Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200626 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: Z. N., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, M. K., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 827 25 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. septembra 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa-ústredie Bratislava zamietla navrhovateľovi podľa § 65 ods. 1 a 2 a § 74 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok pre nesplnenie podmienok uvedených v týchto ustanoveniach zákonov. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. f) zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 2 295 dní, t.j. 6 rokov a 105 dní, čím mu nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok k 5. decembru 2009 nevznikol. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí odporkyne konštatované, že podľa súčasného právneho stavu navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením 62 roku veku, t.j. dňom X.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ v zákonnej lehote odvolal a domáhal sa podľa obsahu svojho podania zrejme zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. jeho zmeny tak, aby jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Mal za to, že správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatoval, že v konaní bolo nesprávne vyhodnotené obdobie jeho zamestnania, nakoľko obdobie od 1.1.1979 do 31.12.1999 bolo zaradené do II. pracovnej kategórie, v dôsledku čoho sa na neho nevzťahuje vek 55, resp. 58 rokov, čím teda nespĺňa podmienku v zmysle § 21 ods. 1 písm. c), resp. písm. d) - dôchodkový vek. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo strany zamestnávateľa (Termostav Bratislava, š.p.) došlo k zmene v evidenčných listoch, a to bez jeho vedomia a súhlasu, pričom bol sfalšovaný jeho podpis. Mal za to, že za tohto stavu zo strany správneho orgánu nebol zistený presne a úplne skutočný stav veci. Ďalej uviedol, že nemá možnosť domáhať sa zmeny potvrdenia o zamestnaní prostredníctvom príslušného súdu, nakoľko jeho bývalý zamestnávateľ Termostav Bratislava, š.p. bol zrušený bez likvidácie a všetok majetok prešiel na Fond národného majetku a rovnako spoločnosť Termostav, a.s., ktorá vystavila evidenčné listy bola uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.2.2006, č.k. 32Exre/91/2006 zrušená bez likvidácie. Za ďalší dôkaz, potvrdzujúci jeho tvrdenie, že vykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie považuje listinný dôkaz - pracovnú zmluvu, keď na základe dodatku č. 5 k pracovnej zmluve bol dohodnutý druh práce kominár - šamotár, čo znamená, že vykonával prácu zaradenú v I. pracovnej kategórii. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2012 žiadala, aby súd návrh navrhovateľa odmietol z dôvodu, že ide o rozsúdenú vec, pričom v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Sd/60/2010 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7So/98/2011, keď v týchto konaniach sa súdy zaoberali hodnotením navrhovateľom namietaných dôb zamestnania v I. pracovnej kategórii. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 21.10.2013 podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne a v súlade so zákonom. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/98/2011 zo dňa 27.6.2012 sa súd nevysporiadal s tzv. čatárskou zmluvou zo dňa 10.9.1979, v ktorej bolo konštatované, že navrhovateľ bol zamestnaný u Termostavu ako vedúci kominár, čo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24Sd/60/2010 potvrdili v konaní vypočutí svedkovia. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že navrhovateľ bol svojim zamestnávateľom do roku 1978 zaradený do I. pracovnej kategórie a od roku 1979 do II. pracovnej kategórie, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, keď sociálna poisťovňa je v tomto smere viazaná evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia a nebol dôvod vydať zmenové rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázala na vykonané dokazovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 24Sd/60/2010 ako aj odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného pod sp.zn. 7So/98/2011 zo dňa 27.6.2012. Ďalej poukázala na to, že Najvyšší súd SR sa v tomto svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami navrhovateľa, ktoré sú v podstate totožné v oboch týchto konaniach, pričom rozdiel je iba v tom, že odporkyňa vydala iné rozhodnutie, ktorého napadol navrhovateľ. Mala za to, že zamestnanie navrhovateľa bolo správne zaradené do II. pracovnej kategórie, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo vyššie spomínanom rozhodnutí a taktiež dokazovanie vykonané v konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 24Sd/60/2010 potvrdilo, že zaradenie navrhovateľa do II. pracovnej kategórie je správne. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Podľa § 14 ods. 2 písm. f) zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade je potrebné konštatovať, že už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č.k. 7So/98/2011 zo dňa 27.6.2012 konštatoval, že práce, ktoré navrhovateľ vykonával v období od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 boli správne zaradené do II. pracovnej kategórie, a preto odporkyňa pri zisťovaní doby dôchodkového zabezpečenia pre vznik nároku na starobný dôchodok toto obdobie posúdila podľa zápisu v evidenčnom liste navrhovateľa, ako práce vykonávané v zamestnaní, zaradenom do II. pracovnej kategórie, keď navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že vo vyššie uvedenom období mal byť zaradený do I. pracovnej kategórie. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať zamestnancovi na podpis evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia. Dôkazné bremeno o nesprávnosti záznamu o výkone práce preto spočíva na zamestnancovi, ktorý musí preukázať, že záznam je nesprávny. Z pripojeného spisového materiálu - z evidencie o dobe zamestnania o zárobku navrhovateľa súd zistil, že do 31.12.1999 navrhovateľ vykonával práce zaradené do I. pracovnej kategórie v rozsahu 6 rokov a 111 dní, a teda navrhovateľa nepreukázal, že vykonával práce v rozsahu 20 rokov v zamestnaniach, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v zmysle § 14 ods. 2 písm. f) zákona o sociálnom zabezpečení. Je nepochybné, že navrhovateľ nadobudne dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení 5. decembra 2013, nakoľko podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov je výkon práce v zamestnaní, v ktorom sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach najmenej 20 rokov. Pokiaľ ide o námietku odporkyne uvádzanú vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2012, že je potrebné návrh navrhovateľa odmietnuť z dôvodu, že v danom prípade ide o rozsúdenú vec, tak nemožno považovať tento názor za správny, nakoľko navrhovateľ podal opravný prostriedok proti inému rozhodnutiu odporkyne (nie proti tomu istému), ktoré nebolo súdom preskúmavané (R 87/1989). Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam ako aj s prihliadnutím na listinné doklady nachádzajúce sa v spisovom materiály krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, a preto ho súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.