Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/14/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109228136 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109228136.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov: matka - Ing. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., zastúpená JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou, A. Hlinku 3044, Sereď a otec - F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, S., zastúpený Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, advokátom, Tehelná 6, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P/379/2009 - 377 zo dňa 05. decembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa s účinnosťou od 03.12.2009 do 22.09.2011 uložil otcovi platiť mesačne výživné na mal. U. vo výške 600,- eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.12.2009 do 22.09.2011 v celkovej výške 13.200,- eur uložil otcovi splatiť v splátkach po 600,- eur mesačne pod stratou výhody splátok, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že pri určení výživného otcovi za obdobie od 03.12.2009 do 22.09.2011 je potrebné vychádzať v prvom rade zo zárobkov oboch rodičov, ktoré v tom čase obaja dosahovali. Zistil, že otec v tom čase dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 4.970,- eur a matka 5.076,- eur, teda zárobok matky bol podstatne vyšší ako zárobok otca. Súd vychádzal aj z fyzického veku maloletého a nákladoch, ktoré matka vynaložila na maloletého. Ďalej vychádzal aj z toho, že otec za toto obdobie maloletému prispieval výživným vo výške 300,- eur, čo matka nepoprela. Rovnako z rozvodového spisu vyplýva, že otec sa v tom čase podieľal aj na nákladoch spojených s nákupom hračiek a ošatenia pre maloletého. Súd mal zato, že vzhľadom na tieto skutočnosti je suma 600,- eur za uvedené obdobie primeranou sumou a zodpovedá v tom čase fyzickému veku maloletého a jeho nákladov a zodpovedá aj vtedajším zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a otcovi uložiť prispievať za obdobie od 03.12.2009 do 22.09.2011 na výživu maloletého sumou 1.000,- eur mesačne a nedoplatok na výživnom za toto obdobie uložiť otcovi zaplatiť v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že príjmy otca, ktoré otec založil do spisu za dané časové obdobie, boli nesprávne spriemerované a otec v rozhodnom čase dosahoval v priemere vyšší príjem, ako je uvedené v predložených dokladoch. Je pravdou, že otec v tom čase platiť na mal. U. výživné v sume 300,- eur mesačne, pričom výdavky otca za hračky a oblečenie pre maloletého neboli pravidelné, tvorili väčšinu nákupov otca pre maloletého vzhľadom k motivácii dieťaťa, aby s otcom trávilo viacej času. Podľa jej názoru nebola zo strany prvostupňového súdu za rozhodné obdobie dostatočným spôsobom zohľadnená miera osobnej starostlivosti matky o maloletého a osobné a majetkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti, na základe čoho nepovažuje výživné v sume 600,- eur mesačne za primerané. Zastávala názor, že súd pri určovaní výživného musí zohľadniť aj pomernú časť ročných nákladov vynaložených aj na chod domácnosti a nemôže vychádzať iba z konkrétnej výšky nákladov spotrebovaných na maloletého. Nesúhlasila a namietala aj voči tomu, aby zameškané výživné otec splácal v mesačných splátkach po 600,- eur, keď tento má dostatočne vysoký mesačný, finančný príjem, vyriešenú bytovú otázku a vysoké finančné úspory, a teda neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila, aby zameškané výživné zaplatil v plnej výške v lehote do 6 mesiacov. Uviedla, že otcovi, ako bývalému manželovi, každý mesiac poukazuje na účet sumu 1.200,- eur titulom výplaty podielu s majetku patriaceho do BSM. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť mu prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne a nedoplatok na výživnom mu uložiť zaplatiť v splátkach po 200,- eur mesačne, alternatívne v prípade, že by súd potvrdil výrok prvostupňového rozsudku vo veci výšky výživného, nedoplatok uložiť otcovi zaplatiť v splátkach po 300,- eur mesačne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.02.2012, na základe ktorého mu bolo na čas po rozvode uložené prispievať na výživu maloletého sumou 1.000,- mesačne, z toho do rúk matky výživné v sume 500,- eur mesačne a sporivé výživné v sume 500,- eur mesačne na osobný účet zriadený na meno maloletého. Navrhoval preto, aby súd vo veci určenia výživného od podania návrhu do rozvodu manželstva spätne rozhodol v časti výživného určeného „na spotrebu“ maloletého obdobne, ako rozhodol Okresný súd Trnava a v tejto časti defakto potvrdil aj Krajský súd v Trnave, a