Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200620 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200620.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: RELAX-TEAM, s.r.o., Rybníková 16, 917 01 Trnava, IČO: 31414893, proti odporcovi: Mesto Trnava, Ulica Hlavná 1, 917 71 Trnava, IČO: 00313114, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 15.10.2012 č.ODaKS/35876-73729/2012/Šá, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Mesto Trnava č. ODaKS/35876-73729/2012/Šá zo dňa 15. októbra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol o uložení poriadkovej pokuty navrhovateľovi vo výške 1500,- Eur z dôvodu, že v období 30.6.2012 v čase o 03,25 hod., dňa 2.9.2012 v čase o 02,45 hod., dňa 8.9.2012 v čase o 02,20 hod., dňa 8.9.2012 v čase o 04,50 hod., dňa 9.9.2012 v čase o 02,50 hod. bolo preukázané, že v prevádzke navrhovateľa „Reštaurácia RELAX“, na Rybníkovej ul. 16, v Trnave sa nachádzali zákazníci a prevádzka bola prevádzkovaná mimo prevádzkového času schváleného všeobecne záväzným nariadením, čím porušil ustanovenie článku 5 ods. d.2) Všeobecne záväzného nariadenia č. 394 o pravidlách času predaja a času prevádzky služieb na území Mesta Trnava v znení neskorších predpisov, ktorým Mesto Trnava druhovo určilo prevádzkovú dobu prevádzkarní, a to nedodržiavanie stanoveného prevádzkového času a prevádzkovanie prevádzkarne po 02,00 hod. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe telefonických oznámení preverovala hliadka Mestskej polície Mesta Trnava vo vyššie uvedené dni kontrolu dodržiavania prevádzkového času zo strany navrhovateľa, pričom zistila, že v uvedenú dobu sa v prevádzke nachádzali zákazníci a že prevádzka bola prevádzkovaná. Výšku pokuty odporca odôvodnil závažnosťou porušenia nariadenia obce, jeho následkami, okolnosťami za ktorý bol správny delikt spáchaný, faktom, že zo strany navrhovateľa išlo o recidívu a absenciu komunikácie so správnym orgánom. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom namietal ako poľahčujúcu okolnosť, že účastníci podujatia konaného dňa 30.6.2012 postupne opúšťali areál prevádzky a v dňoch 2.9.2012, 8.9.2012 a 9.9.2012 síce sa v prevádzke nachádzali zákazníci, pričom išlo o individuálne organizovanie podujatia, ktoré sa nekonajú opakovane. Navrhovateľ považoval uloženú pokutu za neprimeranú a žiadal jej výšku prehodnotiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie bez pojednávania podľa § 250f O.s.p. a § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné v súvislosti s nedostatočným odôvodnením uloženej pokuty a preto vec zrušil a vrátil odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že správny orgán pri rozhodovaní o správnom delikte vychádzal z dôkazov, ktoré odôvodňovali skutočnosť, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu právnych predpisov a to Všeobecne záväzného nariadenia č.394, ktoré určuje pravidlá času predaja a času prevádzky služieb na území Mesta Trnava. Skutkovo je vec zo strany správneho orgánu dostatočne zdôvodnená a sám navrhovateľ nepopiera, že porušil právne predpisy keď prevádzkoval svoju prevádzku tak, že nedodržiaval stanovený prevádzkový čas určený Všeobecným záväzným nariadením Mesta Trnava. Na druhej strane súd poukazuje na to, že pri odôvodnení výšky uloženej pokuty správny orgán pochybil v tom smere, že pokiaľ sa odvoláva na závažnosť porušenia nariadenia obce zo strany navrhovateľa, jeho následky a okolnosti za ktorých bol správny delikt spáchaný, musí tieto skutočnosti vo svojom rozhodnutí riadne odôvodniť a nielen na ne odkázať všeobecne. Hoci pokuta bola stanovená voľnou úvahou odporcu v dolnej polovici zákonnej sadzby a stanovená výška pokuty nevybočila z medzí a hľadísk stanovených v zákone, odporca sa riadne nezaoberal otázkou posúdenia miery primeranosti výšky uloženej pokuty. Z rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho preskúmania nevyplýva prečo je za porušenie právnych povinností navrhovateľa primeraná pokuta vo výške 1.500,- Eur. Nemožno zistiť, či odporca pri určení výšky pokuty prihliadal dostatočne na druh a rozsah porušenia právnych povinností navrhovateľa. Aj v tomto prípade bolo povinnosťou odporcu skúmať nielen otázku, či pokuta bola uložená v rámci zákonom povolenej voľnej úvahy a či jej výška nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, avšak aj skutočnosť, či správne orgány na základe zistených porušení povinností navrhovateľa vyhodnotili závažnosť jeho protiprávneho konania a to z hľadiska okolností za akých k porušeniu došlo, či išlo o prvé alebo opakované porušenie ( okrem porušení, ktoré sú skutkovo vymedzené v rozhodnutí), akým konaním a z akých dôvodov, či teda išlo o konanie úmyselné alebo nedbanlivostné a najmä aké následky toto porušenie povinností navrhovateľa spôsobilo. Keďže z rozhodnutia odporcu nevyplýva akými úvahami sa riadili pri určení výšky pokuty z hľadiska vyššie uvedených kritérií, je rozhodnutie nepreskúmateľné. Okrem toho súd poukazuje, že odporca pri ukladaní pokuty ako dôvod uvádza aj absenciu komunikácie so správnym orgánom. Tento dôvod nie je dostatočným spôsobom v rozhodnutí odporcu vysvetlený, čím sa v tejto časti toto rozhodnutie stáva nepreskúmateľným. Pokiaľ odporca tento dôvod v rozhodnutí uviedol, bolo jeho povinnosťou náležite vysvetliť v čom spočívala tzv. absencia komunikácie navrhovateľa so správnym orgánom, pretože z rozhodnutia musí byť zrejmé každému kto ho číta aké okolnosti viedli správny orgán k vydaniu tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.