Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200530 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. W. M. XXX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č.8, 812 67 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.AA/2012/14431-OPHN zo dňa 31.08.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 25.9.2012, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 11.10.2012 a na výzvu súdu doplnenou dňa 07.11.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, č. AA/2012/14431-OPHN zo dňa 31.8.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, odboru sociálnych vecí a rodiny č. A/2012/06240/Rá/4 zo dňa 6.7.2012, ktorým tento prvostupňový správny orgán rozhodol o zastavení príspevkov žalobkyni v trvaní šesť mesiacov od 01.06.2012 a poskytnutí dávky v hmotnej núdzi v sume 60,50 Eur mesačne od 01.06.2012. V žalobe žalobkyňa namietala, že doklady o príjme jej syna Y. nosila pravidelne každý mesiac na príslušný úrad práce a nie je pravdou, že za mesiac apríl 2012 a máj 2012 predložila doklad o príjme svojho syna až v júni 2012. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2012 uviedol, že žalobkyňa predkladala príjmy syna Y. najskôr od zamestnávateľa spoločnosti D.I.SEVEN za mesiac apríl 2012, kde jej syn ukončil pracovný pomer dňom 26.4.2012. Od 27.4.2012 sa syn žalobkyne zamestnal na základe pracovnej zmluvy u ďalšieho zamestnávateľa spoločnosti PAPO s.r.o. Bohdanovce nad Trnavou, čo však žalobkyňa správnemu orgánu v lehote 8 dní neoznámila, čím porušila ust. § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z.. Z prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. A/2012/06240/Rá/4 zo dňa 6.7.2012 súd zistil, že tento prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zastavil vyplácanie príspevkov v trvaní šesť mesiacov od žalobkyne od 1.6.2012 a poskytol jej dávku v hmotnej núdzi v sume 60,50 Eur mesačne od 1.6.2012 z dôvodu, že žalobkyňa neoznámila Úradu práce v lehote 8 dní zmenu skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku a to konkrétne neoznámila, že jej syn sa po ukončení pracovného pomeru zamestnávateľom D.I.SEVEN Bratislava opätovne zamestnal u spoločnosti PAPO s.r.o. a potvrdenie o príjme syna Y. za mesiac 4/2012 a 5/2012 predložila úradu až 20.6.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 6.11.2012 odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. AA/2012/14431-OPHN zo dňa 31.8.2012, odvolanie žalobkyne zamietol s tým, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, keď uviedol, že z predloženého spisového materiálu mal dostatočne preukázané, že žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote neoznámila správnemu orgánu, že spoločne posudzovaná osoba syn Y. V. má na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.4.2012 príjem, čím porušila ust. § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 599/2003 Z.z.. Ďalej poukázal, že nebolo možné, aby syn Y. V. bol posudzovaný od 1.6.2012 spoločne s účastníčkou konania podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 599/2003 Z.z., pretože jeho príjem bol vyšší ako minimálna mzda. Preto žalobkyňa bola posudzovaná samostatne podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. a bola jej vypočítaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 60,50 Eur. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 7.11.2013 podľa § 244 O.s.p. a nasl., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 7.11.2013 uviedla, že ona predkladala doklady o príjme svojho syna na príslušný úrad každý mesiac, avšak nemá doklad o tom, že v období od 27.4.2012 do 20.6.2012 predložila úradu pracovnú zmluvu potvrdzujúcu, že jej syn uzatvoril pracovný pomer so spoločnosťou PAPO s.r.o.. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 2 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, sú a) manžel a manželka, c) rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem 5) najviac vo výške minimálnej mzdy, 6) žijúce s rodičmi v domácnosti, 4) okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 17) Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (2) Dávka v hmotnej núdzi je a) u jednotlivca 60,50 eura mesačne, Podľa § 29 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov Povinnosti a zodpovednosť občana v hmotnej núdzi (1) Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu. (2) Občan v hmotnej núdzi je povinný na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky a príspevkov, ich výšku alebo výplatu v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak úrad neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan v hmotnej núdzi nevyhovie výzve v určenej lehote, možno výplatu dávky a príspevkov zastaviť, ak bol vo výzve upozornený na tento následok. O zastavení výplaty dávky a príspevkov úrad vydá rozhodnutie. (3) Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. (4) Občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania, b) úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky alebo ich časť sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili; úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania. (5) Ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov. (6) O povinnosti vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje úrad. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky a príspevkov. (7) Nárok na vrátenie dávky a príspevkov vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa dávka a príspevky vyplatili. Tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky a príspevkov. (8) Rozhodnutia vydané podľa odsekov 6 a 7 možno vykonať najneskôr do 10 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. (9) Bežne vyplácaná dávka a príspevky nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 27) Krajský súd v rámci prieskumného konania preskúmal obe rozhodnutia správnych orgánov v intenciách žalobných dôvodov, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobkyňa bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, pričom ako občan v hmotnej núdzi bola posudzovaná spolu so synom Y. V., ktorý bol v čase rozhodovania o dávkach v hmotnej núdzi evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V rozhodnutí zo dňa 29.3.2012 č. A2012/06240/Rá/1 zo dňa 2.4.2012, ktorým jej bola dávka v hmotnej núdzi priznaná, bola zároveň žalobkyňa upozornená, že úrad jej ukladá podľa § 29 zák. č. 599/2003 Z.z. povinnosť oznámiť v lehote 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu. Ďalej bola upozornená v tomto rozhodnutí, že ak neohlási resp. oneskoreným hlásením zapríčiní, že jej bude dávka v hmotnej núdzi vyplácaná neoprávnene, bude jej vyplácanie príspevkov zastavené v trvaní 6 mesiacov. Žalobkyňa následne riadne zdokladovala, že jej syn Y. V. sa zamestnal dňa 13.3.2012 v spoločnosti D.I.SEVEN Bratislava, riadne predkladala mesačne potvrdenie o jeho príjme, avšak po ukončení pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa neoznámila v zákonom stanovenej lehote 8 dní, že jej syn uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 26.4.2012 so zamestnávateľom PAPO spol. s r.o. Bohdanovce nad Trnavou. Zo zápisnice spísanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dňa 20.6.2012 vyplýva, že žalobkyňa sa dostavila na oddelenie pomoci v hmotnej núdzi v uvedený deň, kde doložila fotokópiu pracovnej zmluvy jej syna od zamestnávateľa PAPO spol. s r.o. Bohdanovce nad Trnavou, kde bola však aj upovedomená o tom, že je potrebné, aby úradu predložila aj potvrdenie o príjme syna Y. za mesiac 4/2012 a 5/2012. Zároveň bola poučená, že ak výška príjmu syna Y. bude vyššia ako minimálna mzda, bude jej syn vyradený z okruhu spoločne posudzovaných osôb. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa svojim konaním porušila ust. § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z., keď v lehote 8 dní neoznámila zmenu skutočnosti rozhodujúcej na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, nepredložila úradu v tejto lehote pracovnú zmluvu jej syna, ktorú uzatvoril so spoločnosťou PAPO spol. s r.o. Bohdanovce nad Trnavou a ani doklady o jeho príjme za mesiace apríl a máj 2012. Tieto doklady predložila žalobkyňa až po uplynutí takmer dvoch mesiacov po tom ako nastali skutočnosti, ktoré mali vplyv na vyplácanie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.