to tak, že určí, že je povinný zaplatiť na bežné výživné vo výške 500,- eur mesačne od dátumu podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu do rozvodu manželstva. Ohľadom časti určenej na sporivé výživné žiadal, aby súd na obdobie do rozvodu manželstva toto nepriznal, pretože tvorba úspor pre maloletého je rozhodnutím krajského súdu o výživnom po rozvodu, stanovená v dostatočnej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o určenie výživného „spätne“, t.j. na obdobie do rozvodu manželstva, by určenie „sporivého“ výživného predstavovalo príliš vysoký jednorazový doplatok otca. Takto určené jednorazové výživné v časti sporivého výživného by potom nespĺňalo účel ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že majetkové pomery oboch rodičov sú nadštandardné a prakticky na rovnakej úrovni. Mal za to, že odlišným rozhodnutím súdu v dvoch rôznych konaniach, avšak v oboch o výške výživného na základe obdobného skutkového stavu, dochádza k narušeniu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Rovnako namietal výpočet výšky zročného výživného za rozhodné obdobie. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby bolo jej odvolaniu vyhovené a otcovi uložené platiť výživné za rozhodné obdobie v sume 1.000,- eur mesačne, pričom odvolanie otca považovala za nedôvodné a účelové. K odvolaniam rodičov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaniu matky vyhovieť a odvolanie otca dieťaťa zamietnuť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoba - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu (§ 2012 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov dieťaťa je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 21P/379/2009 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd s účinnosťou od 03.12.2009 do 22.09.2011 uložil otcovi platiť mesačne výživné na maloletého vo výške 600,- eur mesačne a nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.12.2009 do 22.09.2011 v celkovej výške 13.200,- eur súd uložil otcovi splatiť v splátkach po 600,- eur mesačne, pod stratou výhody splátok, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, pričom z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takého rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a teda napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozsudku odvolaním práve vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že mal. U. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/56/2010 - 272 zo dňa 09.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/312/2011 - 327 zo dňa 27.02.2012 rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého na čas po rozvode sumou 1.000,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, pričom ako bežné výživné vo výške 500,- eur mesačne a 500,- eur mesačne bude poukazovať na osobitný účet, ktorý matka zriadi na meno maloletého, zročné výživné za obdobie od 22.09.2011 do 27.02.2012 v sume 1.005,36 eur bolo otcovi uložené zaplatiť spolu s prvým bežným výživným po právoplatnosti rozsudku a dlžné výživné na úspory v sume 2.585,36 eur za obdobie od 22.09.2011 do 27.02.2012 mu bolo uložené zaplatiť v dvoch splátkach po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným, a to po 1.292,68 eur. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd svoje rozhodnutie rozsiahlym a zrozumiteľným spôsobom odôvodnili, pričom poukázali na všetky rozhodné skutočnosti. Bolo potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, že sa dostatočným spôsobom nevenoval posúdeniu zárobkových schopností a možností oboch rodičov, ako aj posúdeniu odôvodnených potrieb maloletého, keď v tomto smere je jeho rozhodnutie len všeobecné. Nie je vôbec zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyporiadal s tým, že s účinnosťou od 22.09.2011 bolo otcovi na výživu dieťaťa uložené platiť výživné vo výške 1.000,- eur mesačne (500,- eur bežné výživné a 500,- eur výživné na tvorbu úspor), teda nie je zrejmé, čo viedlo prvostupňový súd určiť výživné v sume 600,- eur mesačne na čas do 22.09.2011, keď právoplatným rozsudkom bolo otcovi s účinnosťou od 22.09.2011 určené už platiť výživné v sume 1.000,- eur mesačne. Ďalej bolo potrebné vytknúť prvostupňovému súdu, že rozhodnutie o nedoplatku na zročnom výživnom neodôvodnil žiadnym spôsobom, a teda rozhodnutie v tejto časti možno len ťažko podrobiť podrobnejšiemu skúmaniu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci vykoná dokazovanie v naznačenom smere, posúdi vec v zmysle vyššie uvedeného a opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutia aj náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.