Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200540 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200540.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľov 1/: I. E., bytom J. XXXX/XX, XXX XX Z., 2/: Ing. N. E., bytom K. XX, M., P., obaja právne zastúpení JUDr. Evou Ballovou, advokátkou, so sídlom Bratislavská 68/A, 931 01 Šamorín, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 3, 929 01 Dunajská Streda, za účasti: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor, Kúpeľná 2, 929 01 Dunajská Streda, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede č. D/2012/00222-4 zo dňa 15.08. 2012, t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Obvodný pozemkový úrad Dunajská Streda č. D/2012/00222-4 zo dňa 15. augusta 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľom súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede ako príslušný orgán rozhodol v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. vo veci uplatneného nároku I. E. a Ing. N. E. zo dňa 02.12. 2004 k nehnuteľnostiam parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX - pkn. vložka č. 141, parc. č. XXX/X, XXX/ X, pkn. vložka č. 208, parc. č. XXX/X, XXX/X pkn. vložka č. 142, parc. č. XXX/X, pkn. vložka č. 277 v k.ú. Z. O. tak, že uplatneniu reštitučného nároku nevyhovuje, nakoľko pôvodní vysídlenci boli vysídlení do Maďarskej republiky v zmysle Dohody o výmene obyvateľstva č. 145/1946 Sb. a za vyššie uvedené odňaté pozemky im bola pridelená na území Maďarskej republiky náhrada. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že reštitučný nárok uplatnili ako oprávnené osoby právni nástupcovia po B. Y. a manželke N., rod. R.. Z osvedčených kópií presídleneckého spisu bolo zistené, že títo pôvodní vlastníci boli vysídlení z ČSR do Maďarskej republiky, čo priznáva i právna zástupkyňa oprávnených osôb v uplatnení nároku. Vysídleným osobám boli na území Maďarskej republiky pridelené náhradné pozemky, preto odňatie nehnuteľností na území bývalého Československa z dôvodu presídlenia nezakladá reštitučný nárok podľa zák. č. 503/2003 Z.z.. Z prídelových listín (č. 9/44-30417/1949) vyplýva, že po odňatí nehnuteľností pôvodným vlastníkom boli tieto následne pridelené prídelcovi M. Y., čo je vyznačené aj v pozemko-knižnej vložke č. 141 v k.ú. Z. O.. Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nakoľko v rozpore s odôvodnením rozhodnutia z celej rodiny pôvodných vlastníkov (manželia a 7 detí) bola vysídlená iba N. Y., rod. R., spolu so štyrmi deťmi (W., B., C., Q.). B. Y. zomrel XX.XX. XXXX, teda nemohol byť vysídlený a nemohli mu byť pridelené náhradné pozemky na území Maďarskej republiky. Z bývalej ČSR taktiež neboli vysídlené jeho tri deti K., M. a I.. Napriek tomu pozemky B. Y. boli pridelené tretím osobám, teda prešli na štát bez právneho dôvodu, čo je reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o) zák. č. 503/2003 Z.z.. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nebohý B. Y. zomrel XX.XX. XXXX, nebol súčasťou procesu vysídlenia z dôvodu úmrtia ešte pred samotným výkonom vysídlenia. Jeho právnym nástupcom však bola jeho manželka N., rod. R., zomr. XX.XX. XXXX, ktorá sa stala subjektom samotného výkonu vysídlenia a teda aj subjektom odovzdania celého majetku ležiaceho na území ČSR. Dotknutá dohoda neobsahovala úpravu odnímania majetku podľa počtu nevysídlených detí. Odnímanie majetku v zmysle dohody presídlencom maďarskej národnosti nebolo bezodplatné, ale majetok mal byť maďarskou vládou edekvátne nahradený na území Maďarska, a tam sa môžu oprávnené osoby domáhať svojho podielu na dedičstve, nakoľko obvyklý dedičský pomer k právnym predchodcom (rodičom) u nevysídlených detí vrátane nebohej I. E., rod. Y. zostal aj v tomto prípade zachovaný. Pri prípadnej úspešnej reštitúcii na území Slovenska by z vyššie uvedených dôvodov došlo k zdvojeniu nárokov odvolateľov v tej istej majetkovej podstate (reštitúcia na Slovensku + dedičský nárok na území Maďarskej republiky). Konajúci orgán je povinný prihliadať k zistenej skutočnosti, že aj keď B. Y. zomrel pred aktom vysídlenia, a teda nemohol v Maďarsku dostať náhradu, majetok odňatý bol, bol spísaný do presídľovacích dokumentov a za jeho odňatie patrila na území Maďarskej republiky jeho právnym nástupcom predovšetkým manželke (ako hlavnej dedičke), ktorá bola i samostatným subjektom presídlenia, náhrada na území Maďarskej republiky. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez prejednania veci na pojednávaní. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že uplatnením nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. podaným dňa 02.12. 