pretože uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Bolo úlohou žalobcu, aby preukázal uskutočnenie dodania tovaru pre spoločnosti HATÁR TREND Kft., TNT SHOP Kft. a vzhľadom k tomu, že dodanie tovaru uvedeným odberateľom sa nepotvrdilo, bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 8 dní predložil dôkazy, hodnoverne preukazujúce dodanie tovaru, pričom nepredložil ani dôkazy, že tovar bol prevzatý spoločnosťami, ktoré boli uvedené na CMR. Znamená to, že žalobca neuniesol ani v daňovom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Na to, aby mohli byť výdavky považované za daňové výdavky, nepostačuje len formálne deklarovať určité skutočnosti, ale musia byť založené na materiálnom podklade. Nestačí, že doklady obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak si žalobca ako daňový subjekt uplatní do výdavkov určité doklady (faktúry), musí byť schopný preukázať, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom podklade tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, alebo na predložených faktúrach a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach, pričom nesplnenie čo len jednej z hmotnoprávnych zákonných podmienok má za následok nesplnenie nároku na odpočítanie dane. Na daňové konanie o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 zákona o správe daní), pričom správcom dane požadované skutočnosti, resp. doklady nedoložil. V danom prípade je potrebné konštatovať, že správne orgány sa dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkami žalobcu, ich postup bol v súlade so zákonom. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným, ktorých úlohou pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov je vychádzať nie len z daňových dokladov predložených daňovníkom, ale aj zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad, pričom aj rozhodnutia boli náležite odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.