KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava13. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/69/2012 z 13. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 13. novembra 2013, sp. zn. 14S/69/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2012200425.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200425
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200425.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov
senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu AZ AUTO, spol. s r.o.,
Radlinského 45, 921 01 Piešťany, zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou Masárovou, Záhradná 2/
B, 921 01 Piešťany proti žalovanému Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o žalobe na
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2012/00462/Ma zo dňa 5.6.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00462/Ma zo dňa 5.6.2012
a rozhodnutie Mesta Piešťany č. j. 034/22/7/2011-BB zo dňa 20.2.2012 z r u š u j e podľa §
250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 eur v lehote 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
KSÚ-OSP-2012/00462/Ma zo dňa 5.6.2012, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Mesta Piešťany zo dňa 20.2.2012, č. j. 034/22/7/2011-BB, ktorým mu bolo
podľa § 106 ods. 2 písm. b) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
len stavebný zákon) uložená pokuta vo výške 10 000 eur, keď stavebný úrad na základe štátneho
stavebného dohľadu dňa 9.8.2010 zistil, že na pozemku - parc.č. 6631/1,2,3; 6633/1,2,3 nachádzajúcich
sa v kat. úz. V., S. X, sa realizuje stavba hotela Löwe, na ktorej sa vykonávajú stavebné práce,
ktoré nie sú povolené stavebným úradom (suterén - výmena kotlov; prízemie - prístavba haly, nové
vnútorné rozvody inštalácií, vzduchotechniky, zariadenie kuchyne, sociálne zariadenia, výťahová šachta;
poschodie a podkrovie - zmena bazénu, zväčšenie kúpeľní, nový vývod vzduchotechniky osadený nad
cudzí pozemok), a preto bol žalobca ako stavebník vyzvaný na zastavenie stavebných prác do doby,
kedy bude o stavbe právoplatne rozhodnuté.

V žalobných dôvodoch namietal, že bol na svojich právach ukrátený, nakoľko rozhodnutie tak
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keď nie
je zrejmé, či išlo o stavebné práce, ktoré spočívajú v zmene stavby (teda o stavebné práce vyžadujúce
stavebné povolenie - nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, alebo prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne
rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, či stavebné úpravy, pri ktorých
sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby), alebo či ide o stavebné práce
nevyžadujúce stavebné povolenie, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, ani nie je zrejmé, či
sa týmito stavebnými prácami zasahuje, prípadne nezasahuje do nosných konštrukcií stavby, či sa
mení, prípadne nemení spôsob užívania stavby, alebo či ide o stavebné práce, ktoré by mohli ovplyvniť,



prípadne neovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby alebo jej vzhľad. V tejto súvislosti ďalej
uviedol, že predmetné rozhodnutia správnych orgánov nespĺňajú zákonné náležitosti, keď v odôvodnení
rozhodnutia je povinnosťou správneho orgánu uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie
a zároveň uviesť aj akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Za tohto stavu zo strany správnych orgánov nedošlo
k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci a jeho rozhodnutie tiež vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ďalej uviedol, že je zákonnou povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom úlohou
správneho orgánu bolo zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti vzťahujúce sa na prejednávanú vec, bez
ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Okrem toho namietal, že stavebný úrad
prerokoval správny delikt bez prítomnosti účastníka, ktorý sa na nariadené termíny včas ospravedlnil
z náležitých dôvodov a zároveň požiadal stavebný úrad o odročenie termínu ústneho pojednávania.
Mal za to, že správne orgány nepostupovali správne aj pri určovaní výšky pokuty, pričom zohľadnili len
závažnosť porušenia zákona, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný, pričom
poukázal na to, že výška pokuty je neprimerane vysoká, bez toho, že by sa správne orgány zaoberali
so všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložení pokuty stanovuje, preto aj v
tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to, že z vykonaného štátneho stavebného dohľadu je zrejmé aké stavebné práce žalobca
vykonával, pričom nešlo o žiadne udržiavacie práce. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca vykonával
na stavbe stavebné práce bez stavebného povolenia, čím porušil ustanovenia § 54 a § 55 ods. 1
stavebného zákona, čím bola naplnená skutková podstata ustanovenia § 106 ods. 2 písm. b) stavebného
zákona. Ďalej uviedol, že žalobca ako stavebník sa prerokovania tohto správneho deliktu na ústnych
konaniach viackrát nezúčastnil, vždy sa ospravedlnil prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu;
ktorý správnemu orgánu nedoručil žiadne námietky a pripomienky k predmetnej veci. Pokiaľ ide o
uloženú sankciu za protiprávne konanie, tak táto je založená na princípe objektívnej zodpovednosti
právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za porušenie alebo nesplnenie povinnosti bez ohľadu
na zavinenie. Ďalej uviedol, že pri určovaní výšky pokuty zohľadnil závažnosť porušenia zákona, jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný a jej výšku uložil v dolnej hranici výmery.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. .

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho
vydaniu a dospel k záveru, že po preskúmaní žalobných dôvodov, rozsahom ktorých je viazaný, je
potrebné považovať tak námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie veci ako aj
neodôvodnenosť rozhodnutia tak druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu v časti
výšky uloženej pokuty žalobcovi.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebno-technické vyhotovenie, účel a časť trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.



Podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 2
miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný limitmi § 250h ods. 1 O.s.p.
dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že právo na vydanie kompletného rozhodnutia je jedným zo
základných práv účastníka administratívneho konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také,
aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá ho dostane k dispozícii si mohla utvoriť z odôvodnenia
rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia, po opísaní
podstaty veci, má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné
reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia
a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závery o tom,
ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok
o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku
dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu
zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď
správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťovane, prípadne zistené v
rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za
následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite
vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedeným dôkazov a ich hodnotení,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

V predmetnej veci súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu je nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý
bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedeným dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom
pre vydanie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým nie je zrejmý rozsah vykonávania
stavebných prác zo strany žalobcu, a teda ani stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania,
ktorý bol v danom prípade posudzovaný ako stavebný priestupok. Ďalej je potrebné konštatovať,
že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty v správnom konaní dostať
rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti
na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenie zrejmé v rámci akých
mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je
totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v
odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie.



Vzhľadom na vyššie uvedenému súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď nie je náležite vecne opísaný skutok (stavebný
priestupok), taktiež ani v časti určenia výšky pokuty nie je vôbec rozhodnutie odôvodnené a vec preto
vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške
66 eur, pričom pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tak súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. v konaní
úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko v zákonom stanovenej
lehote si svoj nárok na náhradu trov konania nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2012200425

  1. 28. 4. 2013Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/69/2012 z 28. 4. 2013
  2. 13. 11. 2013Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/69/2012 z 13. 11. 2013 (toto rozhodnutie)