2004 navrhovatelia ako oprávnené osoby, právni nástupcovia pôvodných vlastníkov B. Y., zomr. XX.XX. XXXX a N. Y., rod. R., zomr. XX.XX. XXXX domáhali navrátenia pozemkov, ktoré podľa rozhodnutí Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave prešli výmerom č. 9/44-30417/1949 zo dňa 26.01. 1950 na Y. M. a výmerom č. 26/53-30417/1949 zo dňa 26.01. 1950 na B. A.. Jednalo sa o pozemky v k.ú. Z. O. PK vl. č. 141, 208, 142, 277. V žiadosti bolo uvedené, že napriek tomu, že podľa citovaných rozhodnutí mali byť vysťahovaní pôvodní vlastníci do Maďarska spolu so svojimi 8 deťmi, B. Y., ako aj maloletá dcéra E. zomreli pred vysťahovaním, N. Y. bola vysťahovaná spolu so štyrmi maloletými deťmi (W., B. , C., Q.) na Slovensku zostali tri deti pôvodných vlastníkov (K., M., I.), reštitučný nárok je uplatnený na podiel I. E., rod. Y. v podiely 1/3-tina v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach. Podľa Výmeru o prídele do vlastníctva č. 9/44-30417/1949 zo dňa 26.01. 1950 prešli nehnuteľnosti evidované v pkv. č. 141, 142, 208, 276, 277 v k.ú. Z. O. bývalých vlastníkov B. Y. a N. Y., v celkovej výmere 11 ha 42 árov, 27 m2 na Y. M. s manželkou M.. Výmerom č. 26/53-30417/1949 zo dňa 26.01. 1950 prešli nehnuteľnosti pôvodného vlastníka B. Y. zapísané na pkvl. č. 143 v k.ú. Z. O. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX na B. A. a manželku Q.. Podľa súpisového hárku vypracovaného Československo-maďarskou zmiešanou komisiou pre výmenu obyvateľstva č. 1 bol spísaný zanechaný majetok zomrelého presťahovalca Y. B. - potomci, pričom v zozname boli uvedené mená Y. K., Y. M., Y. I. s poznámkou nesťahuje sa a bola popísaná spoluvlastnícka čiastka na nehnuteľnostiach. Podľa Výkazu nehnuteľného majetku vysídlenca Y. B. doplneného poznámkou "zomrel", dedičstvo nie je rozdelené, bol vyšpecifikovaný majetok pridelený prisídlencovi Y. M. s rodinou, originál predmetného výkazu je v časti týkajúcej sa súpisu majetku vysídlenca prečiarknutý s poznámkou "zrušený". Z jeho textu je zrejmé, že v čase vypracovania výkazu bol syn K. nezvestný, dcéra E. zomrelá, dcéra I. v Z., dcéra M. vydatá. Napriek týmto skutočnostiam boli výmerom č. 127/1948-29 zo dňa 12.05. 1948 predmetné nehnuteľnosti pridelené B. Y.. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. (2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 3 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (1) Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 4) b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 6) r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7) s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 8) (2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok 8) na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo 10) k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. 11) Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. Podľa Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva publikovanej pod č. 145/1946 Sb. Článok I. Všetky osoby národnosti slovenskej a českej, ktoré majú stále bydlisko na území Maďarska a ktoré za podmienok niže vymedzených prejavili svoj úmysel, aby boli presťahované na územie Československa, budú tam presťahované a maďarská vláda nebude v tom prekážať. V odôvodnených prípadoch československá vláda bude mať možnosť odporovať presťahovaniu osôb uvedených v predošlom odstavci. Keby maďarská vláda vzniesla námietky čo do opodstatnenosti odporu, rozhodne Smiešaná komisia, uvedená v článku X. tejto Dohody. Osoby uvedené v prvom odstavci prestanú byť maďarskými štátnymi občanmi a stanú sa - pokiaľ ešte nie sú - československými štátnymi občanmi samým skutkom presťahovania. Tým istým skutkom budú sprostené všetkých občianskych povinností voči Maďarsku a Maďarsko bude sprostené všetkých záväzkov voči nim. Článok V. V počte rovnajúcom sa počtu osôb slovenskej a českej národnosti, presťahovaných z územia Maďarska na územie Československa, budú presťahované na územie Maďarska osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko na území Československa a stratili podľa dekrétu prezidenta Československej republiky zo dňa 02.08. 1945 o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti (č. 33/1945 Sb.), československé štátne občianstvo. Československá vláda bude mať právo presťahovať na územie Maďarska i nad počet uvedený v predošlom odstavci osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko na území Československa a o ktorých je reč v článku VIII. tejto Dohody. V lehote 6 mesiacov počítaných odo dňa podpisu tejto Dohody československá vláda oznámi maďarskej vláde zoznam osôb určených k presťahovaniu. Maďarská vláda sa zaväzuje prijať na svoje územie osoby takto presťahované. Tieto osoby stanú sa - pokiaľ ešte nie sú - maďarskými štátnymi občanmi samým skutkom presťahovania. Tým istým skutkom budú sprostené všetkých občianskych povinností voči Československu a Československo bude sprostené všetkých záväzkov voči nim. Článok VII. Vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich doterajšieho bydliska. Smiešaná komisia ustáli výšku náhrady, ktorou je povinný z tohto titulu štát nabývajúci. Za tú časť nehnuteľnosti, ktorá presahuje 50 hektárov, neprichodí žiadna náhrada. Vyrovnanie takto ustálenej náhrady bude tvoriť časť celkového vyrovnania všetkých ostatných práv a záväzkov finančného rázu medzi Vysokými smluvnými stranami, vyjmúc záväzkov Maďarskej republiky vyplývajúcich z jej reparačných povinností (podľa článku XII. Dohody o prímerí s Maďarskom podpísanej v Moskve dňa 20. januára 1945). Podľa § 32 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V súvislosti s prejednávanou vecou súd konštatuje, že zo strany správneho orgánu došlo k nedostatočnému zisteniu skutočností potrebných na rozhodnutie vo veci uplatneného nároku. V prvom rade súd poukazuje na bagatelizovanie a prehliadanie skutočnosti, že Ján Y. preukázateľne zomrel dňa XX.XX. XXXX, t.j. pred realizáciou vysídlenia do Maďarskej republiky. Aj z predloženého Výkazu nehnuteľného majetku vyplýva, že pred realizáciou presídlenia jeho manželky a štyroch spoločných detí, nebolo vysporiadané dedičstvo po B. Y.. V tejto súvislosti správny orgán uviedol iba to, že manželka ako hlavná dedička mala zachované práva k majetkovej podstate v celom rozsahu, ale tento záver neodôvodnil s poukazom na v tom čase platnú úpravu dedenia. Navrhovatelia svoj reštitučný nárok odvodzujú od právneho nástupníctva po jednom z detí - dcére I., ktorá vysídlená nebola, zostala žiť na území Československa a majú za to, že jej prináležiaci dedičský podiel na majetku zomrelého otca bol pridelený v rozpore so zákonom. Správny orgán vychádzal z predpokladu, že celá majetková podstata patriaca manželom E. prešla na ČSR, bola teda v celom rozsahu "prenesená " do Maďarska, v zodpovedajúcom rozsahu tam bola priznaná náhrada (zrejme N. Y. rod R.) a tam sa môžu právni nástupcovia I. Y. rod. E. domáhať svojich nárokov na základe zachovania obvyklého dedičského pomeru k právnym predchodcom, rodičom I. Y., rod. E.. Podľa názoru súdu zatiaľ nie sú v obsahu administratívneho spisu uvedené dôkazy, osvedčujúce dôvodnosť ani jedného z vyššie uvedených názorov. V tejto súvislosti sa však správny orgán rozhodne nemôže uspokojiť len s ničím neodôvodneným odkazom na možnosť uplatnenia dedičského nároku v rámci dedičského konania po matke I. E., rod. Y., t.j. po N. Y., rod. R.. Pre rozhodnutie v danej veci je podstatnou skutočnosťou to, či a prípadne v akom rozsahu prešiel majetkový podiel po B. Y., v súvislosti s vysídlením jeho manželky a štyroch (z ôsmich) detí na ČSR. Rovnako je potrebné zistiť, či pri ich presídľovaní a priznávaní náhrady príslušná komisia zohľadňovala skutočnosť, že B. Y. nebol vysídlený a v akom rozsahu a komu bola náhrada v Maďarsku priznaná. Rovnako je potrebné prehodnotiť právne dôsledky úmrtia otca, B. Y., na majetkové postavenie jeho nevysídlených detí ako prípadných dedičov v zmysle v tom čase platných právnych predpisov. Bude nevyhnutné, aby správny orgán využil všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie si písomností súvisiacich s vysídlením časti rodiny Y. do Maďarska a zistené skutočnosti právne vyhodnotil v nadväznosti na úpravu zákona č. 503/2003 Z.z. v rozsahu uplatneného nároku navrhovateľov. Z tohto dôvodu súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom sa zákonom predpísaným postupom upraveným zák. č. 71/1967 Zb. vysporiada s dokazovaním skutočností týkajúcich sa rozhodovania vo veci uplatneného nároku. Treba teda vyriešiť otázku vzniku dedičských nárokov detí po B. Y., ak jeho dcére I. takýto nárok vznikol, či príslušný majetkový podiel prešiel na štát, ak áno, či tento prechod bol v súlade so zákonom a vysporiadať sa s otázkou, či prípadný prechod majetku na štát zakladá reštitučný titul podľa zák. č. 503/2003 Z. z.. V ďalšom konaní bude správny orgán viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešným navrhovateľom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že v podanom odvolaní nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, preto v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p. ani nevyzýval navrhovateľov na vyčíslenie trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).